ആദിത്യ ഹൃദയ സ്തോത്രം — Complete Lyrics
आदित्य हृदय स्तोत्र
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
ततो युद्धपरिश्रान्तं समरे चिन्तया स्थितम् ।
रावणं चाग्रतो दृष्ट्वा युद्धाय समुपस्थितम् ॥
Tato yuddhaparishrantam samare chintaya sthitam
Ravanam chagrato drishtva yuddhaya samupasthitam
അപ്പോൾ യുദ്ധത്താൽ ക്ഷീണിച്ച്, ചിന്തയിൽ മുഴുകി രണഭൂമിയിൽ നിന്ന രാമനെ കണ്ട് — രാവണൻ യുദ്ധത്തിനായി മുന്നിൽ വന്നുനിൽക്കെ —
Verse 2
दैवतैश्च समागम्य द्रष्टुमभ्यागतो रणम् ।
उपागम्याब्रवीद्राममगस्त्यो भगवानृषिः ॥
Daivataishcha samagamya drashtumabhyagato ranam
Upagamyabravidramamagastyo bhagavanrishih
— ദേവന്മാരോടൊപ്പം യുദ്ധം കാണാൻ വന്ന പരമ പൂജ്യ ഋഷി അഗസ്ത്യൻ രാമന്റെ അടുത്തെത്തി ഇപ്രകാരം പറഞ്ഞു:
Verse 3
राम राम महाबाहो शृणु गुह्यं सनातनम् ।
येन सर्वानरीन् वत्स समरे विजयिष्यसि ॥
Rama rama mahabaho shrinu guhyam sanatanam
Yena sarvanarin vatsa samare vijayishyasi
ഓ രാമാ, ഓ മഹാബാഹു രാമാ, ഈ സനാതന രഹസ്യം കേൾക്കൂ, ഇതിനാൽ, മകനേ, നീ യുദ്ധത്തിൽ നിന്റെ സകല ശത്രുക്കളെയും ജയിക്കും.
Verse 4
आदित्यहृदयं पुण्यं सर्वशत्रुविनाशनम् ।
जयावहं जपेन्नित्यमक्षय्यं परमं शिवम् ॥
Adityahridayam punyam sarvashatruvinashanam
Jayavaham japennityamakshayyam paramam shivam
ഈ പവിത്ര ആദിത്യ-ഹൃദയം സകല ശത്രുക്കളെയും നശിപ്പിക്കുന്നത്, വിജയം നൽകുന്നത് — ഇത് എപ്പോഴും ജപിക്കൂ; ഇത് അവിനാശി, പരമ, മംഗളകരം.
Verse 5
सर्वमङ्गलमाङ्गल्यं सर्वपापप्रणाशनम् ।
चिन्ताशोकप्रशमनमायुर्वर्धनमुत्तमम् ॥
Sarvamangalamangalyam sarvapapapranashanam
Chintashokaprashamanamayurvardhanamuttamam
ഇത് സകല ശുഭങ്ങളിലും ഉന്നതമായ കല്യാണം, സകല പാപങ്ങളെയും നശിപ്പിക്കുന്നത്, ചിന്തയും ശോകവും ശമിപ്പിക്കുന്നത്, ദീർഘായുസ്സ് നൽകുന്നത്.
Verse 6
रश्मिमन्तं समुद्यन्तं देवासुरनमस्कृतम् ।
पूजयस्व विवस्वन्तं भास्करं भुवनेश्वरम् ॥
Rashmimantam samudyantam devasuranamaskritam
Pujayasva vivasvantam bhaskaram bhuvaneshvaram
മുകളിൽ ഉദിക്കുന്ന ആ തേജസ്വിയെ ഉപാസിക്കൂ, ദേവന്മാരാലും അസുരന്മാരാലും ഒരുപോലെ പൂജിക്കപ്പെടുന്നവൻ, ദേദീപ്യമാന വിവസ്വാൻ, ഭാസ്കര, ലോകങ്ങളെ പോഷിപ്പിക്കുന്നവൻ.
Verse 7
सर्वदेवात्मको ह्येष तेजस्वी रश्मिभावनः ।
एष देवासुरगणाँल्लोकान् पाति गभस्तिभिः ॥
Sarvadevatmako hyesha tejasvi rashmibhavanah
Esha devasuragananllokan pati gabhastibhih
അവൻ സകല ദേവന്മാരുടെയും ആത്മാവ്, സ്വയം പ്രകാശമാനൻ, തന്റെ കിരണങ്ങളാൽ സർവത്തെയും ധരിക്കുന്നവൻ; തന്റെ രശ്മികളാൽ ദേവ-അസുര സമൂഹങ്ങളെയും സകല ലോകങ്ങളെയും രക്ഷിക്കുന്നു.
Verse 8
एष ब्रह्मा च विष्णुश्च शिवः स्कन्दः प्रजापतिः ।
महेन्द्रो धनदः कालो यमः सोमो ह्यपां पतिः ॥
Esha brahma cha vishnushcha shivah skandah prajapatih
Mahendro dhanadah kalo yamah somo hyapam patih
അവൻ തന്നെ ബ്രഹ്മ, വിഷ്ണു, ശിവ, സ്കന്ദ, പ്രജാപതി; മഹേന്ദ്ര, കുബേര, കാല (സമയം), യമ, ചന്ദ്ര (സോമ), വരുണ.
Verse 9
पितरो वसवः साध्या ह्यश्विनौ मरुतो मनुः ।
वायुर्वह्निः प्रजाप्राण ऋतुकर्ता प्रभाकरः ॥
Pitaro vasavah sadhya hyashvinau maruto manuh
Vayurvahnih prajaprana ritukarta prabhakarah
അവൻ തന്നെ പിതൃക്കൾ, വസുക്കൾ, സാധ്യന്മാർ, രണ്ട് അശ്വിനികൾ, മരുത്തുകൾ, മനു; വായു, അഗ്നി, ജീവികളുടെ പ്രാണൻ, ഋതുക്കളുടെ കർത്താവ്, വെളിച്ചത്തിന്റെ നാഥൻ.
Verse 10
आदित्यः सविता सूर्यः खगः पूषा गभस्तिमान् ।
सुवर्णसदृशो भानुर्हिरण्यरेता दिवाकरः ॥
Adityah savita suryah khagah pusha gabhastiman
Suvarnasadrisho bhanurhiranyareta divakarah
അവൻ തന്നെ ആദിത്യ, സവിത, സൂര്യ, ഖഗ, പൂഷ, കിരണവാനായ ഗഭസ്തിമാൻ; സ്വർണവർണ ഭാനു, ഹിരണ്യരേത, പകലിന്റെ കർത്താവ്.
Verse 11
हरिदश्वः सहस्रार्चिः सप्तसप्तिर्मरीचिमान् ।
तिमिरोन्मथनः शम्भुस्त्वष्टा मार्ताण्ड अंशुमान् ॥
Haridashvah sahasrarchih saptasaptirmarichiman
Timironmathanah shambhustvashta martanda amshuman
മഞ്ഞ അശ്വങ്ങളുള്ളവൻ, സഹസ്ര കിരണങ്ങളുള്ളവൻ, ഏഴ് കുതിരകളാൽ വലിക്കപ്പെടുന്നവൻ, തേജോമയ രശ്മികളുള്ളവൻ; അന്ധകാര നാശകൻ, ആനന്ദത്തിന്റെ ഉറവിടം, ത്വഷ്ട, മാർത്താണ്ഡ, അപാര തേജസ്വി.
Verse 12
हिरण्यगर्भः शिशिरस्तपनो भास्करो रविः ।
अग्निगर्भोऽदितेः पुत्रः शङ्खः शिशिरनाशनः ॥
Hiranyagarbhah shishirastapano bhaskaro ravih
Agnigarbhoditeh putrah shankhah shishiranashanah
ഹിരണ്യഗർഭ, ശീതളവും പ്രചണ്ഡവും, ഭാസ്കര, രവി; അഗ്നിഗർഭ, അദിതി-പുത്ര, ശംഖം പോലെ ഉജ്ജ്വലൻ, സൗമ്യൻ.
Verse 13
व्योमनाथस्तमोभेदी ऋग्यजुःसामपारगः ।
घनवृष्टिरपां मित्रो विन्ध्यवीथीप्लवङ्गमः ॥
Vyomanathastamobhedi rigyajuhsamaparagah
Ghanavrishtirapam mitro vindhyavithiplavangamah
ആകാശത്തിന്റെ നാഥൻ, അന്ധകാര ഭേദകൻ, ഋക്, യജുസ്സ്, സാമത്തിന്റെ സ്വാമി; വിപുല മഴ അയക്കുന്നവൻ, ജലമിത്രൻ, വിന്ധ്യ മാർഗത്തിൽ വേഗത്തിൽ സഞ്ചരിക്കുന്നവൻ.
Verse 14
आतपी मण्डली मृत्युः पिङ्गलः सर्वतापनः ।
कविर्विश्वो महातेजा रक्तः सर्वभवोद्भवः ॥
Atapi mandali mrityuh pingalah sarvatapanah
Kavirvishvo mahateja raktah sarvabhavodbhavah
പ്രചണ്ഡ കിരണങ്ങളുള്ളവൻ, മണ്ഡലാകൃതി, സ്വയം മൃത്യുരൂപൻ, പീതവർണ പിംഗളൻ, സർവത്തെയും തപിപ്പിക്കുന്നവൻ; ദ്രഷ്ടാവ്, വിശ്വരൂപൻ, മഹാതേജസ്വി, അരുണവർണൻ, സകല ജീവികളുടെയും ഉറവിടം.
Verse 15
नक्षत्रग्रहताराणामधिपो विश्वभावनः ।
तेजसामपि तेजस्वी द्वादशात्मन्नमोऽस्तु ते ॥
Nakshatragrahataranamadhipo vishvabhavanah
Tejasamapi tejasvi dvadashatmannamostu te
നക്ഷത്രങ്ങളുടെ, ഗ്രഹങ്ങളുടെ, താരകങ്ങളുടെ നാഥൻ, സർവ ഉറവിടം; സകല തേജസ്സുകളുടെയും തേജസ്സ് — ഓ ദ്വാദശാത്മാവേ, നിനക്ക് നമസ്കാരം!
Verse 16
नमः पूर्वाय गिरये पश्चिमायाद्रये नमः ।
ज्योतिर्गणानां पतये दिनाधिपतये नमः ॥
Namah purvaya giraye pashchimayadraye namah
Jyotirgananam pataye dinadhipataye namah
ഉദയത്തിന്റെ കിഴക്കൻ പർവതത്തിനും അസ്തമയത്തിന്റെ പടിഞ്ഞാറൻ പർവതത്തിനും നമസ്കാരം; ജ്യോതി സമൂഹത്തിന്റെ നാഥന്, പകലിന്റെ നാഥന് നമസ്കാരം.
Verse 17
जयाय जयभद्राय हर्यश्वाय नमो नमः ।
नमो नमः सहस्रांशो आदित्याय नमो नमः ॥
Jayaya jayabhadraya haryashvaya namo namah
Namo namah sahasramsho adityaya namo namah
വിജയിക്ക്, മംഗളമയ വിജയം നൽകുന്നവന്, മഞ്ഞ അശ്വങ്ങളുള്ളവന് നമസ്കാരം; വീണ്ടും വീണ്ടും നമസ്കാരം, ഓ സഹസ്രരശ്മി ആദിത്യാ, നമസ്കാരം!
Verse 18
नम उग्राय वीराय सारङ्गाय नमो नमः ।
नमः पद्मप्रबोधाय मार्ताण्डाय नमो नमः ॥
Nama ugraya viraya sarangaya namo namah
Namah padmaprabodhaya martandaya namo namah
പ്രചണ്ഡന്, വീരന്, ദൂരത്തോളം എത്തുന്നവന് നമസ്കാരം; താമരയെ വിടർത്തുന്നവന്, മാർത്താണ്ഡന് — വീണ്ടും വീണ്ടും നമസ്കാരം!
Verse 19
ब्रह्मेशानाच्युतेशाय सूर्यायादित्यवर्चसे ।
भास्वते सर्वभक्षाय रौद्राय वपुषे नमः ॥
Brahmeshanachyuteshaya suryayadityavarchase
Bhasvate sarvabhakshaya raudraya vapushe namah
ഒന്നിൽ തന്നെ ബ്രഹ്മ, ഈശാന, അച്യുത രൂപന്, ആദിത്യ തേജോമയ സൂര്യന്, ജ്യോതിർമയന്, സർവഭക്ഷകന്, രൗദ്ര രൂപന് — നമസ്കാരം!
Verse 20
तमोघ्नाय हिमघ्नाय शत्रुघ्नायामितात्मने ।
कृतघ्नघ्नाय देवाय ज्योतिषां पतये नमः ॥
Tamoghnaya himaghnaya shatrughnayamitatmane
Kritaghnaghnaya devaya jyotisham pataye namah
അന്ധകാര, ശീത, ശത്രു നാശകന്, അപ്രമേയ ആത്മാവിന്; കൃതഘ്നരുടെ നാശകന്, ദേവന്, ജ്യോതിയുടെ നാഥന് — നമസ്കാരം!
Verse 21
तप्तचामीकराभाय वह्नये विश्वकर्मणे ।
नमस्तमोऽभिनिघ्नाय रुचये लोकसाक्षिणे ॥
Taptachamikarabhaya vahnaye vishvakarmane
Namastamobhinighnaya ruchaye lokasakshine
ഉരുകിയ സ്വർണവർണന്, അഗ്നിക്ക്, വിശ്വകർമാവിന്; അന്ധകാര നാശകന്, തേജസ്സിന്, ജഗത് സാക്ഷിക്ക് — നമസ്കാരം!
Verse 22
नाशयत्येष वै भूतं तदेव सृजति प्रभुः ।
पायत्येष तपत्येष वर्षत्येष गभस्तिभिः ॥
Nashayatyesha vai bhutam tadeva srijati prabhuh
Payatyesha tapatyesha varshatyesha gabhastibhih
ഈ പ്രഭു സകല വിദ്യമാനത്തെയും നശിപ്പിക്കുന്നു, താൻ ഒറ്റയ്ക്ക് വീണ്ടും സൃഷ്ടിക്കുന്നു; ജലത്തെ മുകളിലേക്ക് വലിക്കുന്നു, തപിപ്പിക്കുന്നു, തന്റെ കിരണങ്ങളാൽ മഴ പെയ്യിക്കുന്നു.
Verse 23
एष सुप्तेषु जागर्ति भूतेषु परिनिष्ठितः ।
एष एवाग्निहोत्रं च फलं चैवाग्निहोत्रिणाम् ॥
Esha supteshu jagarti bhuteshu parinishthitah
Esha evagnihotram cha phalam chaivagnihotrinam
ജീവികൾ ഉറങ്ങുമ്പോൾ അവൻ അവയിൽ ഉണർന്നിരിക്കുന്നു, സർവത്തിലും പ്രതിഷ്ഠിതൻ; അവൻ തന്നെ അഗ്നിഹോത്രം, അതിന്റെ ഫലം, സ്വയം അഗ്നി-യജ്ഞവും.
Verse 24
वेदाश्च क्रतवश्चैव क्रतूनां फलमेव च ।
यानि कृत्यानि लोकेषु सर्व एष रविः प्रभुः ॥
Vedashcha kratavashchaiva kratunam phalameva cha
Yani krityani lokeshu sarva esha ravih prabhuh
അവൻ തന്നെ വേദങ്ങളും യജ്ഞങ്ങളും, യജ്ഞങ്ങളുടെ ഫലവും; അവൻ തന്നെ ലോകങ്ങളിൽ ചെയ്യുന്ന സകല കർമങ്ങളുടെയും നാഥൻ — ഈ സൂര്യൻ തന്നെ സർവസ്വം.
Verse 25
एनमापत्सु कृच्छ्रेषु कान्तारेषु भयेषु च ।
कीर्तयन् पुरुषः कश्चिन्नावसीदति राघव ॥
Enamapatsu krichchhreshu kantareshu bhayeshu cha
Kirtayan purushah kashchinnavasidati raghava
ആരെങ്കിലും ദുരിതത്തിൽ, കഷ്ടത്തിൽ, വനത്തിൽ അല്ലെങ്കിൽ ഭയത്തിൽ ഈ സൂര്യനെ സ്തുതിച്ചാൽ — അത്തരക്കാരൻ ഒരിക്കലും നാശത്തിലെത്തുന്നില്ല.
Verse 26
पूजयस्वैनमेकाग्रो देवदेवं जगत्पतिम् ।
एतत्त्रिगुणितं जप्त्वा युद्धेषु विजयिष्यसि ॥
Pujayasvainamekagro devadevam jagatpatim
Etattrigunitam japtva yuddheshu vijayishyasi
ഏകാഗ്ര മനസ്സോടെ ഈ ദേവദേവനെ, വിശ്വത്തിന്റെ നാഥനെ ഉപാസിക്കൂ; ഇത് മൂന്ന് തവണ ജപിച്ചാൽ നീ യുദ്ധത്തിൽ വിജയിക്കും.
Verse 27
अस्मिन् क्षणे महाबाहो रावणं त्वं वधिष्यसि ।
एवमुक्त्वा तदाऽगस्त्यो जगाम च यथागतम् ॥
Asmin kshane mahabaho ravanam tvam vadhishyasi
Evamuktva tadagastyo jagama cha yathagatam
ഈ നിമിഷം തന്നെ, ഓ മഹാബാഹു, നീ രാവണനെ വധിക്കും. ഇപ്രകാരം പറഞ്ഞ് അഗസ്ത്യൻ വന്നതുപോലെ തന്നെ പോയി.
Verse 28
एतच्छ्रुत्वा महातेजा नष्टशोकोऽभवत्तदा ।
धारयामास सुप्रीतो राघवः प्रयतात्मवान् ॥
Etachchhrutva mahateja nashtashokobhavattada
Dharayamasa suprito raghavah prayatatmavan
ഇത് കേട്ട് മഹാതേജസ്വി രാഘവൻ ശോകരഹിതനായി; സന്തുഷ്ടനായി, സ്ഥിരചിത്തനായി ഇത് ദൃഢമായി മനസ്സിൽ ധരിച്ചു.
Verse 29
आदित्यं प्रेक्ष्य जप्त्वा तु परं हर्षमवाप्तवान् ।
त्रिराचम्य शुचिर्भूत्वा धनुरादाय वीर्यवान् ॥
Adityam prekshya japtva tu param harshamavaptavan
Trirachamya shuchirbhutva dhanuradaya viryavan
സൂര്യനെ നോക്കി ഇത് ജപിച്ച് അവൻ പരമാനന്ദം നേടി; മൂന്ന് തവണ ആചമനം ചെയ്ത് ശുദ്ധനായി വില്ലെടുത്തു.
Verse 30
रावणं प्रेक्ष्य हृष्टात्मा युद्धाय समुपागमत् ।
सर्वयत्नेन महता वधे तस्य धृतोऽभवत् ॥
Ravanam prekshya hrishtatma yuddhaya samupagamat
Sarvayatnena mahata vadhe tasya dhritobhavat
സന്തുഷ്ട ഹൃദയത്തോടെ രാവണനെ നോക്കി യുദ്ധത്തിന് മുന്നോട്ടുനീങ്ങി, തന്റെ സകല മഹാ പ്രയത്നത്തോടെ അവന്റെ വധത്തിന് സങ്കൽപിച്ചു.
Verse 31
अथ रविरवदन्निरीक्ष्य रामं
मुदितमनाः परमं प्रहृष्यमाणः ।
निशिचरपतिसङ्क्षयं विदित्वा
सुरगणमध्यगतो वचस्त्वरेति ॥
Atha raviravadannirikshya ramam
Muditamanah paramam prahrishyamanah
Nishicharapatisankshayam viditva
Suraganamadhyagato vachastvareti
അപ്പോൾ സൂര്യൻ സന്തുഷ്ടവും പരമാനന്ദിതവുമായ ഹൃദയത്തോടെ രാമനെ നോക്കി, രാക്ഷസരാജന്റെ നാശം അടുത്തിരിക്കുന്നു എന്നറിഞ്ഞ്, അവനോട് പറഞ്ഞു: 'വേഗമാകൂ!'
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →