શ્રી વૈષ્ણો દેવી ચાલીસા — Complete Lyrics
श्री वैष्णो देवी चालीसा
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
गरुड़ वाहिनी वैष्णवी त्रिकुटा पर्वत धाम ।
काली लक्ष्मी सरस्वती शक्ति तुम्हें प्रणाम ॥
Garuda़ vahini vaishnavi trikuta parvata dhama
Kali lakshmi sarasvati shakti tumhem pranama
ગરુડ પર સવાર હે વૈષ્ણવી, જેનું ધામ ત્રિકૂટ પર્વત છે; હે કાળી, લક્ષ્મી અને સરસ્વતી — હે શક્તિ, હું તમને પ્રણામ કરું છું.
Verse 2
वैष्णो वरदानी ।
कलिकाल में शुभ कल्याणी ॥
Vaishno varadani
Kalikala mem shubha kalyani
વૈષ્ણો દેવીની જય હો, વરદાયિની, કલિયુગમાં શુભ કલ્યાણ આપનારી.
Verse 3
मणि पर्वत पर ज्योति तुम्हारी ।
पिण्डी रूप में हो अवतारी ॥
Mani parvata para jyoti tumhari
Pindi rupa mem ho avatari
મણિ પર્વત પર તમારી જ્યોતિ પ્રકાશે છે; તમે પિંડી (પવિત્ર શિલા) રૂપે અવતર્યાં છો.
Verse 4
देवी देवता अंश दियो है ।
रत्नाकर घर जन्म लियो है ॥
Devi devata amsha diyo hai
Ratnakara ghara janma liyo hai
દેવોએ પોતાનો અંશ આપ્યો; તમે (ઋષિ) રત્નાકરના ઘરે જન્મ લીધો.
Verse 5
करी तपस्या राम को पाऊँ ।
त्रेता की शक्ति कहलाऊँ ॥
Kari tapasya rama ko paun
Treta ki shakti kahalaun
"મેં રામને પામવા તપસ્યા કરી; હું ત્રેતા યુગની શક્તિ કહેવાઉં છું."
Verse 6
कहा राम मणि पर्वत जाओ ।
कलियुग की देवी कहलाओ ॥
Kaha rama mani parvata jao
Kaliyuga ki devi kahalao
રામે કહ્યું: "મણિ પર્વત પર જા; તું કલિયુગની દેવી કહેવાશે."
Verse 7
विष्णु रूप से कल्कि बनकर ।
लूँगा शक्ति रूप बदलकर ॥
Vishnu rupa se kalki banakara
Lunga shakti rupa badalakara
"વિષ્ણુ રૂપે હું કલ્કિ બનીશ, શક્તિ રૂપમાં બદલાઈને;"
Verse 8
तब तक त्रिकुटा घाटी जाओ ।
गुफा अँधेरी जाकर पाओ ॥
Taba taka trikuta ghati jao
Gupha andheri jakara pao
"ત્યાં સુધી ત્રિકૂટ ખીણમાં જા અને રહેવા માટે એક અંધારી ગુફા શોધ."
Verse 9
काली लक्ष्मी सरस्वती माँ ।
करेंगी रक्षण पार्वती माँ ॥
Kali lakshmi sarasvati man
Karemgi rakshana parvati man
કાળી, લક્ષ્મી અને સરસ્વતી — પાર્વતી માતા — તારી રક્ષક બનશે.
Verse 10
ब्रह्मा विष्णु शंकर द्वारे ।
हनुमत भैरों प्रहरी प्यारे ॥
Brahma vishnu shamkara dvare
Hanumata bhairom prahari pyare
તારા દ્વાર પર બ્રહ્મા, વિષ્ણુ અને શંકર ઊભા છે; હનુમાન અને ભૈરોં, વ્હાલા પ્રહરી.
Verse 11
रिद्धि सिद्धि चँवर डुलावें ।
कलियुग वासी पूजत आवें ॥
Riddhi siddhi chanvara dulavem
Kaliyuga vasi pujata avem
રિદ્ધિ અને સિદ્ધિ ચામર ઢોળે છે; કલિયુગના વાસી પૂજા કરવા આવે છે.
Verse 12
पान सुपारी ध्वजा नारियल ।
चरणामृत चरणों का निर्मल ॥
Pana supari dhvaja nariyala
Charanamrita charanom ka nirmala
પાન, સોપારી, ધ્વજા અને નારિયેળ, અને તારા ચરણોનું નિર્મળ ચરણામૃત (અર્પણ થાય છે).
Verse 13
दिया फलित वर माँ मुस्काई ।
करन तपस्या पर्वत आई ॥
Diya phalita vara man muskai
Karana tapasya parvata ai
માતા મુસ્કુરાયાં અને ફળદાયી વરદાન આપ્યું; તેઓ તપસ્યા કરવા પર્વત પર આવ્યાં.
Verse 14
कलिकाल की भड़की ज्वाला ।
इक दिन अपना रूप निकाला ॥
Kalikala ki bhada़ki jvala
Ika dina apana rupa nikala
જ્યારે કલિયુગની જ્વાળા ભડકી, એક દિવસ તેમણે પોતાનું સાચું રૂપ પ્રગટ કર્યું.
Verse 15
कन्या बन नगरोटा आई ।
योगी भैरों दिया दिखाई ॥
Kanya bana nagarota ai
Yogi bhairom diya dikhai
કન્યાનું રૂપ ધારણ કરી તેઓ નગરોટા આવ્યાં; યોગી ભૈરોંએ તેમને જોયાં.
Verse 16
रूप देख सुन्दर ललचाया ।
पीछे पीछे भागा आया ॥
Rupa dekha sundara lalachaya
Pichhe pichhe bhaga aya
તેમનું સુંદર રૂપ જોઈ તે લલચાયો, અને પાછળ-પાછળ દોડતો આવ્યો.
Verse 17
कन्याओं के साथ मिली माँ ।
कौल कंदौली तभी चली माँ ॥
Kanyaom ke satha mili man
Kaula kamdauli tabhi chali man
માતા કન્યાઓ (કન્યાઓ) સાથે મળી ગયાં; પછી કૌલ કંદૌલીથી આગળ ચાલ્યાં.
Verse 18
देवा माई दर्शन दीना ।
पवन रूप हो गई प्रवीणा ॥
Deva mai darshana dina
Pavana rupa ho gai pravina
લાંગુર (વીર) એ દર્શન દીધાં; તેઓ પવનનું રૂપ ધારણ કરી પ્રવીણ (ઝડપી) થયાં.
Verse 19
नवरात्रों में लीला रचाई ।
भक्त श्रीधर के घर आई ॥
Navaratrom mem lila rachai
Bhakta shridhara ke ghara ai
નવરાત્રિમાં તેમણે લીલા રચી; તેઓ ભક્ત શ્રીધરના ઘરે આવ્યાં.
Verse 20
योगिन को भण्डारा दीना ।
सबने रुचिकर भोजन कीना ॥
Yogina ko bhandara dina
Sabane ruchikara bhojana kina
તેમણે યોગીઓને ભંડારા (ભોજન) આપ્યો; સૌએ રુચિથી સ્વાદિષ્ટ ભોજન કર્યું.
Verse 21
मांस मदिरा भैरों माँगी ।
रूप पवन कर इच्छा त्यागी ॥
Mamsa madira bhairom mangi
Rupa pavana kara ichchha tyagi
ભૈરોંએ માંસ અને મદિરા માગ્યાં; પવન-રૂપ ધારણ કરી તેમણે (તેની માગ ત્યજી પ્રસ્થાન કર્યું).
Verse 22
बाण मारकर गंगा निकाली ।
पर्वत भागी हो मतवाली ॥
Bana marakara gamga nikali
Parvata bhagi ho matavali
બાણ ચલાવી તેમણે ગંગા (બાણગંગા) કાઢી; શક્તિથી મતવાલાં થઈ તેઓ પર્વત પર દોડ્યાં.
Verse 23
चरण रखे आ एक शिला जब ।
चरण पादुका नाम पड़ा तब ॥
Charana rakhe a eka shila jaba
Charana paduka nama pada़a taba
જ્યારે તેમણે એક શિલા પર પોતાનાં ચરણ મૂક્યાં, તે સ્થાનનું નામ ચરણ પાદુકા પડ્યું.
Verse 24
पीछे भैरों था बलकारी ।
छोटी गुफा में जाय पधारी ॥
Pichhe bhairom tha balakari
Chhoti gupha mem jaya padhari
પાછળ બળવાન ભૈરોંએ પીછો કર્યો; તેઓ એક નાની ગુફા (ગર્ભજૂન) માં ગયાં.
Verse 25
नौ माह तक किया निवासा ।
चली फोड़कर किया प्रकाशा ॥
Nau maha taka kiya nivasa
Chali phoda़kara kiya prakasha
તેઓ ત્યાં નવ માસ રહ્યાં, પછી તેને ફોડી બહાર આવ્યાં, પોતાની જ્યોતિ પ્રગટ કરતાં.
Verse 26
आद्या शक्ति ब्रह्म कुमारी ।
कहलाई माँ आदि कुँवारी ॥
Adya shakti brahma kumari
Kahalai man adi kunvari
આદ્યા શક્તિ, બ્રહ્મની પુત્રી, માતા આદિ કુંવારી (નિત્ય કુમારી) કહેવાયાં.
Verse 27
गुफा द्वार पहुँची मुस्काई ।
लांगुर वीर ने आज्ञा पाई ॥
Gupha dvara pahunchi muskai
Lamgura vira ne ajna pai
ગુફા-દ્વાર પર પહોંચી તેઓ મુસ્કુરાયાં; વીર લાંગુરે તેમની આજ્ઞા પામી.
Verse 28
भागा भागा भैरों आया ।
रक्षा हित निज शस्त्र चलाया ॥
Bhaga bhaga bhairom aya
Raksha hita nija shastra chalaya
ભૈરોં દોડતો આવ્યો; પોતાની રક્ષા માટે તેણે પોતાનું શસ્ત્ર ચલાવ્યું.
Verse 29
पड़ा शीश जा पर्वत ऊपर ।
किया क्षमा जा दिया उसे वर ॥
Pada़a shisha ja parvata upara
Kiya kshama ja diya use vara
તેનું માથું ઉપર પર્વત પર પડ્યું; તેમણે તેને ક્ષમા કરી અને વરદાન આપ્યું:
Verse 30
अपने संग में पुजवाऊँगी ।
भैरों घाटी बनवाऊँगी ॥
Apane samga mem pujavaungi
Bhairom ghati banavaungi
"હું તને મારી સાથે પૂજાવીશ; હું ભૈરોંની ખીણ (ધામ) બનાવીશ."
Verse 31
पहले मेरा दर्शन होगा ।
पीछे तेरा सुमरन होगा ॥
Pahale mera darshana hoga
Pichhe tera sumarana hoga
"પહેલાં મારું દર્શન થશે, અને પછી તારું સ્મરણ (પૂજન)."
Verse 32
बैठ गई माँ पिण्डी होकर ।
चरणों में बहता जल झर-झर ॥
Baitha gai man pindi hokara
Charanom mem bahata jala jhara-jhara
માતા પિંડી બની બેઠાં; તેમના ચરણોમાં જળ અવિરત ઝર-ઝર વહે છે.
Verse 33
चौंसठ योगिनी भैरों बरवन ।
सप्तऋषि आ करते सुमरन ॥
Chaumsatha yogini bhairom baravana
Saptarishi a karate sumarana
ચોસઠ યોગિનીઓ અને ભૈરોં સેવા કરે છે; સપ્તર્ષિ પૂજા કરવા આવે છે.
Verse 34
घंटा ध्वनि पर्वत पर बाजे ।
गुफा निराली सुन्दर लागे ॥
Ghamta dhvani parvata para baje
Gupha nirali sundara lage
પર્વત પર ઘંટનો ધ્વનિ ગૂંજે છે; અનુપમ ગુફા સુંદર દેખાય છે.
Verse 35
भक्त श्रीधर पूजन कीना ।
भक्ति सेवा का वर लीना ॥
Bhakta shridhara pujana kina
Bhakti seva ka vara lina
ભક્ત શ્રીધરે પૂજન કર્યું; તેને ભક્તિ અને સેવાનું વરદાન મળ્યું.
Verse 36
सेवक ध्यानूँ तुमको ध्याया ।
ध्वजा व चोला आन चढ़ाया ॥
Sevaka dhyanun tumako dhyaya
Dhvaja va chola ana chadha़aya
તારા સેવક ધ્યાનૂએ તારું ધ્યાન ધર્યું; તેણે આવીને ધ્વજા અને ચોલા અર્પણ કર્યાં.
Verse 37
सिंह सदा दर पहरा देता ।
पंजा शेर का दुःख हर लेता ॥
Simha sada dara pahara deta
Pamja shera ka duhkha hara leta
સિંહ સદા તારા દ્વાર પર પહેરો ભરે છે; સિંહનો પંજો સૌ દુઃખ હરી લે છે.
Verse 38
जम्बू द्वीप महाराज मनाया ।
सिर सोने का छत्र चढ़ाया ॥
Jambu dvipa maharaja manaya
Sira sone ka chhatra chadha़aya
જંબૂદ્વીપના રાજાએ તારું માન રાખ્યું; તેણે તારા માથે સોનાનું છત્ર ચઢાવ્યું.
Verse 39
हीरे की मूरत संग प्यारी ।
जगे अखण्ड इक जोत तुम्हारी ॥
Hire ki murata samga pyari
Jage akhanda ika jota tumhari
હીરા જડેલી એક વ્હાલી મૂર્તિ તારી સાથે છે; તારી એક અખંડ જ્યોતિ સદા જલે છે.
Verse 40
आश्विन चैत्र नवराते आऊँ ।
पिण्डी रानी दर्शन पाऊँ ॥
Ashvina chaitra navarate aun
Pindi rani darshana paun
આશ્વિન અને ચૈત્રની નવરાત્રિમાં હું આવું છું; પિંડી-રાણીનાં દર્શન પામું.
Verse 41
सेवक शर्मा शरण तिहारी ।
हरो वैष्णो विपत हमारी ॥
Sevaka sharma sharana tihari
Haro vaishno vipata hamari
તારો સેવક શર્મા તારી શરણમાં છે; હે વૈષ્ણો, અમારી વિપત્તિ હર.
Verse 42
कलियुग में महिमा तेरी है माँ अपरम्पार ।
धर्म की हानि हो रही प्रगट हो अवतार ॥
Kaliyuga mem mahima teri hai man aparampara
Dharma ki hani ho rahi pragata ho avatara
કલિયુગમાં તારી મહિમા, હે માતા, અપરંપાર છે; જ્યારે ધર્મની હાનિ થાય છે, ત્યારે તું અવતાર રૂપે પ્રગટ થાય છે.
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →