ಶ್ರೀ ಗಾಯತ್ರಿ ಚಾಲೀಸಾ — Complete Lyrics
श्री गायत्री चालीसा
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
ह्रीं श्रीं क्लीं मेधा प्रभा जीवन ज्योति प्रचंड ॥
शांति कांति जागृत प्रगति रचना शक्ति अखंड ॥
Hrim shrim klim medha prabha jivana jyoti prachamda
Shamti kamti jagrita pragati rachana shakti akhamda
ಹ್ರೀಂ, ಶ್ರೀಂ, ಕ್ಲೀಂ — ಓ ಬುದ್ಧಿ ಮತ್ತು ಕಾಂತಿಯ ತೇಜಸ್ಸೇ, ಜೀವನದ ಪ್ರಚಂಡ ಜ್ಯೋತಿಯೇ! ಶಾಂತಿ, ಕಾಂತಿ, ಜಾಗೃತಿ ಮತ್ತು ಪ್ರಗತಿ, ಸೃಜನಶೀಲ ಮತ್ತು ಅಖಂಡ ಶಕ್ತಿ.
Verse 2
जगत जननी मंगल करनि गायत्री सुखधाम ।
प्रणवों सावित्री स्वधा स्वाहा पूरन काम ॥
Jagata janani mamgala karani gayatri sukhadhama
Pranavom savitri svadha svaha purana kama
ಜಗನ್ಮಾತೆ, ಸರ್ವ ಮಂಗಳಕಾರಿಣಿ, ಗಾಯತ್ರಿ, ಸುಖಧಾಮ; ನಾನು ಸಾವಿತ್ರಿ, ಸ್ವಧಾ ಮತ್ತು ಸ್ವಾಹಾಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸುತ್ತೇನೆ, ಪ್ರತಿ ಬಯಕೆಯನ್ನು ಪೂರೈಸುವವಳು.
Verse 3
भूर्भुवः स्वः ॐ युत जननी ।
गायत्री नित कलिमल दहनी ॥
Bhurbhuvah svah Om yuta janani
Gayatri nita kalimala dahani
ಓ ಭೂಃ, ಭುವಃ, ಸ್ವಃ ಮತ್ತು ಓಂ ಸಹಿತ ಮಾತೆಯೇ; ಗಾಯತ್ರಿ, ನಿತ್ಯವೂ ಕಲಿಯುಗದ ಮಲಿನತೆಗಳನ್ನು ದಹಿಸುವವಳು.
Verse 4
अक्षर चौबीस परम पुनीता ।
इनमें बसें शास्त्र श्रुति गीता ॥
Akshara chaubisa parama punita
Inamem basem shastra shruti gita
ನಿನ್ನ ಇಪ್ಪತ್ತನಾಲ್ಕು ಅಕ್ಷರಗಳು ಪರಮ ಪವಿತ್ರ; ಅವುಗಳಲ್ಲಿ ಶಾಸ್ತ್ರಗಳು, ವೇದಗಳು ಮತ್ತು ಗೀತೆ ನೆಲೆಸಿವೆ.
Verse 5
शाश्वत सतोगुणी सत रूपा ।
सत्य सनातन सुधा अनूपा ॥
Shashvata satoguni sata rupa
Satya sanatana sudha anupa
ಶಾಶ್ವತ, ಸತ್ತ್ವಗುಣ ಸ್ವರೂಪಿಣಿ, ನಿನ್ನ ಸ್ವರೂಪವೇ ಸತ್ಯ; ಸತ್ಯ, ಸನಾತನ, ಅನುಪಮ ಅಮೃತ.
Verse 6
हंसारूढ श्वेतांबर धारी ।
स्वर्ण कांति शुचि गगन-बिहारी ॥
Hamsarudha shvetambara dhari
Svarna kamti shuchi gagana-bihari
ಹಂಸದ ಮೇಲೆ ಆರೂಢಳಾಗಿ, ಶ್ವೇತ ವಸ್ತ್ರಧಾರಿಣಿ, ಸ್ವರ್ಣ ಕಾಂತಿಯೊಂದಿಗೆ, ಪವಿತ್ರ, ತೆರೆದ ಆಕಾಶದಲ್ಲಿ ವಿಹರಿಸುವವಳು.
Verse 7
पुस्तक पुष्प कमंडलु माला ।
शुभ्र वर्ण तनु नयन विशाला ॥
Pustaka pushpa kamamdalu mala
Shubhra varna tanu nayana vishala
ಪುಸ್ತಕ, ಪುಷ್ಪ, ಕಮಂಡಲ ಮತ್ತು ಮಾಲೆಯನ್ನು ಧರಿಸಿ; ಪ್ರಕಾಶಮಾನ ವರ್ಣದೊಂದಿಗೆ, ತೇಜೋಮಯ ಶರೀರ ಮತ್ತು ವಿಶಾಲ ನೇತ್ರಗಳೊಂದಿಗೆ.
Verse 8
ध्यान धरत पुलकित हित होई ।
सुख उपजत दुख दुर्मति खोई ॥
Dhyana dharata pulakita hita hoi
Sukha upajata dukha durmati khoi
ನಿನ್ನನ್ನು ಧ್ಯಾನಿಸಿದರೆ ಹೃದಯವು ಆನಂದದಿಂದ ಪುಲಕಿತವಾಗುತ್ತದೆ; ಸುಖ ಉಕ್ಕುತ್ತದೆ, ದುಃಖ ಮತ್ತು ದುರ್ಬುದ್ಧಿ ನಶಿಸುತ್ತವೆ.
Verse 9
कामधेनु तुम सुर तरु छाया ।
निराकार की अद्भुत माया ॥
Kamadhenu tuma sura taru chhaya
Nirakara ki adbhuta maya
ನೀನು ಕಾಮಧೇನು, ಸ್ವರ್ಗದ ಕಲ್ಪವೃಕ್ಷದ ನೆರಳು; ನಿರಾಕಾರನ ಅದ್ಭುತ ಮಾಯೆ.
Verse 10
तुम्हरी शरण गहै जो कोई ।
तरै सकल संकट सों सोई ॥
Tumhari sharana gahai jo koi
Tarai sakala samkata som soi
ನಿನ್ನ ಶರಣು ಪಡೆದವರು ಪ್ರತಿ ಆಪತ್ತಿನಿಂದ ಸುರಕ್ಷಿತವಾಗಿ ದಾಟುತ್ತಾರೆ.
Verse 11
सरस्वती लक्ष्मी तुम काली ।
दिपै तुम्हारी ज्योति निराली ॥
Sarasvati lakshmi tuma kali
Dipai tumhari jyoti nirali
ನೀನು ಸರಸ್ವತಿ, ಲಕ್ಷ್ಮಿ ಮತ್ತು ಕಾಳಿ; ನಿನ್ನ ಅನುಪಮ ಜ್ಯೋತಿ ಪ್ರಕಾಶಿಸುತ್ತದೆ.
Verse 12
तुम्हरी महिमा पार न पावैं ।
जो शारद शत मुख गुन गावैं ॥
Tumhari mahima para na pavaim
Jo sharada shata mukha guna gavaim
ನಿನ್ನ ಮಹಿಮೆಯ ಅಂತ್ಯವನ್ನು ಯಾರೂ ತಲುಪಲಾರರು, ಶಾರದೆ ನೂರು ಮುಖಗಳಿಂದ ನಿನ್ನ ಗುಣಗಳನ್ನು ಹಾಡಿದರೂ.
Verse 13
चार वेद की मात पुनीता ।
तुम ब्रह्माणी गौरी सीता ॥
Chara veda ki mata punita
Tuma brahmani gauri sita
ನಾಲ್ಕು ವೇದಗಳ ಪವಿತ್ರ ಮಾತೆ; ನೀನು ಬ್ರಹ್ಮಾಣಿ, ಗೌರಿ ಮತ್ತು ಸೀತೆ.
Verse 14
महामंत्र जितने जग माहीं ।
कोउ गायत्री सम नाहीं ॥
Mahamamtra jitane jaga mahim
Kou gayatri sama nahim
ಪ್ರಪಂಚದ ಸಮಸ್ತ ಮಹಾ ಮಂತ್ರಗಳಲ್ಲಿ ಗಾಯತ್ರಿಗೆ ಸಮಾನವಾದುದು ಯಾವುದೂ ಇಲ್ಲ.
Verse 15
सुमिरत हिय में ज्ञान प्रकासै ।
आलस पाप अविद्या नासै ॥
Sumirata hiya mem jnana prakasai
Alasa papa avidya nasai
ನಿನ್ನನ್ನು ಸ್ಮರಿಸಿದರೆ ಹೃದಯದಲ್ಲಿ ಜ್ಞಾನ ಉದಯಿಸುತ್ತದೆ; ಆಲಸ್ಯ, ಪಾಪ ಮತ್ತು ಅವಿದ್ಯೆ ನಶಿಸುತ್ತವೆ.
Verse 16
सृष्टि बीज जग जननि भवानी ।
कालरात्रि वरदा कल्याणी ॥
Srishti bija jaga janani bhavani
Kalaratri varada kalyani
ಸೃಷ್ಟಿಯ ಬೀಜ, ಜಗನ್ಮಾತೆ, ಭವಾನಿ; ಕಾಳರಾತ್ರಿ, ವರದಾಯಿನಿ, ಶುಭಕರಿ.
Verse 17
ब्रह्मा विष्णु रुद्र सुर जेते ।
तुम सों पावें सुरता तेते ॥
Brahma vishnu rudra sura jete
Tuma som pavem surata tete
ಬ್ರಹ್ಮ, ವಿಷ್ಣು, ರುದ್ರ ಮತ್ತು ಸಮಸ್ತ ದೇವತೆಗಳು ನಿನ್ನಿಂದಲೇ ತಮ್ಮ ದಿವ್ಯ ಶಕ್ತಿಯನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾರೆ.
Verse 18
तुम भक्तन की भक्त तुम्हारे ।
जननिहिं पुत्र प्राण ते प्यारे ॥
Tuma bhaktana ki bhakta tumhare
Jananihim putra prana te pyare
ನೀನು ನಿನ್ನ ಭಕ್ತರವಳು ಮತ್ತು ಅವರು ನಿನ್ನವರು, ಮಾತೆಗೆ ಮಗನಂತೆ ಪ್ರಿಯ, ಪ್ರಾಣಕ್ಕಿಂತ ಪ್ರಿಯ.
Verse 19
महिमा अपरम्पार तुम्हारी ।
जय जय जय त्रिपदा भयहारी ॥
Mahima aparampara tumhari
Jaya jaya jaya tripada bhayahari
ನಿನ್ನ ಮಹಿಮೆ ಅಪರಿಮಿತ; ಜಯ, ಜಯ, ಜಯ ನಿನಗೆ, ತ್ರಿಪದಾ, ಸರ್ವ ಭಯಹಾರಿಣಿ.
Verse 20
पूरित सकल ज्ञान विज्ञाना ।
तुम सम अधिक न जगमें आना ॥
Purita sakala jnana vijnana
Tuma sama adhika na jagamem ana
ಸಮಸ್ತ ಜ್ಞಾನ ವಿಜ್ಞಾನದಿಂದ ಪರಿಪೂರ್ಣ; ನಿನಗಿಂತ ಶ್ರೇಷ್ಠರು ಈ ಪ್ರಪಂಚದಲ್ಲಿ ಎಂದೂ ಬಂದಿಲ್ಲ.
Verse 21
तुमहिं जानि कछु रहै न शेषा ।
तुमहिं पाय कछु रहै न क्लेसा ॥
Tumahim jani kachhu rahai na shesha
Tumahim paya kachhu rahai na klesa
ನಿನ್ನನ್ನು ತಿಳಿದರೆ ತಿಳಿಯದುದು ಏನೂ ಉಳಿಯದು; ನಿನ್ನನ್ನು ಪಡೆದರೆ ಯಾವ ಕ್ಲೇಶವೂ ಉಳಿಯದು.
Verse 22
जानत तुमहिं तुमहिं व्है जाई ।
पारस परसि कुधातु सुहाई ॥
Janata tumahim tumahim vhai jai
Parasa parasi kudhatu suhai
ನಿನ್ನನ್ನು ತಿಳಿದು ಮನುಷ್ಯ ನೀನೇ ಆಗುತ್ತಾನೆ, ಪರುಷಮಣಿಯ ಸ್ಪರ್ಶದಿಂದ ನೀಚ ಲೋಹ ಸುಂದರವಾಗುವಂತೆ.
Verse 23
तुम्हरी शक्ति दिपै सब ठाई ।
माता तुम सब ठौर समाई ॥
Tumhari shakti dipai saba thai
Mata tuma saba thaura samai
ನಿನ್ನ ಶಕ್ತಿ ಪ್ರತಿ ಸ್ಥಳದಲ್ಲೂ ಪ್ರಕಾಶಿಸುತ್ತದೆ; ಓ ಮಾತೆಯೇ, ನೀನು ಸರ್ವತ್ರ ವ್ಯಾಪಿಸಿರುವೆ.
Verse 24
ग्रह नक्षत्र ब्रह्मांड घनेरे ।
सब गतिवान तुम्हारे प्रेरे ॥
Graha nakshatra brahmamda ghanere
Saba gativana tumhare prere
ಅಸಂಖ್ಯ ಗ್ರಹಗಳು, ನಕ್ಷತ್ರಗಳು ಮತ್ತು ಬ್ರಹ್ಮಾಂಡಗಳು ಎಲ್ಲವೂ ನಿನ್ನ ಪ್ರೇರಣೆಯಿಂದ ಚಲಿಸುತ್ತವೆ.
Verse 25
सकल सृष्टि की प्राण विधाता ।
पालक पोषक नाशक त्राता ॥
Sakala srishti ki prana vidhata
Palaka poshaka nashaka trata
ಸಮಸ್ತ ಸೃಷ್ಟಿಯ ಪ್ರಾಣದಾತ್ರಿ ಮತ್ತು ವಿಧಾತ; ಪಾಲಕಿ, ಪೋಷಕಿ, ನಾಶಕಿ ಮತ್ತು ರಕ್ಷಕಿ.
Verse 26
मातेश्वरी दया व्रत धारी ।
तुम सन तरे पातकी भारी ॥
Mateshvari daya vrata dhari
Tuma sana tare pataki bhari
ಮಾತೇಶ್ವರಿ, ದಯಾ ವ್ರತಧಾರಿಣಿ; ನಿನ್ನಿಂದ ಮಹಾ ಪಾಪಿಗಳೂ ಸಹ ತರಿಸುತ್ತಾರೆ.
Verse 27
जापर कृपा तुम्हारी होई ।
तापर कृपा करें सब कोई ॥
Japara kripa tumhari hoi
Tapara kripa karem saba koi
ಯಾರ ಮೇಲೆ ನಿನ್ನ ಅನುಗ್ರಹ ಬೀಳುತ್ತದೋ, ಅವನ ಮೇಲೆ ಪ್ರತಿಯೊಬ್ಬರೂ ಅನುಗ್ರಹ ತೋರುತ್ತಾರೆ.
Verse 28
मंद बुद्धि ते बुधि बल पावें ।
रोगी रोग रहित हो जावें ॥
Mamda buddhi te budhi bala pavem
Rogi roga rahita ho javem
ಮಂದಬುದ್ಧಿಯವರು ಬುದ್ಧಿ ಬಲವನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾರೆ; ರೋಗಿಗಳು ತಮ್ಮ ರೋಗದಿಂದ ಮುಕ್ತರಾಗುತ್ತಾರೆ.
Verse 29
दरिद्र मिटै कटै सब पीरा ।
नाशै दुख हरै भव भीरा ॥
Daridra mitai katai saba pira
Nashai dukha harai bhava bhira
ದಾರಿದ್ರ್ಯ ಅಳಿಸಿಹೋಗುತ್ತದೆ ಮತ್ತು ಸಮಸ್ತ ನೋವು ಕಡಿಯಲ್ಪಡುತ್ತದೆ; ದುಃಖ ನಶಿಸುತ್ತದೆ ಮತ್ತು ಸಂಸಾರ ಭಯ ದೂರವಾಗುತ್ತದೆ.
Verse 30
गृह क्लेश चित चिंता भारी ।
नासै गायत्री भय हारी ॥
Griha klesha chita chimta bhari
Nasai gayatri bhaya hari
ಗೃಹ ಕಲಹ ಮತ್ತು ಮನಸ್ಸಿನ ಭಾರೀ ಚಿಂತೆ, ಗಾಯತ್ರಿ, ಭಯಹಾರಿಣಿ, ಅವೆಲ್ಲವನ್ನೂ ನಾಶಪಡಿಸುತ್ತಾಳೆ.
Verse 31
संतति हीन सुसंतति पावें ।
सुख संपति युत मोद मनावें ॥
Samtati hina susamtati pavem
Sukha sampati yuta moda manavem
ಸಂತಾನಹೀನರು ಒಳ್ಳೆಯ ಸಂತಾನವನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾರೆ, ಮತ್ತು ಸುಖ ಸಂಪತ್ತಿನಿಂದ ಆನಂದಿಸುತ್ತಾರೆ.
Verse 32
भूत पिशाच सबै भय खावें ।
यम के दूत निकट नहिं आवें ॥
Bhuta pishacha sabai bhaya khavem
Yama ke duta nikata nahim avem
ಭೂತಗಳು ಮತ್ತು ಪಿಶಾಚಗಳು ಎಲ್ಲವೂ ಭಯದಿಂದ ಗ್ರಸ್ತವಾಗುತ್ತವೆ; ಯಮ ದೂತರು ಹತ್ತಿರ ಬರುವುದಿಲ್ಲ.
Verse 33
जो सधवा सुमिरें चित लाई ।
अछत सुहाग सदा सुखदाई ॥
Jo sadhava sumirem chita lai
Achhata suhaga sada sukhadai
ಏಕಾಗ್ರ ಚಿತ್ತದಿಂದ ನಿನ್ನನ್ನು ಸ್ಮರಿಸುವ ಸುಮಂಗಲಿ ತನ್ನ ಸೌಭಾಗ್ಯವನ್ನು ಅಖಂಡವಾಗಿ ಕಾಪಾಡಿಕೊಳ್ಳುತ್ತಾಳೆ, ಸದಾ ಸುಖದಾಯಿನಿ.
Verse 34
घर वर सुख प्रद लहैं कुमारी ।
विधवा रहें सत्य व्रत धारी ॥
Ghara vara sukha prada lahaim kumari
Vidhava rahem satya vrata dhari
ಕನ್ಯೆ ಮನೆ ಮತ್ತು ಒಳ್ಳೆಯ ಸುಖದಾಯಕ ಪತಿಯನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾಳೆ; ವಿಧವೆ ಸತ್ಯ ವ್ರತವನ್ನು ಹಿಡಿದು ನಿಲ್ಲುತ್ತಾಳೆ.
Verse 35
जयति जयति जगदंब भवानी ।
तुम सम ओर दयालु न दानी ॥
Jayati jayati jagadamba bhavani
Tuma sama ora dayalu na dani
ಜಯ, ಜಯ, ಓ ಜಗದಂಬಾ ಭವಾನಿ; ನಿನ್ನಂತಹ ದಯಾಳು ಅಥವಾ ದಾತ ಯಾರೂ ಇಲ್ಲ.
Verse 36
जो सतगुरु सो दीक्षा पावे ।
सो साधन को सफल बनावे ॥
Jo sataguru so diksha pave
So sadhana ko saphala banave
ಸದ್ಗುರುವಿನಿಂದ ದೀಕ್ಷೆ ಪಡೆದವನು ತನ್ನ ಸಾಧನೆಯನ್ನು ಫಲಪ್ರದವಾಗಿಸುತ್ತಾನೆ.
Verse 37
सुमिरन करे सुरूचि बडभागी ।
लहै मनोरथ गृही विरागी ॥
Sumirana kare suruchi badabhagi
Lahai manoratha grihi viragi
ಶುದ್ಧ ಪ್ರೇಮದಿಂದ ನಿನ್ನನ್ನು ಸ್ಮರಿಸುವ ಭಾಗ್ಯಶಾಲಿ ತನ್ನ ಮನೋರಥವನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾನೆ, ಗೃಹಸ್ಥನಾದರೂ ವಿರಾಗಿಯಾದರೂ.
Verse 38
अष्ट सिद्धि नवनिधि की दाता ।
सब समर्थ गायत्री माता ॥
Ashta siddhi navanidhi ki data
Saba samartha gayatri mata
ಅಷ್ಟ ಸಿದ್ಧಿಗಳು ಮತ್ತು ನವ ನಿಧಿಗಳ ದಾತ್ರಿ; ಮಾತೆ ಗಾಯತ್ರಿ ಸರ್ವ ಸಮರ್ಥಳು.
Verse 39
ऋषि मुनि यती तपस्वी योगी ।
आरत अर्थी चिंतित भोगी ॥
Rishi muni yati tapasvi yogi
Arata arthi chimtita bhogi
ಋಷಿಗಳು, ಮುನಿಗಳು, ಯತಿಗಳು, ತಪಸ್ವಿಗಳು ಮತ್ತು ಯೋಗಿಗಳು; ಆರ್ತರು, ಅರ್ಥಿಗಳು, ಚಿಂತಿತರು ಮತ್ತು ಭೋಗಿಗಳು —
Verse 40
जो जो शरण तुम्हारी आवें ।
सो सो मन वांछित फल पावें ॥
Jo jo sharana tumhari avem
So so mana vamchhita phala pavem
ನಿನ್ನ ಶರಣಿಗೆ ಬರುವ ಪ್ರತಿಯೊಬ್ಬರೂ ತಮ್ಮ ಮನೋವಾಂಛಿತ ಫಲವನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾರೆ.
Verse 41
बल बुधि विद्या शील स्वभाउ ।
धन वैभव यश तेज उछाउ ॥
Bala budhi vidya shila svabhau
Dhana vaibhava yasha teja uchhau
ಬಲ, ಬುದ್ಧಿ, ವಿದ್ಯೆ, ಉತ್ತಮ ಶೀಲ ಮತ್ತು ಸ್ವಭಾವ; ಧನ, ವೈಭವ, ಯಶಸ್ಸು, ತೇಜಸ್ಸು ಮತ್ತು ಉತ್ಸಾಹ —
Verse 42
सकल बढें उपजें सुख नाना ।
जे यह पाठ करै धरि ध्याना ॥
Sakala badhem upajem sukha nana
Je yaha patha karai dhari dhyana
ಇವೆಲ್ಲವೂ ವೃದ್ಧಿಯಾಗುತ್ತವೆ, ಮತ್ತು ಅನೇಕ ಸುಖಗಳು ಉತ್ಪನ್ನವಾಗುತ್ತವೆ, ಇದನ್ನು ಧ್ಯಾನದಿಂದ ಪಠಿಸುವವರಿಗೆ.
Verse 43
यह चालीसा भक्ति युत पाठ करै जो कोई ।
तापर कृपा प्रसन्नता गायत्री की होय ॥
Yaha chalisa bhakti yuta patha karai jo koi
Tapara kripa prasannata gayatri ki hoya
ಈ ಚಾಲೀಸಾವನ್ನು ಭಕ್ತಿಯಿಂದ ಪಠಿಸುವವರ ಮೇಲೆ ಗಾಯತ್ರಿಯ ಅನುಗ್ರಹ ಮತ್ತು ಪ್ರಸನ್ನತೆ ವರ್ಷಿಸುತ್ತವೆ.
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →