ಗೋವಿಂದಾಷ್ಟಕಂ (ಸತ್ಯಂ ಜ್ಞಾನಮನಂತಂ ನಿತ್ಯಂ) — Complete Lyrics
गोविन्दाष्टकम् (सत्यं ज्ञानमनन्तम्)
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
सत्यं ज्ञानमनन्तं नित्यमनाकाशं परमाकाशं
गोष्ठप्राङ्गणरिङ्खणलोलमनायासं परमायासम् ।
मायाकल्पितनानाकारमनाकारं भुवनाकारं
क्ष्मायानाथमनाथं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ १ ॥
Satyam jnanamanantam nityamanakasham paramakasham
Goshthaprangana-rinkhana-lolamanayasam paramayasam |
Maya-kalpita-nanakaramanakaram bhuvanakaram
Kshmayanathamanatham pranamata govindam paramanandam || 1 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — ಆತನು ಸತ್ಯ, ಜ್ಞಾನ, ಅನಂತ ಮತ್ತು ನಿತ್ಯ; ಆಕಾಶದಿಂದ ಬಂಧಿತನಾಗದಿದ್ದರೂ ಪರಮಾಕಾಶನಾದವನು; ಗೋಷ್ಠದ ಅಂಗಳದಲ್ಲಿ ತೆವಳುತ್ತಾ ಅನಾಯಾಸವಾಗಿ ಆನಂದಿಸುವವನು, ಆದರೂ ಪರಮ ಸಾಧನೆಯ ಗುರಿಯಾದವನು; ಮಾಯೆಯಿಂದ ರಚಿತವಾದ ಅಸಂಖ್ಯ ರೂಪಗಳಲ್ಲಿ ಕಾಣಿಸುತ್ತಾ ತಾನು ನಿರಾಕಾರನಾದವನು, ಆತನ ಸ್ವರೂಪವೇ ಸಕಲ ಭುವನ; ಭೂಮಿಗೆ ನಾಥನಾದರೂ ತನಗೆ ನಾಥನಿಲ್ಲದವನು.
Verse 2
मृत्स्नामत्सीहेति यशोदाताडनशैशवसन्त्रासं
व्यादितवक्त्रालोकितलोकालोकचतुर्दशलोकालिम् ।
लोकत्रयपुरमूलस्तम्भं लोकालोकमनालोकं
लोकेशं परमेशं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ २ ॥
Mritsnamatsiheti yashodatadana-shaishavasantrasam
Vyadita-vaktraalokita-lokaaloka-chaturdashalokalim |
Lokatraya-pura-mulastambham lokalokamanalokam
Lokesham paramesham pranamata govindam paramanandam || 2 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — 'ನೀನು ಮಣ್ಣು ತಿಂದೆ' ಎಂಬ ಯಶೋದೆಯ ಗದರಿಕೆಗೆ ಬಾಲಕನಾಗಿ ಹೆದರಿದವನು, ಆತನ ತೆರೆದ ಬಾಯಲ್ಲಿ ಯಶೋದೆ ಹದಿನಾಲ್ಕು ಲೋಕಗಳನ್ನು ಕಂಡಳು; ಮೂರು ಲೋಕಗಳ ನಗರಗಳ ಮೂಲ ಸ್ತಂಭನಾದವನು; ಕಾಣಿಸುತ್ತಾ ಕಾಣದವನು, ಲೋಕೇಶ, ಪರಮೇಶ.
Verse 3
त्रैविष्टपरिपुवीरघ्नं क्षितिभारघ्नं भवरोगघ्नं
कैवल्यं नवनीताहारमनाहारं भुवनाहारम् ।
वैमल्यस्फुटचेतोवृत्तिविशेषाभासमनाभासं
शैवं केवलशान्तं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ ३ ॥
Traivishtaparipuviraghnam kshitibharaghnam bhavarogaghnam
Kaivalyam navanitaharamanaharam bhuvanaharam |
Vaimalya-sphuta-cheto-vritti-visheshabhasamanabhasam
Shaivam kevalashantam pranamata govindam paramanandam || 3 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — ದೇವಶತ್ರು ವೀರರನ್ನು ಸಂಹರಿಸುವವನು, ಭೂಭಾರವನ್ನೂ ಸಂಸಾರ ರೋಗವನ್ನೂ ನಾಶಮಾಡುವವನು; ಕೈವಲ್ಯಸ್ವರೂಪ, ಹೊಸ ಬೆಣ್ಣೆಯನ್ನು ತಿನ್ನುತ್ತಾ ಅನಾಹಾರನಾದವನು, ಏಕೆಂದರೆ ಆತನೇ ಲೋಕಗಳ ಆಧಾರ; ನಿರ್ಮಲ ಚಿತ್ತವೃತ್ತಿಯಾಗಿ ಬೆಳಗುತ್ತಾ ತಾನು ಅನಾಭಾಸನಾದವನು, ಶಿವ, ಕೇವಲ, ಶಾಂತ.
Verse 4
गोपालं भूलीलाविग्रहगोपालं कुलगोपालं
गोपीखेलनगोवर्धनधृतिलीलालालितगोपालम् ।
गोभिर्निगदितगोविन्दस्फुटनामानं बहुनामानं
गोपीगोचरदूरं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ ४ ॥
Gopalam bhulilavigrahagopalam kulagopalam
Gopikhelana-govardhanadhritilila-lalitagopalam |
Gobhirnigaditagovindasphutanaamanam bahunaamanam
Gopigocharaduram pranamata govindam paramanandam || 4 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — ಗೋಪಾಲ, ಭೂಲೋಕ ಲೀಲೆಗಾಗಿ ಗೋಪ ರೂಪ ಧರಿಸಿದವನು, ತನ್ನ ಕುಲದ ಗೋಪಾಲ; ಗೋಪಿಯರೊಂದಿಗೆ ಆಟದಲ್ಲಿ ಗೋವರ್ಧನವನ್ನು ಎತ್ತಿ ಹಿಡಿದ ಲೀಲೆಯಿಂದ ಗೋಪಾಲರನ್ನು ಆನಂದಗೊಳಿಸಿದವನು; ಹಸುಗಳೂ 'ಗೋವಿಂದ' ಎಂದು ಕರೆಯುವ ನಾಮವುಳ್ಳವನು, ಬಹುನಾಮವುಳ್ಳವನು, ಆದರೂ ಗೋಪಿಯರ ದೃಷ್ಟಿಗೂ ಮೀರಿದವನು.
Verse 5
गोपीमण्डलगोष्ठीभेदं भेदावस्थमभेदाभं
शश्वद्गोखुरनिर्धूतोद्गतधूलीधूसरसौभाग्यम् ।
श्रद्धाभक्तिगृहीतानन्दमचिन्त्यं चिन्तितसद्भावं
चिन्तामणिमहिमानं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ ५ ॥
Gopimandalagoshthibhedam bhedavasthamabhedabham
Shashvadgokhuranirdhutodgatadhulidhusarasaubhagyam |
Shraddhabhaktigrihitanandamachintyam chintitasadbhavam
Chintamanimahimanam pranamata govindam paramanandam || 5 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — ಗೋಪಿಕಾ ಮಂಡಲಗಳಲ್ಲಿ ಬೇರೆ ಬೇರೆಯಾಗಿ ಕಾಣಿಸುತ್ತಾ ಅಭಿನ್ನನಾದವನು; ಹಸುಗಳ ಗೊರಸುಗಳ ಧೂಳಿನಿಂದ ಸದಾ ಧೂಸರಿತವಾದ ಸೌಭಾಗ್ಯವುಳ್ಳವನು; ಆತನ ಆನಂದ ಶ್ರದ್ಧೆ, ಭಕ್ತಿಯಿಂದಲೇ ಗ್ರಹಿಸಲ್ಪಡುತ್ತದೆ, ಅಚಿಂತ್ಯನಾದರೂ ಸತ್ಪುರುಷರಿಂದ ಚಿಂತಿಸಲ್ಪಡುವ ಸದ್ಭಾವ, ಚಿಂತಾಮಣಿಯಂತೆ ಮಹಿಮೆಯುಳ್ಳವನು.
Verse 6
स्नानव्याकुलयोषिद्वस्त्रमुपादायागमुपारूढं
व्यादित्सन्तीरथ दिग्वस्त्रा दातुमुपाकर्षन्तं ताः ।
निर्धूतद्वयशोकविमोहं बुद्धं बुद्धेरन्तःस्थं
सत्तामात्रशरीरं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ ६ ॥
Snanavyakulayoshidvastramupadayagamuparudham
Vyaditsantiratha digvastra datumupakarshantam tah |
Nirdhutadvayashokavimoham buddham buddherantahstham
Sattamatrashariram pranamata govindam paramanandam || 6 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — ಸ್ನಾನದಲ್ಲಿ ಮಗ್ನರಾದ ಗೋಪಿಯರ ವಸ್ತ್ರಗಳನ್ನು ತೆಗೆದುಕೊಂಡು ಮರ ಏರಿದವನು, ಅವರು ದಿಗಂಬರರಾಗಿ ಬಂದಾಗ ವಸ್ತ್ರಗಳನ್ನು ಕೊಡಲು ಅವರನ್ನು ಹತ್ತಿರ ಕರೆದವನು; ಶೋಕ ಮೋಹ ದ್ವಂದ್ವವಿಲ್ಲದ ಬುದ್ಧಸ್ವರೂಪ, ಬುದ್ಧಿಯಲ್ಲಿ ನೆಲೆಸಿದವನು, ಆತನ ಶರೀರ ಕೇವಲ ಸತ್ತಾಮಾತ್ರ.
Verse 7
कान्तं कारणकारणमादिमनादिं कालमनाभासं
कालिन्दीगतकालियशिरसि मुहुर्नृत्यन्तं नृत्यन्तम् ।
कालं कालकलातीतं कलिताशेषं कलिदोषघ्नं
कालत्रयगतिहेतुं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ ७ ॥
Kantam karanakaranamadimanadim kalamanabhasam
Kalindigatakaliyashirasi muhurnrityantam nrityantam |
Kalam kalakalatitam kalitaasesham kalidoshaghnam
Kalatrayagatihetum pranamata govindam paramanandam || 7 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — ಕಾಂತ, ಕಾರಣಗಳ ಕಾರಣ, ಅನಾದಿಗೂ ಆದಿ, ತಾನೇ ಕಾಲವಾದರೂ ಅನಾಭಾಸ; ಯಮುನೆಯಲ್ಲಿ ಕಾಳಿಯ ಸರ್ಪದ ಹೆಡೆಗಳ ಮೇಲೆ ಮತ್ತೆ ಮತ್ತೆ ನೃತ್ಯ ಮಾಡುವವನು; ಕಾಲ ಕಲೆಗಳಿಗೆ ಅತೀತ ಕಾಲ, ಸಕಲವನ್ನೂ ವ್ಯಾಪಿಸಿದವನು, ಕಲಿಯುಗ ದೋಷಗಳನ್ನು ನಾಶಮಾಡುವವನು, ಮೂರು ಕಾಲಗಳ ಗತಿಗೆ ಹೇತು.
Verse 8
वृन्दावनभुवि वृन्दारकगणवृन्दाराधितवन्द्यायं
कुन्दाभामलमन्दस्मेरसुधानन्दं सुहृदानन्दम् ।
वन्द्याशेषमहामुनिमानसवन्द्यानन्दपदद्वन्द्वं
वन्द्याशेषगुणाब्धिं प्रणमत गोविन्दं परमानन्दम् ॥ ८ ॥
Vrindavanabhuvi vrindarakaganavrindaradhitavandyayam
Kundabhaamalamandasmera-sudhanandam suhridanandam |
Vandyaasheshamahamunimanasavandyanandapadadvandvam
Vandyaasheshagunabdhim pranamata govindam paramanandam || 8 ||
ಗೋವಿಂದನಿಗೆ, ಪರಮಾನಂದನಿಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸಿ — ಬೃಂದಾವನ ಭೂಮಿಯಲ್ಲಿ ದೇವಗಣಗಳಿಂದ ಆರಾಧಿಸಲ್ಪಟ್ಟು ವಂದನೀಯನಾದವನು; ಮಲ್ಲಿಗೆ ಹೂವಿನಂತೆ ನಿರ್ಮಲ ಮೃದು ಸುಧಾಮಯ ಮುಗುಳ್ನಗೆ ಆನಂದದಾಯಕ, ಸುಹೃದರ ಆನಂದ; ಆತನ ಆನಂದಮಯ ಚರಣಯುಗಳ ಸಕಲ ಮಹಾಮುನಿಗಳ ಹೃದಯಗಳಲ್ಲಿ ವಂದನೀಯ, ಸಕಲ ವಂದನೀಯ ಗುಣಗಳ ಸಾಗರ.
Verse 9
गोविन्दाष्टकमेतदधीते गोविन्दार्पितचेता यो
गोविन्दाच्युत माधव विष्णो गोकुलनायक कृष्णेति ।
गोविन्दाङ्घ्रिसरोजध्यानसुधाजलधौतसमस्ताघो
गोविन्दं परमानन्दामृतमन्तःस्थं स तमभ्येति ॥
Govindashtakametadadhite govindarpitacheta yo
Govindachyuta madhava vishno gokulanayaka krishneti |
Govindanghrisarojadhyanasudhajaladhautasamastagho
Govindam paramanandamritamantahstham sa tamabhyeti ||
ಯಾವ ಭಕ್ತನು ಗೋವಿಂದನಲ್ಲಿ ಚಿತ್ತವನ್ನು ಅರ್ಪಿಸಿ ಈ ಗೋವಿಂದಾಷ್ಟಕವನ್ನು ಪಠಿಸುತ್ತಾನೋ, 'ಗೋವಿಂದ! ಅಚ್ಯುತ! ಮಾಧವ! ವಿಷ್ಣೋ! ಗೋಕುಲನಾಯಕ! ಕೃಷ್ಣ!' ಎಂದು ಕರೆಯುತ್ತಾ — ಗೋವಿಂದನ ಚರಣಕಮಲಗಳ ಧ್ಯಾನವೆಂಬ ಅಮೃತಸಾಗರದಲ್ಲಿ ಯಾರ ಸಕಲ ಪಾಪಗಳು ತೊಳೆಯಲ್ಪಡುತ್ತವೋ — ಅವನು ಅಂತರಂಗದಲ್ಲಿ ನೆಲೆಸಿದ ಪರಮಾನಂದಾಮೃತಸ್ವರೂಪ ಗೋವಿಂದನನ್ನು ಪಡೆಯುತ್ತಾನೆ.
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →