શિવ તાંડવ સ્તોત્રમ્ — Complete Lyrics
शिव तांडव स्तोत्रम्
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
जटाटवी गलज्जल प्रवाह पावितस्थले
गलेवलम्ब्य लम्बितां भुजङ्गतुङ्गमालिकाम् ।
डमड्डमड्डमड्डमन्निनादवड्डमर्वयं
चकार चण्डताण्डवं तनोतु नः शिवः शिवम् ॥
Jatatavi galajjala pravaha pavitasthale
Galevalambya lambitam bhujangatungamalikam
Damaddamaddamaddamanninadavaddamarvayam
Chakara chandatandavam tanotu nah shivah shivam
તેમની જટારૂપી ગાઢ વનમાંથી વહેતી પવિત્ર ગંગાની ધારા સ્થળને પાવન કરે છે; ગળામાં ઊંચી સર્પમાળા લટકે છે. 'ડમડ્-ડમડ્-ડમડ્' ડમરુ વગાડતા શિવે ઉગ્ર તાંડવ કર્યું — તેઓ આપણને મંગળ આપે.
Verse 2
जटाकटाहसम्भ्रमभ्रमन्निलिम्पनिर्झरी
विलोलवीचिवल्लरी विराजमानमूर्धनि ।
धगद्धगद्धगज्ज्वलल्ललाट पट्टपावके
किशोरचन्द्रशेखरे रतिः प्रतिक्षणं मम ॥
Jatakatahasambhramabhramannilimpanirjhari
Vilolavichivallari virajamanamurdhani
Dhagaddhagaddhagajjvalallalata pattapavake
Kishorachandrashekhare ratih pratikshanam mama
મારું મન પ્રતિક્ષણ શિવમાં આનંદ પામે છે — જેમના મસ્તકની જટામાં દિવ્ય ગંગા ઘૂમે છે, જેમના લલાટ પર 'ધગદ્-ધગદ્-ધગદ્' અગ્નિ બળે છે, અને જે બીજના ચંદ્રને શિરોભૂષણ રૂપે ધારણ કરે છે.
Verse 3
धराधरेन्द्र नन्दिनी विलासबन्धु बन्धुर
स्फुरद्दिगन्त सन्तति प्रमोद मानमानसे ।
कृपाकटाक्षधोरणी निरुद्ध दुर्धरापदि
क्वचिद्दिगम्बरे मनोविनोदमेतु वस्तुनि ॥
Dharadharendra nandini vilasabandhu bandhura
Sphuraddiganta santati pramoda manamanase
Kripakatakshadhorani niruddha durdharapadi
Kvachiddigambare manovinodametu vastuni
મારું મન દિગંબર શિવમાં આનંદ પામે — પર્વતરાજપુત્રી (પાર્વતી)ના પ્રિય સખા, સમસ્ત લોકોમાં મન આનંદિત કરનાર, જેમની કરુણાભરી દૃષ્ટિ અતિ ભયંકર આપત્તિઓને રોકે છે.
Verse 4
जटाभुजङ्ग पिङ्गल स्फुरत्फणा मणिप्रभा
कदम्ब कुङ्कुम द्रव प्रलिप्त दिग्वधूमुखे ।
मदान्ध सिन्धुर स्फुरत्त्वगुत्तरीयमेदुरे
मनो विनोदमद्भुतं बिभर्तु भूतभर्तरि ॥
Jatabhujanga pingala sphuratphana maniprabha
Kadamba kunkuma drava pralipta digvadhumukhe
Madandha sindhura sphurattvaguttariyamedure
Mano vinodamadbhutam bibhartu bhutabhartari
પ્રાણીઓના પાલક શિવમાં મારું મન અદ્ભુત આનંદ ધારણ કરે — તેમની જટાના મણિફણ પિંગળ સર્પોની પ્રભા દિશાઓના મુખને કદંબ-કુંકુમ લેપ સમાન રંગે છે, ગજચર્મ તેમનું ઝળહળતું ઉત્તરીય છે.
Verse 5
सहस्रलोचन प्रभृत्यशेषलेख शेखर
प्रसूनधूलि धोरणी विधूसराङ्घ्रि पीठभूः ।
भुजङ्गराजमालया निबद्ध जाटजूटकः
श्रियै चिराय जायतां चकोरबन्धु शेखरः ॥
Sahasralochana prabhrityasheshalekha shekhara
Prasunadhuli dhorani vidhusaranghri pithabhuh
Bhujangarajamalaya nibaddha jatajutakah
Shriyai chiraya jayatam chakorabandhu shekharah
શિવ આપણને ચિરકાળ સંપદા આપે — ઇન્દ્ર આદિ નમન કરતા દેવોના મસ્તકથી પડતી પુષ્પધૂળથી તેમનું ચરણપીઠ ધૂસર છે, તેમની જટા સર્પરાજે બાંધી છે, ચકોરના મિત્ર ચંદ્રને શિખર રૂપે ધારણ કરે છે.
Verse 6
ललाट चत्वरज्वलद्धनञ्जय स्फुलिङ्गभा
निपीत पञ्चसायकं नमन्निलिम्पनायकम् ।
सुधामयूखलेखया विराजमान शेखरं
महाकपालि सम्पदे शिरोजटालमस्तु नः ॥
Lalata chatvarajvaladdhananjaya sphulingabha
Nipita panchasayakam namannilimpanayakam
Sudhamayukhalekhaya virajamana shekharam
Mahakapali sampade shirojatalamastu nah
શિવની જટા આપણને મહા સૌભાગ્ય આપે — લલાટ પર બળતી અગ્નિમાં પંચસાયક કામદેવને પી જનાર, જેમની સામે દેવનાયક નમે છે, અમૃતકિરણ ચંદ્રકલાથી અલંકૃત.
Verse 7
कराल फालपट्टिका धगद्धगद्धगज्ज्वल
द्धनञ्जयाहुतीकृत प्रचण्ड पञ्चसायके ।
धराधरेन्द्र नन्दिनी कुचाग्र चित्रपत्रक
प्रकल्पनैकशिल्पिनि त्रिलोचने रतिर्मम ॥
Karala phalapattika dhagaddhagaddhagajjvala
Ddhananjayahutikrita prachanda panchasayake
Dharadharendra nandini kuchagra chitrapatraka
Prakalpanaikashilpini trilochane ratirmama
ત્રિનેત્ર શિવમાં મારો આનંદ — પાર્વતીના વક્ષ પર ચિત્ર રચનાર એકમાત્ર શિલ્પી, જેમની ભયંકર લલાટ-અગ્નિમાં ઉગ્ર પંચસાયક કામદેવ આહુતિ રૂપે અર્પાયો.
Verse 8
नवीनमेघमण्डली निरुद्ध दुर्धर स्फुरत्
कुहू निशीथिनी तमः प्रबन्ध बद्ध कन्धरः ।
निलिम्प निर्झरीधरस्तनोतु कृत्तिसिन्धुरः
कलानिधान बन्धुरः श्रियं जगद्धुरन्धरः ॥
Navinameghamandali niruddha durdhara sphurat
Kuhu nishithini tamah prabandha baddha kandharah
Nilimpa nirjharidharastanotu krittisindhurah
Kalanidhana bandhurah shriyam jagaddhurandharah
શિવ આપણને સંપદા આપે — જેમનો કંઠ અમાસની મધ્યરાત્રિના નવમેઘ સમૂહ સમાન શ્યામ છે, જે ગંગા અને ગજચર્મ ધારણ કરે છે, ચંદ્રના આશ્રય, જગતનો ભાર વહન કરનાર.
Verse 9
प्रफुल्ल नील पङ्कज प्रपञ्च कालिमप्रभा
वलम्बि कण्ठ कन्दली रुचि प्रबद्ध कन्धरम् ।
स्मरच्छिदं पुरच्छिदं भवच्छिदं मखच्छिदं
गजच्छिदान्धकच्छिदं तमन्तकच्छिदं भजे ॥
Praphulla nila pankaja prapancha kalimaprabha
Valambi kantha kandali ruchi prabaddha kandharam
Smarachchhidam purachchhidam bhavachchhidam makhachchhidam
Gajachchhidandhakachchhidam tamantakachchhidam bhaje
શિવનું હું ભજન કરું છું — જેમનો કંઠ ખીલેલા નીલકમલ સમાન, વિશ્વાંધકાર સમાન શ્યામ છે; કામ, ત્રિપુર, સંસાર, દક્ષયજ્ઞ, ગજાસુર, અંધકાસુર અને છેવટે યમ (મૃત્યુ)નો પણ નાશ કરનાર.
Verse 10
अखर्व सर्वमङ्गला कलाकदम्बमञ्जरी
रसप्रवाह माधुरी विजृम्भणा मधुव्रतम् ।
स्मरान्तकं पुरान्तकं भवान्तकं मखान्तकं
गजान्तकान्धकान्तकं तमन्तकान्तकं भजे ॥
Akharva sarvamangala kalakadambamanjari
Rasapravaha madhuri vijrimbhana madhuvratam
Smarantakam purantakam bhavantakam makhantakam
Gajantakandhakantakam tamantakantakam bhaje
સર્વમંગળ સમસ્ત કળાઓના ખીલેલા પુષ્પનો મધુર અમૃતપ્રવાહ પીનાર ભ્રમર શિવનું હું ભજન કરું છું — કામ, ત્રિપુર, ભવ, યજ્ઞ, ગજાસુર, અંધકાસુરનો અંત કરનાર, મૃત્યુનો જ અંત કરનાર.
Verse 11
जयत्वदभ्र विभ्रम भ्रमद्भुजङ्गमश्वस
द्विनिर्गमत् क्रमस्फुरत् कराल फालहव्यवाट् ।
धिमिद्धिमिद्धिमिध्वनन् मृदङ्ग तुङ्ग मङ्गल
ध्वनिक्रम प्रवर्तित प्रचण्ड ताण्डवः शिवः ॥
Jayatvadabhra vibhrama bhramadbhujangamashvasa
Dvinirgamat kramasphurat karala phalahavyavat
Dhimiddhimiddhimidhvanan mridanga tunga mangala
Dhvanikrama pravartita prachanda tandavah shivah
ઉગ્ર તાંડવ કરતા શિવ વિજયી થાઓ — વળ ખાતા સર્પોની ફૂંફાડા અને લલાટની ભયંકર અગ્નિ વચ્ચે, ઊંચા મૃદંગના 'ધિમિદ્-ધિમિદ્' મંગળ તાલે.
Verse 12
दृषद्विचित्र तल्पयोर्भुजङ्ग मौक्तिक स्रजो
र्गरिष्ठ रत्नलोष्ठयोः सुहृद्विपक्ष पक्षयोः ।
तृणारविन्द चक्षुषोः प्रजामही महेन्द्रयोः
समप्रवृत्तिकः कदा सदाशिवं भजाम्यहम् ॥
Drishadvichitra talpayorbhujanga mauktika srajo
Rgarishtha ratnaloshthayoh suhridvipaksha pakshayoh
Trinaravinda chakshushoh prajamahi mahendrayoh
Samapravrittikah kada sadashivam bhajamyaham
પથ્થરની શય્યા અને રત્નશય્યા, સર્પ અને મોતીમાળા, કાંકરા અને બહુમૂલ્ય રત્ન, મિત્ર અને શત્રુ, તૃણ અને કમલનયની સુંદરી, સામાન્ય પ્રજા અને મહા સમ્રાટ — આ સૌમાં સમાન દૃષ્ટિ રાખીને હું સદાશિવનું ભજન ક્યારે કરીશ?
Verse 13
कदा निलिम्पनिर्झरी निकुञ्जकोटरे वसन्
विमुक्त दुर्मतिः सदा शिरस्थमञ्जलिं वहन् ।
विलोल लोललोचनो ललामफाललग्नकः
शिवेति मन्त्रमुच्चरन् कदा सुखी भवाम्यहम् ॥
Kada nilimpanirjhari nikunjakotare vasan
Vimukta durmatih sada shirasthamanjalim vahan
Vilola lolalochano lalamaphalalagnakah
Shiveti mantramuchcharan kada sukhi bhavamyaham
ગંગાના કુંજોની ગુફામાં વસતા, દુર્બુદ્ધિથી મુક્ત, માથે સદા અંજલિ ધારણ કરી, ચંચળ નેત્રો પાવન કરી, 'શિવ' મંત્રનું ઉચ્ચારણ કરતા હું ક્યારે સાચે સુખી થઈશ?
Verse 14
इमं हि नित्यमेवमुक्तमुत्तमोत्तमं स्तवं
पठन् स्मरन् ब्रुवन्नरो विशुद्धिमेति सन्ततम् ।
हरे गुरौ सुभक्तिमाशु याति नान्यथा गतिं
विमोहनं हि देहिनां सुशङ्करस्य चिन्तनम् ॥
Imam hi nityamevamuktamuttamottamam stavam
Pathan smaran bruvannaro vishuddhimeti santatam
Hare gurau subhaktimashu yati nanyatha gatim
Vimohanam hi dehinam sushankarasya chintanam
આ ઉત્તમોત્તમ સ્તોત્રનો જે નિત્ય પાઠ, સ્મરણ અથવા ઉચ્ચારણ કરે છે, તે નિરંતર શુદ્ધ થાય છે અને શીઘ્ર જ હર તથા ગુરુમાં દૃઢ ભક્તિ પામે છે; એ વિના બીજી કોઈ ગતિ નથી — શંકરનું ચિંતન દેહધારીઓના મોહનો નાશ કરે છે.
Verse 15
पूजावसानसमये दशवक्त्रगीतं
यः शम्भुपूजनपरं पठति प्रदोषे ।
तस्य स्थिरां रथगजेन्द्र तुरङ्गयुक्तां
लक्ष्मीं सदैव सुमुखीं प्रददाति शम्भुः ॥
Pujavasanasamaye dashavaktragitam
Yah shambhupujanaparam pathati pradoshe
Tasya sthiram rathagajendra turangayuktam
Lakshmim sadaiva sumukhim pradadati shambhuh
જે પ્રદોષકાળમાં શંભુની પૂજાના અંતે દશમુખ રાવણ રચિત આ સ્તોત્રનો પાઠ કરે છે, તેને શંભુ રથ-ગજ-અશ્વ સહિત સ્થિર લક્ષ્મી (સંપદા) સદા આપે છે.
Verse 16
॥ इति श्रीरावणकृतं शिवताण्डवस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥
Iti shriravanakritam shivatandavastotram sampurnam
આ પ્રકારે દશમુખ રાવણ રચિત શ્રી શિવતાંડવ સ્તોત્ર સંપૂર્ણ થયું.
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →