ശ്രീ ഗായത്രി ചാലീസാ — Complete Lyrics
श्री गायत्री चालीसा
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
ह्रीं श्रीं क्लीं मेधा प्रभा जीवन ज्योति प्रचंड ॥
शांति कांति जागृत प्रगति रचना शक्ति अखंड ॥
Hrim shrim klim medha prabha jivana jyoti prachamda
Shamti kamti jagrita pragati rachana shakti akhamda
ഹ്രീം, ശ്രീം, ക്ലീം — ഓ ബുദ്ധിയുടെയും പ്രകാശത്തിന്റെയും തേജസ്സേ, ജീവന്റെ പ്രചണ്ഡ ജ്യോതിയേ! ശാന്തി, കാന്തി, ജാഗൃതി, പുരോഗതി, സൃഷ്ടിപരവും അഖണ്ഡവുമായ ശക്തി.
Verse 2
जगत जननी मंगल करनि गायत्री सुखधाम ।
प्रणवों सावित्री स्वधा स्वाहा पूरन काम ॥
Jagata janani mamgala karani gayatri sukhadhama
Pranavom savitri svadha svaha purana kama
ജഗന്മാതാവ്, സർവ മംഗളകാരിണി, ഗായത്രി, സുഖധാമം; ഞാൻ സാവിത്രി, സ്വധ, സ്വാഹ എന്നിവയെ വണങ്ങുന്നു, എല്ലാ ആഗ്രഹവും നിറവേറ്റുന്നവൾ.
Verse 3
भूर्भुवः स्वः ॐ युत जननी ।
गायत्री नित कलिमल दहनी ॥
Bhurbhuvah svah Om yuta janani
Gayatri nita kalimala dahani
ഓ ഭൂഃ, ഭുവഃ, സ്വഃ, ഓം എന്നിവയോട് ചേർന്ന മാതാവേ; ഗായത്രി, നിത്യവും കലിയുഗത്തിന്റെ മാലിന്യങ്ങൾ ദഹിപ്പിക്കുന്നവൾ.
Verse 4
अक्षर चौबीस परम पुनीता ।
इनमें बसें शास्त्र श्रुति गीता ॥
Akshara chaubisa parama punita
Inamem basem shastra shruti gita
നിന്റെ ഇരുപത്തിനാല് അക്ഷരങ്ങൾ പരമ പവിത്രം; അവയിൽ ശാസ്ത്രങ്ങളും വേദങ്ങളും ഗീതയും വസിക്കുന്നു.
Verse 5
शाश्वत सतोगुणी सत रूपा ।
सत्य सनातन सुधा अनूपा ॥
Shashvata satoguni sata rupa
Satya sanatana sudha anupa
ശാശ്വത, സത്ത്വഗുണ സ്വരൂപിണി, നിന്റെ സ്വരൂപം തന്നെ സത്യം; സത്യം, സനാതനം, അനുപമ അമൃതം.
Verse 6
हंसारूढ श्वेतांबर धारी ।
स्वर्ण कांति शुचि गगन-बिहारी ॥
Hamsarudha shvetambara dhari
Svarna kamti shuchi gagana-bihari
ഹംസത്തിൽ ആരൂഢയായി, ശ്വേത വസ്ത്രധാരിണിയായി, സ്വർണ കാന്തിയോടെ, പവിത്രയായി, തുറന്ന ആകാശത്തിൽ വിഹരിക്കുന്നവൾ.
Verse 7
पुस्तक पुष्प कमंडलु माला ।
शुभ्र वर्ण तनु नयन विशाला ॥
Pustaka pushpa kamamdalu mala
Shubhra varna tanu nayana vishala
പുസ്തകം, പുഷ്പം, കമണ്ഡലു, മാല എന്നിവ ധരിച്ച്; ശോഭയുള്ള വർണത്തോടെ, തേജോമയ ശരീരത്തോടെ, വിശാല നേത്രങ്ങളോടെ.
Verse 8
ध्यान धरत पुलकित हित होई ।
सुख उपजत दुख दुर्मति खोई ॥
Dhyana dharata pulakita hita hoi
Sukha upajata dukha durmati khoi
നിന്നെ ധ്യാനിച്ചാൽ ഹൃദയം ആനന്ദത്താൽ പുളകിതമാകുന്നു; സുഖം ഉയരുന്നു, ദുഃഖവും ദുർബുദ്ധിയും നശിക്കുന്നു.
Verse 9
कामधेनु तुम सुर तरु छाया ।
निराकार की अद्भुत माया ॥
Kamadhenu tuma sura taru chhaya
Nirakara ki adbhuta maya
നീ കാമധേനു, സ്വർഗീയ കൽപവൃക്ഷത്തിന്റെ തണൽ; നിരാകാരന്റെ അദ്ഭുത മായ.
Verse 10
तुम्हरी शरण गहै जो कोई ।
तरै सकल संकट सों सोई ॥
Tumhari sharana gahai jo koi
Tarai sakala samkata som soi
നിന്റെ ശരണം പ്രാപിക്കുന്നവർ എല്ലാ ആപത്തിൽനിന്നും സുരക്ഷിതമായി കടന്നുപോകുന്നു.
Verse 11
सरस्वती लक्ष्मी तुम काली ।
दिपै तुम्हारी ज्योति निराली ॥
Sarasvati lakshmi tuma kali
Dipai tumhari jyoti nirali
നീ സരസ്വതി, ലക്ഷ്മി, കാളി; നിന്റെ അനുപമ ജ്യോതി പ്രകാശിക്കുന്നു.
Verse 12
तुम्हरी महिमा पार न पावैं ।
जो शारद शत मुख गुन गावैं ॥
Tumhari mahima para na pavaim
Jo sharada shata mukha guna gavaim
നിന്റെ മഹിമയുടെ അന്ത്യം ആർക്കും എത്താനാവില്ല, ശാരദ നൂറ് മുഖങ്ങളാൽ നിന്റെ ഗുണങ്ങൾ പാടിയാലും.
Verse 13
चार वेद की मात पुनीता ।
तुम ब्रह्माणी गौरी सीता ॥
Chara veda ki mata punita
Tuma brahmani gauri sita
നാല് വേദങ്ങളുടെ പവിത്ര മാതാവ്; നീ ബ്രഹ്മാണി, ഗൗരി, സീത.
Verse 14
महामंत्र जितने जग माहीं ।
कोउ गायत्री सम नाहीं ॥
Mahamamtra jitane jaga mahim
Kou gayatri sama nahim
ലോകത്തിലെ സമസ്ത മഹാ മന്ത്രങ്ങളിലും ഗായത്രിക്ക് തുല്യമായ ഒന്നുമില്ല.
Verse 15
सुमिरत हिय में ज्ञान प्रकासै ।
आलस पाप अविद्या नासै ॥
Sumirata hiya mem jnana prakasai
Alasa papa avidya nasai
നിന്നെ സ്മരിച്ചാൽ ഹൃദയത്തിൽ ജ്ഞാനം ഉദിക്കുന്നു; ആലസ്യം, പാപം, അവിദ്യ എന്നിവ നശിക്കുന്നു.
Verse 16
सृष्टि बीज जग जननि भवानी ।
कालरात्रि वरदा कल्याणी ॥
Srishti bija jaga janani bhavani
Kalaratri varada kalyani
സൃഷ്ടിയുടെ ബീജം, ജഗന്മാതാവ്, ഭവാനി; കാളരാത്രി, വരദായിനി, ശുഭകരി.
Verse 17
ब्रह्मा विष्णु रुद्र सुर जेते ।
तुम सों पावें सुरता तेते ॥
Brahma vishnu rudra sura jete
Tuma som pavem surata tete
ബ്രഹ്മാവ്, വിഷ്ണു, രുദ്രൻ, സമസ്ത ദേവന്മാർ നിന്നിൽനിന്നുതന്നെ തങ്ങളുടെ ദിവ്യ ശക്തി നേടുന്നു.
Verse 18
तुम भक्तन की भक्त तुम्हारे ।
जननिहिं पुत्र प्राण ते प्यारे ॥
Tuma bhaktana ki bhakta tumhare
Jananihim putra prana te pyare
നീ നിന്റെ ഭക്തരുടേതാണ്, അവർ നിന്റേതാണ്, മാതാവിന് മകനെപ്പോലെ പ്രിയം, പ്രാണനെക്കാൾ പ്രിയം.
Verse 19
महिमा अपरम्पार तुम्हारी ।
जय जय जय त्रिपदा भयहारी ॥
Mahima aparampara tumhari
Jaya jaya jaya tripada bhayahari
നിന്റെ മഹിമ അപരിമിതം; ജയ, ജയ, ജയ നിനക്ക്, ത്രിപദാ, സർവ ഭയഹാരിണി.
Verse 20
पूरित सकल ज्ञान विज्ञाना ।
तुम सम अधिक न जगमें आना ॥
Purita sakala jnana vijnana
Tuma sama adhika na jagamem ana
സമസ്ത ജ്ഞാന വിജ്ഞാനത്താൽ പരിപൂർണ; നിന്നെക്കാൾ ശ്രേഷ്ഠർ ഈ ലോകത്തിൽ ഒരിക്കലും വന്നിട്ടില്ല.
Verse 21
तुमहिं जानि कछु रहै न शेषा ।
तुमहिं पाय कछु रहै न क्लेसा ॥
Tumahim jani kachhu rahai na shesha
Tumahim paya kachhu rahai na klesa
നിന്നെ അറിഞ്ഞാൽ അറിയാത്തത് ഒന്നും ശേഷിക്കില്ല; നിന്നെ പ്രാപിച്ചാൽ യാതൊരു ക്ലേശവും ശേഷിക്കില്ല.
Verse 22
जानत तुमहिं तुमहिं व्है जाई ।
पारस परसि कुधातु सुहाई ॥
Janata tumahim tumahim vhai jai
Parasa parasi kudhatu suhai
നിന്നെ അറിഞ്ഞ് മനുഷ്യൻ നീ തന്നെയാകുന്നു, പരുഷമണിയുടെ സ്പർശത്താൽ നീച ലോഹം സുന്ദരമാകുന്നതുപോലെ.
Verse 23
तुम्हरी शक्ति दिपै सब ठाई ।
माता तुम सब ठौर समाई ॥
Tumhari shakti dipai saba thai
Mata tuma saba thaura samai
നിന്റെ ശക്തി എല്ലാ സ്ഥലത്തും പ്രകാശിക്കുന്നു; ഓ മാതാവേ, നീ സർവത്ര വ്യാപിച്ചിരിക്കുന്നു.
Verse 24
ग्रह नक्षत्र ब्रह्मांड घनेरे ।
सब गतिवान तुम्हारे प्रेरे ॥
Graha nakshatra brahmamda ghanere
Saba gativana tumhare prere
അസംഖ്യം ഗ്രഹങ്ങൾ, നക്ഷത്രങ്ങൾ, ബ്രഹ്മാണ്ഡങ്ങൾ എല്ലാം നിന്റെ പ്രേരണയാൽ ചലിക്കുന്നു.
Verse 25
सकल सृष्टि की प्राण विधाता ।
पालक पोषक नाशक त्राता ॥
Sakala srishti ki prana vidhata
Palaka poshaka nashaka trata
സമസ്ത സൃഷ്ടിയുടെ പ്രാണദാത്രിയും വിധാതാവും; പാലകി, പോഷകി, നാശകി, രക്ഷകി.
Verse 26
मातेश्वरी दया व्रत धारी ।
तुम सन तरे पातकी भारी ॥
Mateshvari daya vrata dhari
Tuma sana tare pataki bhari
മാതേശ്വരി, ദയാ വ്രതധാരിണി; നിന്നാൽ മഹാ പാപികളും കരകയറുന്നു.
Verse 27
जापर कृपा तुम्हारी होई ।
तापर कृपा करें सब कोई ॥
Japara kripa tumhari hoi
Tapara kripa karem saba koi
ആരുടെമേൽ നിന്റെ അനുഗ്രഹം പതിക്കുന്നുവോ, അവന്റെമേൽ ഏവരും അനുഗ്രഹം ചൊരിയുന്നു.
Verse 28
मंद बुद्धि ते बुधि बल पावें ।
रोगी रोग रहित हो जावें ॥
Mamda buddhi te budhi bala pavem
Rogi roga rahita ho javem
മന്ദബുദ്ധികൾ ബുദ്ധിയുടെ ബലം നേടുന്നു; രോഗികൾ തങ്ങളുടെ രോഗത്തിൽനിന്ന് മുക്തരാകുന്നു.
Verse 29
दरिद्र मिटै कटै सब पीरा ।
नाशै दुख हरै भव भीरा ॥
Daridra mitai katai saba pira
Nashai dukha harai bhava bhira
ദാരിദ്ര്യം മാഞ്ഞുപോകുന്നു, എല്ലാ വേദനയും അറ്റുപോകുന്നു; ദുഃഖം നശിക്കുന്നു, സംസാര ഭയം ദൂരീകരിക്കപ്പെടുന്നു.
Verse 30
गृह क्लेश चित चिंता भारी ।
नासै गायत्री भय हारी ॥
Griha klesha chita chimta bhari
Nasai gayatri bhaya hari
ഗൃഹ കലഹവും മനസ്സിന്റെ കനത്ത ചിന്തയും, ഗായത്രി, ഭയഹാരിണി, അവയെല്ലാം നശിപ്പിക്കുന്നു.
Verse 31
संतति हीन सुसंतति पावें ।
सुख संपति युत मोद मनावें ॥
Samtati hina susamtati pavem
Sukha sampati yuta moda manavem
സന്താനഹീനർ നല്ല സന്താനം നേടുന്നു, സുഖവും സമ്പത്തുമായി ആനന്ദിക്കുന്നു.
Verse 32
भूत पिशाच सबै भय खावें ।
यम के दूत निकट नहिं आवें ॥
Bhuta pishacha sabai bhaya khavem
Yama ke duta nikata nahim avem
ഭൂതങ്ങളും പിശാചുക്കളും എല്ലാം ഭയത്താൽ ഗ്രസിക്കപ്പെടുന്നു; യമദൂതന്മാർ അടുത്ത് വരുന്നില്ല.
Verse 33
जो सधवा सुमिरें चित लाई ।
अछत सुहाग सदा सुखदाई ॥
Jo sadhava sumirem chita lai
Achhata suhaga sada sukhadai
ഏകാഗ്ര ചിത്തത്തോടെ നിന്നെ സ്മരിക്കുന്ന സുമംഗലി തന്റെ സൗഭാഗ്യം അഖണ്ഡമായി കാത്തുസൂക്ഷിക്കുന്നു, എന്നും സുഖദായിനി.
Verse 34
घर वर सुख प्रद लहैं कुमारी ।
विधवा रहें सत्य व्रत धारी ॥
Ghara vara sukha prada lahaim kumari
Vidhava rahem satya vrata dhari
കന്യക വീടും നല്ല സുഖദായക ഭർത്താവിനെയും നേടുന്നു; വിധവ സത്യ വ്രതം മുറുകെപ്പിടിച്ച് നിലകൊള്ളുന്നു.
Verse 35
जयति जयति जगदंब भवानी ।
तुम सम ओर दयालु न दानी ॥
Jayati jayati jagadamba bhavani
Tuma sama ora dayalu na dani
ജയ, ജയ, ഓ ജഗദംബാ ഭവാനി; നിന്നെപ്പോലെ ദയാലുവോ ദാതാവോ വേറെ ആരുമില്ല.
Verse 36
जो सतगुरु सो दीक्षा पावे ।
सो साधन को सफल बनावे ॥
Jo sataguru so diksha pave
So sadhana ko saphala banave
സദ്ഗുരുവിൽനിന്ന് ദീക്ഷ നേടുന്നവൻ തന്റെ സാധന ഫലപ്രദമാക്കുന്നു.
Verse 37
सुमिरन करे सुरूचि बडभागी ।
लहै मनोरथ गृही विरागी ॥
Sumirana kare suruchi badabhagi
Lahai manoratha grihi viragi
ശുദ്ധ പ്രേമത്തോടെ നിന്നെ സ്മരിക്കുന്ന ഭാഗ്യവാൻ തന്റെ മനോരഥം നേടുന്നു, ഗൃഹസ്ഥനായാലും വിരാഗിയായാലും.
Verse 38
अष्ट सिद्धि नवनिधि की दाता ।
सब समर्थ गायत्री माता ॥
Ashta siddhi navanidhi ki data
Saba samartha gayatri mata
അഷ്ട സിദ്ധികളുടെയും നവ നിധികളുടെയും ദാത്രി; മാതാവ് ഗായത്രി സർവ സമർഥ.
Verse 39
ऋषि मुनि यती तपस्वी योगी ।
आरत अर्थी चिंतित भोगी ॥
Rishi muni yati tapasvi yogi
Arata arthi chimtita bhogi
ഋഷിമാർ, മുനിമാർ, യതികൾ, തപസ്വികൾ, യോഗികൾ; ആർത്തർ, അർഥികൾ, ചിന്തിതർ, ഭോഗികൾ —
Verse 40
जो जो शरण तुम्हारी आवें ।
सो सो मन वांछित फल पावें ॥
Jo jo sharana tumhari avem
So so mana vamchhita phala pavem
നിന്റെ ശരണത്തിൽ വരുന്ന ഏവരും തങ്ങളുടെ മനോവാഞ്ഛിത ഫലം നേടുന്നു.
Verse 41
बल बुधि विद्या शील स्वभाउ ।
धन वैभव यश तेज उछाउ ॥
Bala budhi vidya shila svabhau
Dhana vaibhava yasha teja uchhau
ബലം, ബുദ്ധി, വിദ്യ, ഉത്തമ ശീലം, സ്വഭാവം; ധനം, വൈഭവം, യശസ്സ്, തേജസ്സ്, ഉത്സാഹം —
Verse 42
सकल बढें उपजें सुख नाना ।
जे यह पाठ करै धरि ध्याना ॥
Sakala badhem upajem sukha nana
Je yaha patha karai dhari dhyana
ഇവയെല്ലാം വർധിക്കുന്നു, അനേക സുഖങ്ങൾ ഉണ്ടാകുന്നു, ഇത് ധ്യാനത്തോടെ പാരായണം ചെയ്യുന്നവർക്ക്.
Verse 43
यह चालीसा भक्ति युत पाठ करै जो कोई ।
तापर कृपा प्रसन्नता गायत्री की होय ॥
Yaha chalisa bhakti yuta patha karai jo koi
Tapara kripa prasannata gayatri ki hoya
ഈ ചാലീസാ ഭക്തിയോടെ പാരായണം ചെയ്യുന്നവരുടെമേൽ ഗായത്രിയുടെ അനുഗ്രഹവും പ്രസന്നതയും വർഷിക്കുന്നു.
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →