ਗਣੇਸ਼ਾਸ਼ਟਕਮ੍ — Complete Lyrics
गणेशाष्टकम्
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
यतोऽनन्तशक्तेरनन्ताश्च जीवा
यतो निर्गुणादप्रमेया गुणास्ते ।
यतो भाति सर्वं त्रिधा भेदभिन्नं
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yato'nanta-shakter ananta-shcha jiva
Yato nirgunad aprameya gunaste
Yato bhati sarvam tridha bhedabhinnam
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਅਨੰਤ-ਸ਼ਕਤੀ ਤੋਂ ਅਨੰਤ ਜੀਵ ਉਤਪੰਨ ਹੁੰਦੇ ਹਨ; ਜਿਸ ਨਿਰਗੁਣ ਤੋਂ ਸ੍ਰਿਸ਼ਟੀ ਦੇ ਅਪ੍ਰਮੇਯ ਗੁਣ ਪ੍ਰਗਟ ਹੁੰਦੇ ਹਨ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਇਹ ਸਾਰਾ ਤ੍ਰਿਵਿਧ ਭੇਦਾਂ ਵਿੱਚ ਵੰਡਿਆ ਜਗਤ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ਿਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 2
यतश्चाविरासीज्जगत्सर्वमेतत्
तथाब्जासनो विश्वगो विश्वगोप्ता ।
तथेन्द्रादयो देवसङ्घा मनुष्याः
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yata-shchavirasij jagat sarvam etat
Tathabjasano vishvago vishvagopta
Tathendradayo devasangha manushyah
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਤੋਂ ਇਹ ਸਾਰਾ ਜਗਤ ਪ੍ਰਗਟ ਹੋਇਆ, ਤਥਾ ਕਮਲਾਸਨ ਬ੍ਰਹਮਾ, ਵਿਸ਼੍ਵਵਿਆਪੀ ਰਾਖਾ ਵਿਸ਼ਣੂ, ਅਤੇ ਇੰਦਰ ਆਦਿ ਦੇਵਗਣ ਅਤੇ ਮਨੁੱਖ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 3
यतो वह्निभानू भवो भूर्जलं च
यतः सागराश्चन्द्रमा व्योम वायुः ।
यतः स्थावरा जङ्गमा वृक्षसङ्घाः
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yato vahnibhanu bhavo bhurjalam cha
Yatah sagara-shchandrama vyoma vayuh
Yatah sthavara jangama vriksha-sanghah
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਤੋਂ ਅਗਨੀ ਅਤੇ ਸੂਰਜ, ਸ੍ਰਿਸ਼ਟੀ, ਪ੍ਰਿਥਵੀ ਅਤੇ ਜਲ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਸਾਗਰ, ਚੰਦਰਮਾ, ਆਕਾਸ਼ ਅਤੇ ਵਾਯੂ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਸਥਾਵਰ-ਜੰਗਮ ਪ੍ਰਾਣੀ ਅਤੇ ਸਾਰੇ ਵ੍ਰਿਕਸ਼ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 4
यतो दानवाः किन्नरा यक्षसङ्घा
यतश्चारणा वारणाः श्वापदाश्च ।
यतः पक्षिकीटा यतो वीरुधश्च
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yato danavah kinnara yaksha-sangha
Yata-shcharana varanah shvapada-shcha
Yatah pakshikita yato virudha-shcha
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਤੋਂ ਦਾਨਵ, ਕਿੰਨਰ ਅਤੇ ਯਕਸ਼ਗਣ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਚਾਰਣ, ਹਾਥੀ ਅਤੇ ਹਿੰਸਕ ਪਸ਼ੂ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਪੰਛੀ ਅਤੇ ਕੀਟ, ਅਤੇ ਜਿਸ ਤੋਂ ਲਤਾਵਾਂ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 5
यतो बुद्धिरज्ञाननाशो मुमुक्षोः
यतः सम्पदो भक्तसन्तोषिकाः स्युः ।
यतो विघ्ननाशो यतः कार्यसिद्धिः
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yato buddhir ajnana-nasho mumukshoh
Yatah sampado bhakta-santoshikah syuh
Yato vighnanasho yatah karyasiddhih
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਤੋਂ ਮੁਮੁਕਸ਼ੁ ਨੂੰ ਬੁੱਧੀ ਅਤੇ ਅਜ੍ਞਾਨ ਦਾ ਨਾਸ਼; ਜਿਸ ਤੋਂ ਭਗਤਾਂ ਨੂੰ ਸੰਤੋਖ ਦੇਣ ਵਾਲੀ ਸੰਪਤੀ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਵਿਘਨਾਂ ਦਾ ਨਾਸ਼ ਅਤੇ ਕਾਰਜ ਦੀ ਸਿੱਧੀ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 6
यतः पुत्रसम्पद्यतो वाञ्छितार्थो
यतोऽभक्तविघ्नास्तथानेकरूपाः ।
यतः शोकमोहौ यतः काम एव
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yatah putra-sampad yato vanchhitartho
Yato'bhakta-vighnas tathaneka-rupah
Yatah shoka-mohau yatah kama eva
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਤੋਂ ਪੁੱਤਰ-ਸੰਪਤੀ ਅਤੇ ਵਾਂਛਿਤ ਅਰਥ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਅਭਗਤਾਂ ਲਈ ਅਨੇਕ ਰੂਪ ਦੇ ਵਿਘਨ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਸ਼ੋਕ ਅਤੇ ਮੋਹ, ਅਤੇ ਜਿਸ ਤੋਂ ਕਾਮ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 7
यतोऽनन्तशक्तिः स शेषो बभूव
धराधारणेऽनेकरूपे च शक्तः ।
यतोऽनेकधा स्वर्गलोका हि नानाः
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yato'nanta-shaktih sa shesho babhuva
Dharadharane'neka-rupe cha shaktah
Yato'nekadha svarga-loka hi nanah
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਤੋਂ ਅਨੰਤ-ਸ਼ਕਤੀ ਸ਼ੇਸ਼ਨਾਗ ਪ੍ਰਗਟ ਹੋਏ, ਜੋ ਅਨੇਕ ਰੂਪਾਂ ਵਿੱਚ ਪ੍ਰਿਥਵੀ ਨੂੰ ਧਾਰਨ ਕਰਨ ਵਿੱਚ ਸਮਰਥ ਹਨ; ਜਿਸ ਤੋਂ ਅਨੇਕ ਪ੍ਰਕਾਰ ਦੇ ਨਾਨਾ ਸ੍ਵਰਗਲੋਕ ਹੋਏ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 8
यतो वेदवाचो विकुण्ठा मनोभिः
सदा नेति नेतीति यत्ता गृणन्ति ।
परब्रह्मरूपं चिदानन्दभूतं
सदा तं गणेशं नमामो भजामः ॥
Yato vedavacho vikuntha manobhih
Sada neti netiti yatta grinanti
Parabrahma-rupam chidananda-bhutam
Sada tam ganesham namamo bhajamah
ਜਿਸ ਤੋਂ ਵੇਦ-ਵਾਣੀ ਮਨ ਸਹਿਤ ਵਿਮੁਖ ਹੋ ਕੇ ਸਦਾ 'ਨੇਤਿ-ਨੇਤਿ' ਕਹਿੰਦੀ ਸਤੁਤੀ ਕਰਦੀ ਹੈ — ਉਸ ਪਰਬ੍ਰਹਮਸ੍ਵਰੂਪ, ਚਿਦਾਨੰਦਮਯ ਨੂੰ — ਉਸ ਗਣੇਸ਼ ਨੂੰ ਅਸੀਂ ਸਦਾ ਪ੍ਰਣਾਮ ਅਤੇ ਭਜਨ ਕਰਦੇ ਹਾਂ।
Verse 9
पुनश्चेदमष्टकं भक्तियुक्तो
पठेद्यो नरो भक्तिभावेन नित्यम् ।
इह श्रीसमृद्धिं परत्रापि मुक्तिं
लभेद्भक्तियुक्तः स्तुतो येन देवः ॥
Punash chedam ashtakam bhaktiyukto
Pathedyo naro bhaktibhavena nityam
Iha shri-samriddhim paratrapi muktim
Labhed bhaktiyuktah stuto yena devah
ਜੋ ਮਨੁੱਖ ਭਗਤੀਯੁਕਤ ਹੋ ਕੇ ਇਸ ਅਸ਼ਟਕ ਦਾ ਨਿਤ੍ਯ ਪ੍ਰੇਮਪੂਰਵਕ ਪਾਠ ਕਰਦਾ ਹੈ, ਉਹ ਇਸ ਲੋਕ ਵਿੱਚ ਸ਼੍ਰੀ-ਸਮ੍ਰਿੱਧੀ ਅਤੇ ਪਰਲੋਕ ਵਿੱਚ ਮੁਕਤੀ ਪ੍ਰਾਪਤ ਕਰਦਾ ਹੈ — ਕਿਉਂਕਿ ਇਸ ਨਾਲ ਸਵਯੰ ਦੇਵ ਦੀ ਸਤੁਤੀ ਕੀਤੀ ਗਈ ਹੈ।
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →