ਰਾਮ ਚਾਲੀਸਾ — Complete Lyrics
राम चालीसा
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
श्री रघुबीर भक्त हितकारी।
सुनि लीजै प्रभु अरज हमारी॥
Shri raghubira bhakta hitakari
Suni lijai prabhu araja hamari
ਹੇ ਸ਼੍ਰੀ ਰਘੁਵੀਰ (ਰਾਮ), ਭਗਤਾਂ ਦੇ ਹਿਤਕਾਰੀ, ਹੇ ਪ੍ਰਭੂ, ਸਾਡੀ ਇਹ ਨਿਮਰ ਬੇਨਤੀ ਸੁਣੋ।
Verse 2
निशि दिन ध्यान धरै जो कोई।
ता सम भक्त और नहीं होई॥
Nishi dina dhyana dharai jo koi
Ta sama bhakta aura nahim hoi
ਜੋ ਕੋਈ ਦਿਨ-ਰਾਤ ਆਪ ਦਾ ਧਿਆਨ ਧਰਦਾ ਹੈ — ਉਸ ਦੇ ਸਮਾਨ ਹੋਰ ਕੋਈ ਭਗਤ ਨਹੀਂ।
Verse 3
ध्यान धरें शिवजी मन मांही।
ब्रह्मा, इन्द्र पार नहीं पाहीं॥
Dhyana dharem shivaji mana mamhi
Brahma, indra para nahim pahim
ਸ਼ਿਵ ਆਪ ਆਪਣੇ ਹਿਰਦੇ ਵਿੱਚ ਆਪ ਦਾ ਧਿਆਨ ਧਰਦੇ ਹਨ; ਬ੍ਰਹਮਾ ਅਤੇ ਇੰਦ੍ਰ ਵੀ ਆਪ ਦਾ ਪਾਰ ਨਹੀਂ ਪਾਉਂਦੇ।
Verse 4
दूत तुम्हार वीर हनुमाना।
जासु प्रभाव तिहुं पुर जाना॥
Duta tumhara vira hanumana
Jasu prabhava tihum pura jana
ਆਪ ਦੇ ਦੂਤ ਵੀਰ ਹਨੁਮਾਨ ਹਨ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਦਾ ਪ੍ਰਭਾਵ ਤਿੰਨਾਂ ਲੋਕਾਂ ਵਿੱਚ ਜਾਣਿਆ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।
Verse 5
जय, जय, जय रघुनाथ कृपाला।
सदा करो संतन प्रतिपाला॥
Jaya, jaya, jaya raghunatha kripala
Sada karo samtana pratipala
ਜੈ, ਜੈ, ਜੈ ਹੇ ਕਿਰਪਾਲੂ ਰਘੁਨਾਥ; ਸਦਾ ਸੰਤਾਂ ਦੀ ਪਾਲਣਾ ਕਰੋ।
Verse 6
तुव भुजदण्ड प्रचण्ड कृपाला।
रावण मारि सुरन प्रतिपाला॥
Tuva bhujadanda prachanda kripala
Ravana mari surana pratipala
ਆਪ ਦੀਆਂ ਭੁਜਾਵਾਂ ਪ੍ਰਚੰਡ ਹਨ, ਹੇ ਦਯਾਲੂ; ਰਾਵਣ ਨੂੰ ਮਾਰ ਕੇ ਆਪ ਨੇ ਦੇਵਤਿਆਂ ਦੀ ਰੱਖਿਆ ਕੀਤੀ।
Verse 7
तुम अनाथ के नाथ गोसाईं।
दीनन के हो सदा सहाई॥
Tuma anatha ke natha gosaim
Dinana ke ho sada sahai
ਆਪ ਅਨਾਥਾਂ ਦੇ ਨਾਥ ਹੋ, ਹੇ ਸੁਆਮੀ; ਸਦਾ ਦੀਨਾਂ ਦੇ ਸਹਾਇਕ ਹੋ।
Verse 8
ब्रह्मादिक तव पार न पावैं।
सदा ईश तुम्हरो यश गावैं॥
Brahmadika tava para na pavaim
Sada isha tumharo yasha gavaim
ਬ੍ਰਹਮਾ ਅਤੇ ਦੇਵਤੇ ਆਪ ਦਾ ਪਾਰ ਨਹੀਂ ਪਾਉਂਦੇ; ਸਦਾ, ਹੇ ਈਸ਼, ਉਹ ਆਪ ਦਾ ਯਸ਼ ਗਾਉਂਦੇ ਹਨ।
Verse 9
चारिउ भेद भरत हैं साखी।
तुम भक्तन की लज्जा राखी॥
Chariu bheda bharata haim sakhi
Tuma bhaktana ki lajja rakhi
ਚਾਰੇ ਵੇਦ ਸਾਖੀ ਹਨ; ਆਪ ਆਪਣੇ ਭਗਤਾਂ ਦੀ ਲਾਜ ਰੱਖਦੇ ਹੋ।
Verse 10
गुण गावत शारद मन माहीं।
सुरपति ताको पार न पाहिं॥
Guna gavata sharada mana mahim
Surapati tako para na pahim
ਸ਼ਾਰਦਾ (ਸਰਸਵਤੀ) ਆਪਣੇ ਹਿਰਦੇ ਵਿੱਚ ਆਪ ਦੇ ਗੁਣ ਗਾਉਂਦੀ ਹੈ, ਫਿਰ ਵੀ ਇੰਦ੍ਰ ਵੀ ਆਪ ਦਾ ਅੰਤ ਨਹੀਂ ਪਾਉਂਦਾ।
Verse 11
नाम तुम्हार लेत जो कोई।
ता सम धन्य और नहीं होई॥
Nama tumhara leta jo koi
Ta sama dhanya aura nahim hoi
ਜੋ ਕੋਈ ਆਪ ਦਾ ਨਾਮ ਲੈਂਦਾ ਹੈ — ਉਸ ਤੋਂ ਅਧਿਕ ਧੰਨ ਹੋਰ ਕੋਈ ਨਹੀਂ।
Verse 12
राम नाम है अपरम्पारा।
चारिहु वेदन जाहि पुकारा॥
Rama nama hai aparampara
Charihu vedana jahi pukara
ਰਾਮ ਦਾ ਨਾਮ ਅਪਰੰਪਾਰ ਹੈ; ਚਾਰੇ ਵੇਦ ਇਸ ਨੂੰ ਪੁਕਾਰਦੇ ਹਨ।
Verse 13
गणपति नाम तुम्हारो लीन्हो।
तिनको प्रथम पूज्य तुम कीन्हो॥
Ganapati nama tumharo linho
Tinako prathama pujya tuma kinho
ਆਪ ਨੇ ਗਣਪਤਿ (ਗਣੇਸ਼) ਦਾ ਨਾਮ ਧਾਰਨ ਕੀਤਾ ਅਤੇ ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਪ੍ਰਥਮ ਪੂਜਯ ਬਣਾਇਆ।
Verse 14
शेष रटत नित नाम तुम्हारा।
महि को भार शीश पर धारा॥
Shesha ratata nita nama tumhara
Mahi ko bhara shisha para dhara
ਸ਼ੇਸ਼ (ਨਾਗ) ਸਦਾ ਆਪ ਦਾ ਨਾਮ ਜਪਦੇ ਹਨ, ਆਪਣੇ ਸਿਰ ਉੱਤੇ ਧਰਤੀ ਦਾ ਭਾਰ ਧਾਰਨ ਕਰਦੇ।
Verse 15
फूल समान रहत सो भारा।
पावत कोऊ न तुम्हरो पारा॥
Phula samana rahata so bhara
Pavata kou na tumharo para
ਉਹ ਭਾਰ ਉਨ੍ਹਾਂ ਲਈ ਫੁੱਲ ਸਮਾਨ ਹਲਕਾ ਰਹਿੰਦਾ ਹੈ; ਫਿਰ ਵੀ ਕੋਈ ਆਪ ਦਾ ਪਾਰ ਨਹੀਂ ਪਾਉਂਦਾ।
Verse 16
भरत नाम तुम्हरो उर धारो।
तासों कबहूं न रण में हारो॥
Bharata nama tumharo ura dharo
Tasom kabahum na rana mem haro
ਭਰਤ ਦਾ ਨਾਮ ਆਪਣੇ ਹਿਰਦੇ ਵਿੱਚ ਧਾਰਨ ਕਰੋ, ਅਤੇ ਆਪ ਯੁੱਧ ਵਿੱਚ ਕਦੇ ਪਰਾਜਿਤ ਨਹੀਂ ਹੋਵੋਗੇ।
Verse 17
नाम शत्रुहन हृदय प्रकाशा।
सुमिरत होत शत्रु कर नाशा॥
Nama shatruhana hridaya prakasha
Sumirata hota shatru kara nasha
ਸ਼ਤ੍ਰੁਘਨ ਦਾ ਨਾਮ ਹਿਰਦੇ ਵਿੱਚ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ਿਤ ਹੁੰਦਾ ਹੈ; ਉਸ ਦਾ ਸਿਮਰਨ ਕਰਨ ਨਾਲ ਸ਼ਤ੍ਰੂ ਦਾ ਨਾਸ਼ ਹੁੰਦਾ ਹੈ।
Verse 18
लखन तुम्हारे आज्ञाकारी।
सदा करत सन्तन रखवारी॥
Lakhana tumhare ajnakari
Sada karata santana rakhavari
ਲਛਮਣ ਆਪ ਦੇ ਆਗਿਆਕਾਰੀ ਹਨ, ਸਦਾ ਸੰਤਾਂ ਦੀ ਰਖਵਾਲੀ ਕਰਦੇ ਹਨ।
Verse 19
ताते रण जीते नहिं कोई।
युद्ध जुरे यमहूं किन होई॥
Tate rana jite nahim koi
Yuddha jure yamahum kina hoi
ਇਸ ਲਈ ਯੁੱਧ ਵਿੱਚ ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਕੋਈ ਨਹੀਂ ਜਿੱਤ ਸਕਦਾ, ਭਾਵੇਂ ਯਮ ਆਪ ਯੁੱਧ ਵਿੱਚ ਜੁੜ ਜਾਵੇ।
Verse 20
महालक्ष्मी धर अवतारा।
सब विधि करत पाप को छारा॥
Mahalakshmi dhara avatara
Saba vidhi karata papa ko chhara
ਮਹਾਲਕਸ਼ਮੀ ਨੇ (ਸੀਤਾ ਰੂਪ ਵਿੱਚ) ਅਵਤਾਰ ਲਿਆ ਅਤੇ ਹਰ ਤਰ੍ਹਾਂ ਪਾਪ ਨੂੰ ਸੁਆਹ ਕਰ ਦਿੱਤਾ।
Verse 21
सीता राम पुनीता गायो।
भुवनेश्वरी प्रभाव दिखायो॥
Sita rama punita gayo
Bhuvaneshvari prabhava dikhayo
ਸੀਤਾ ਅਤੇ ਰਾਮ ਪਵਿੱਤਰ ਰੂਪ ਵਿੱਚ ਗਾਏ ਗਏ; ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ ਭੁਵਨੇਸ਼ਵਰੀ ਦਾ ਪ੍ਰਭਾਵ ਦਿਖਾਇਆ।
Verse 22
घट सों प्रकट भई सो आई।
जाको देखत चन्द्र लजाई॥
Ghata som prakata bhai so ai
Jako dekhata chandra lajai
ਉਹ ਧਰਤੀ (ਘੜੇ) ਤੋਂ ਪ੍ਰਗਟ ਹੋਏ, ਜਿਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਵੇਖ ਕੇ ਚੰਦ੍ਰਮਾ ਵੀ ਸ਼ਰਮਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।
Verse 23
जो तुम्हरे नित पांव पलोटत।
नवो निद्धि चरणन में लोटत॥
Jo tumhare nita pamva palotata
Navo niddhi charanana mem lotata
ਜੋ ਸਦਾ ਆਪ ਦੇ ਚਰਨ ਦਬਾਉਂਦੇ ਹਨ — ਨੌ ਨਿਧੀਆਂ ਉਨ੍ਹਾਂ ਦੇ ਚਰਨਾਂ ਵਿੱਚ ਲੋਟਦੀਆਂ ਹਨ।
Verse 24
सिद्धि अठारह मंगलकारी।
सो तुम पर जावै बलिहारी॥
Siddhi atharaha mamgalakari
So tuma para javai balihari
ਅਠਾਰਾਂ ਮੰਗਲਕਾਰੀ ਸਿੱਧੀਆਂ ਸਦਾ ਆਪ ਦੀ ਭਗਤੀ ਉੱਤੇ ਬਲਿਹਾਰ ਜਾਂਦੀਆਂ ਹਨ।
Verse 25
औरहु जो अनेक प्रभुताई।
सो सीतापति तुमहिं बनाई॥
Aurahu jo aneka prabhutai
So sitapati tumahim banai
ਅਤੇ ਜੋ ਵੀ ਹੋਰ ਪ੍ਰਭੁਤਾਵਾਂ ਹਨ, ਹੇ ਸੀਤਾਪਤਿ, ਉਹ ਸਭ ਆਪ ਨੇ ਹੀ ਬਣਾਈਆਂ ਹਨ।
Verse 26
इच्छा ते कोटिन संसारा।
रचत न लागत पल की बारा॥
Ichchha te kotina samsara
Rachata na lagata pala ki bara
ਆਪ ਦੀ ਕੇਵਲ ਇੱਛਾ ਨਾਲ ਕਰੋੜਾਂ ਸੰਸਾਰ ਪਲ ਤੋਂ ਵੀ ਘੱਟ ਸਮੇਂ ਵਿੱਚ ਰਚ ਜਾਂਦੇ ਹਨ।
Verse 27
जो तुम्हरे चरणन चित लावै।
ताकी मुक्ति अवसि हो जावै॥
Jo tumhare charanana chita lavai
Taki mukti avasi ho javai
ਜੋ ਆਪ ਦੇ ਚਰਨਾਂ ਵਿੱਚ ਚਿੱਤ ਲਗਾਉਂਦਾ ਹੈ, ਉਸ ਦੀ ਮੁਕਤੀ ਨਿਸ਼ਚੈ ਹੀ ਹੋ ਜਾਂਦੀ ਹੈ।
Verse 28
सुनहु राम तुम तात हमारे।
तुमहिं भरत कुल पूज्य प्रचारे॥
Sunahu rama tuma tata hamare
Tumahim bharata kula pujya prachare
ਸੁਣੋ, ਹੇ ਰਾਮ, ਆਪ ਸਾਡੇ ਪਿਤਾ ਹੋ; ਭਰਤ ਦੇ ਕੁਲ ਵਿੱਚ ਆਪ ਪੂਜਯ ਪ੍ਰਚਾਰਿਤ ਹੋ।
Verse 29
तुमहिं देव कुल देव हमारे।
तुम गुरु देव प्राण के प्यारे॥
Tumahim deva kula deva hamare
Tuma guru deva prana ke pyare
ਆਪ ਸਾਡੇ ਦੇਵ-ਕੁਲ ਦੇ ਦੇਵ ਹੋ; ਆਪ ਸਾਡੇ ਗੁਰੁਦੇਵ ਹੋ, ਪ੍ਰਾਣਾਂ ਦੇ ਪਿਆਰੇ।
Verse 30
जो कुछ हो सो तुमहिं राजा।
जय जय जय प्रभु राखो लाजा॥
Jo kuchha ho so tumahim raja
Jaya jaya jaya prabhu rakho laja
ਜੋ ਕੁਝ ਹੈ, ਸਭ ਆਪ ਦਾ ਹੀ ਹੈ, ਹੇ ਰਾਜਾ; ਜੈ ਜੈ ਜੈ ਹੇ ਪ੍ਰਭੂ, ਸਾਡੀ ਲਾਜ ਰੱਖੋ।
Verse 31
राम आत्मा पोषण हारे।
जय जय जय दशरथ के प्यारे॥
Rama atma poshana hare
Jaya jaya jaya dasharatha ke pyare
ਹੇ ਰਾਮ, ਆਤਮਾ ਦੇ ਪੋਸ਼ਣਕਰਤਾ; ਜੈ ਜੈ ਜੈ ਹੇ ਦਸ਼ਰਥ ਦੇ ਪਿਆਰੇ।
Verse 32
जय जय जय प्रभु ज्योति स्वरुपा।
नर्गुण ब्रहृ अखण्ड अनूपा॥
Jaya jaya jaya prabhu jyoti svarupa
Narguna brahri akhanda anupa
ਜੈ ਜੈ ਹੇ ਪ੍ਰਭੂ, ਜੋਤਿ ਸਰੂਪ; ਨਿਰਗੁਣ ਬ੍ਰਹਮ, ਅਖੰਡ ਅਤੇ ਅਨੁਪਮ।
Verse 33
सत्य सत्य जय सत्यव्रत स्वामी।
सत्य सनातन अन्तर्यामी॥
Satya satya jaya satyavrata svami
Satya sanatana antaryami
ਸਤਯ ਸਤਯ ਜੈ, ਹੇ ਸਤਯਵ੍ਰਤ ਸੁਆਮੀ; ਸਨਾਤਨ ਸਤਯ, ਸਭ ਦੇ ਅੰਤਰਯਾਮੀ।
Verse 34
सत्य भजन तुम्हरो जो गावै।
सो निश्चय चारों फल पावै॥
Satya bhajana tumharo jo gavai
So nishchaya charom phala pavai
ਜੋ ਆਪ ਦੀ ਸੱਚੀ ਸਤੁਤੀ ਗਾਉਂਦਾ ਹੈ, ਉਹ ਨਿਸ਼ਚੈ ਹੀ ਜੀਵਨ ਦੇ ਚਾਰੇ ਫਲ ਪਾਉਂਦਾ ਹੈ।
Verse 35
सत्य शपथ गौरीपति कीन्हीं।
तुमने भक्तिहिं सब सिधि दीन्हीं॥
Satya shapatha gauripati kinhim
Tumane bhaktihim saba sidhi dinhim
ਗੌਰੀਪਤਿ (ਸ਼ਿਵ) ਨੇ ਸੱਚੀ ਸਹੁੰ ਖਾਧੀ: ਆਪ ਭਗਤੀ ਦੁਆਰਾ ਸਭ ਸਿੱਧੀ ਪ੍ਰਦਾਨ ਕਰਦੇ ਹੋ।
Verse 36
ज्ञान हृदय दो ज्ञान स्वरुपा।
नमो नमो जय जगपति भूपा॥
Jnana hridaya do jnana svarupa
Namo namo jaya jagapati bhupa
ਮੇਰੇ ਹਿਰਦੇ ਵਿੱਚ ਗਿਆਨ ਦਿਓ, ਹੇ ਗਿਆਨਸਰੂਪ; ਨਮੋ ਨਮੋ, ਜੈ ਹੇ ਜਗਪਤਿ ਭੂਪ।
Verse 37
धन्य धन्य तुम धन्य प्रतापा।
नाम तुम्हार हरत संतापा॥
Dhanya dhanya tuma dhanya pratapa
Nama tumhara harata samtapa
ਧੰਨ ਧੰਨ ਧੰਨ ਆਪ ਦਾ ਪ੍ਰਤਾਪ; ਆਪ ਦਾ ਨਾਮ ਸਭ ਸੰਤਾਪ ਹਰ ਲੈਂਦਾ ਹੈ।
Verse 38
सत्य शुद्ध देवन मुख गाया।
बजी दुन्दुभी शंख बजाया॥
Satya shuddha devana mukha gaya
Baji dundubhi shamkha bajaya
ਸੱਚੀ ਸ਼ੁੱਧ ਸਤੁਤੀ ਦੇਵਤਿਆਂ ਦੇ ਮੁਖ ਤੋਂ ਗਾਈ ਗਈ; ਦੁੰਦੁਭੀ ਵੱਜੀ ਅਤੇ ਸ਼ੰਖ ਵਜਾਏ ਗਏ।
Verse 39
सत्य सत्य तुम सत्य सनातन।
तुम ही हो हमरे तन-मन धन॥
Satya satya tuma satya sanatana
Tuma hi ho hamare tana-mana dhana
ਸਤਯ ਸਤਯ ਆਪ ਸਨਾਤਨ ਸਤਯ ਹੋ; ਆਪ ਹੀ ਸਾਡੇ ਤਨ, ਮਨ ਅਤੇ ਧਨ ਹੋ।
Verse 40
याको पाठ करे जो कोई।
ज्ञान प्रकट ताके उर होई॥
Yako patha kare jo koi
Jnana prakata take ura hoi
ਜੋ ਕੋਈ ਇਸ ਦਾ ਪਾਠ ਕਰਦਾ ਹੈ — ਉਸ ਦੇ ਹਿਰਦੇ ਵਿੱਚ ਗਿਆਨ ਸਪੱਸ਼ਟ ਪ੍ਰਗਟ ਹੁੰਦਾ ਹੈ।
Verse 41
आवागमन मिटै तिहि केरा।
सत्य वचन माने शिव मेरा॥
Avagamana mitai tihi kera
Satya vachana mane shiva mera
ਉਸ ਦਾ ਆਵਾਗਮਨ (ਜਨਮ-ਮਰਨ) ਮਿਟ ਜਾਂਦਾ ਹੈ — ਸ਼ਿਵ ਆਪ ਇਸ ਨੂੰ ਸੱਚ ਮੰਨਦੇ ਹਨ।
Verse 42
और आस मन में जो होई।
मनवांछित फल पावे सोई॥
Aura asa mana mem jo hoi
Manavamchhita phala pave soi
ਅਤੇ ਮਨ ਵਿੱਚ ਜੋ ਵੀ ਹੋਰ ਆਸ ਹੋਵੇ, ਉਹੀ ਮਨਚਾਹਿਆ ਫਲ ਪੂਰਾ ਹੋ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।
Verse 43
तीनहुं काल ध्यान जो ल्यावै।
तुलसी दल अरु फूल चढ़ावै॥
Tinahum kala dhyana jo lyavai
Tulasi dala aru phula chadha़avai
ਜੋ ਤਿੰਨਾਂ ਕਾਲਾਂ ਵਿੱਚ ਆਪ ਦਾ ਧਿਆਨ ਲਿਆਉਂਦਾ ਹੈ, ਅਤੇ ਤੁਲਸੀ ਦਲ ਤੇ ਫੁੱਲ ਚੜ੍ਹਾਉਂਦਾ ਹੈ —
Verse 44
साग पत्र सो भोग लगावै।
सो नर सकल सिद्धता पावै॥
Saga patra so bhoga lagavai
So nara sakala siddhata pavai
— ਅਤੇ ਸਾਗ-ਪੱਤ ਦਾ ਸਰਲ ਭੋਗ ਲਗਾਉਂਦਾ ਹੈ — ਉਹ ਨਰ ਸਮੁੱਚੀ ਸਿੱਧਤਾ ਪਾ ਲੈਂਦਾ ਹੈ।
Verse 45
अन्त समय रघुबर पुर जाई।
जहां जन्म हरि भक्त कहाई॥
Anta samaya raghubara pura jai
Jaham janma hari bhakta kahai
ਅੰਤ ਸਮੇਂ ਉਹ ਰਾਮ ਦੇ ਧਾਮ ਜਾਂਦਾ ਹੈ, ਜਿੱਥੇ ਉਹ ਹਰਿ ਦੇ ਭਗਤ ਰੂਪ ਵਿੱਚ ਜਨਮ ਲੈਂਦਾ ਹੈ।
Verse 46
श्री हरिदास कहै अरु गावै।
सो बैकुण्ठ धाम को पावै॥
Shri haridasa kahai aru gavai
So baikuntha dhama ko pavai
ਇਉਂ ਸ਼੍ਰੀ ਹਰਿਦਾਸ ਕਹਿੰਦੇ ਤੇ ਗਾਉਂਦੇ ਹਨ; ਉਹ ਬੈਕੁੰਠ ਧਾਮ ਨੂੰ ਪਾਉਂਦਾ ਹੈ।
Verse 47
सात दिवस जो नेम कर,पाठ करे चित लाय।
हरिदास हरि कृपा से,अवसि भक्ति को पाय॥
Sata divasa jo nema kara,patha kare chita laya
Haridasa hari kripa se,avasi bhakti ko paya
ਜੋ ਇਕਾਗ੍ਰ ਮਨ ਨਾਲ ਸੱਤ ਦਿਨ ਨਿਯਮ ਰੱਖ ਕੇ ਇਸ ਦਾ ਪਾਠ ਕਰਦਾ ਹੈ — ਹਰਿ ਦੀ ਕਿਰਪਾ ਨਾਲ ਹਰਿਦਾਸ (ਭਗਤ) ਨਿਸ਼ਚੈ ਹੀ ਭਗਤੀ ਪਾਉਂਦਾ ਹੈ।
Verse 48
राम चालीसा जो पढ़े,राम चरण चित लाय।
जो इच्छा मन में करै,सकल सिद्ध हो जाय॥
Rama chalisa jo padha़e,rama charana chita laya
Jo ichchha mana mem karai,sakala siddha ho jaya
ਜੋ ਰਾਮ ਚਾਲੀਸਾ ਪੜ੍ਹਦਾ ਹੈ, ਰਾਮ ਦੇ ਚਰਨਾਂ ਵਿੱਚ ਚਿੱਤ ਲਗਾ ਕੇ — ਮਨ ਵਿੱਚ ਜੋ ਇੱਛਾ ਹੋਵੇ, ਸਭ ਸਿੱਧ ਹੋ ਜਾਂਦੀ ਹੈ।
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →