പുരുഷ സൂക്തം — Complete Lyrics
पुरुष सूक्तम्
Sanskrit text with English transliteration and translation
Verse 1
हरिः ॐ सहस्रशीर्षा पुरुषः सहस्राक्षः सहस्रपात् ।
स भूमिꣳ सर्वत स्पृत्वाऽत्यतिष्ठद्दशाङ्गुलम् ॥
Harih Om sahasrashirsha purushah sahasrakshah sahasrapat
Sa bhumiꣳ sarvata spritvatyatishthaddashangulam
വിരാട് പുരുഷന് ആയിരം ശിരസ്സുകളും ആയിരം നേത്രങ്ങളും ആയിരം പാദങ്ങളുമുണ്ട്; അവിടുന്ന് സമസ്ത ഭൂമിയെയും എല്ലാ വശത്തുനിന്നും വ്യാപിച്ച് അതിനെക്കാൾ പത്ത് വിരൽ മുന്നോട്ട് വ്യാപിച്ചിരിക്കുന്നു.
Verse 2
पुरुष एवेदꣳ सर्वं यद्भूतं यच्च भाव्यम् ।
उतामृतत्वस्येशानो यदन्नेनातिरोहति ॥
Purusha evedaꣳ sarvam yadbhutam yachcha bhavyam
Utamritatvasyeshano yadannenatirohati
ഇതെല്ലാം പുരുഷൻ തന്നെ — കഴിഞ്ഞതെല്ലാം, വരാനിരിക്കുന്നതെല്ലാം; അവിടുന്ന് അമൃതത്വത്തിന്റെ പ്രഭു, അന്നത്തിലൂടെ (യജ്ഞത്തിലൂടെ) കൂടുതൽ മഹത്തരനാകുന്നു.
Verse 3
एतावानस्य महिमातो ज्यायाँश्च पूरुषः ।
पादोऽस्य विश्वा भूतानि त्रिपादस्यामृतं दिवि ॥
Etavanasya mahimato jyayanshcha purushah
Padosya vishva bhutani tripadasyamritam divi
ഇതാണ് അവിടുത്തെ മഹിമ, പുരുഷൻ ഇതിലും മഹത്തരൻ; സമസ്ത ജീവികളും അവിടുത്തെ കാൽഭാഗം മാത്രം, മൂന്ന് ഭാഗം സ്വർഗ്ഗത്തിൽ അമരമായി നിലകൊള്ളുന്നു.
Verse 4
त्रिपादूर्ध्व उदैत्पुरुषः पादोऽस्येहाभवत् पुनः ।
ततो विष्वङ् व्यक्रामत्साशनानशने अभि ॥
Tripadurdhva udaitpurushah padosyehabhavat punah
Tato vishvan vyakramatsashananashane abhi
മൂന്ന് ഭാഗത്തോടെ പുരുഷൻ മുകളിലേക്ക് ഉയർന്നു; അവിടുത്തെ ഒരു ഭാഗം വീണ്ടും ഇവിടെ ആവിർഭവിച്ചു; അവിടെനിന്ന് അവിടുന്ന് തിന്നുന്നതും തിന്നാത്തതുമായ എല്ലാറ്റിലും എല്ലായിടത്തും വ്യാപിച്ചു.
Verse 5
ततो विराडजायत विराजो अधि पूरुषः ।
स जातो अत्यरिच्यत पश्चाद्भूमिमथो पुरः ॥
Tato viradajayata virajo adhi purushah
Sa jato atyarichyata pashchadbhumimatho purah
അവിടുന്നിൽ നിന്ന് വിരാട് (വിശ്വരൂപം) ജനിച്ചു, വിരാട്ടിൽ നിന്ന് പുരുഷൻ (സമഷ്ടി-പുരുഷൻ); ജനിച്ച് അവിടുന്ന് ഭൂമിയെക്കാൾ മുന്നോട്ടും പിന്നോട്ടും വ്യാപിച്ചു.
Verse 6
तस्माद्यज्ञात् सर्वहुतः सम्भृतं पृषदाज्यम् ।
पशूँस्ताँश्चक्रे वायव्यानारण्या ग्राम्याश्च ये ॥
Tasmadyajnat sarvahutah sambhritam prishadajyam
Pashunstanshchakre vayavyanaranya gramyashcha ye
ആ സർവഹുത യജ്ഞത്തിൽ നിന്ന് തൈരും നെയ്യും ശേഖരിക്കപ്പെട്ടു; അതിൽ നിന്ന് അവിടുന്ന് വായു, വനം, ഗ്രാമത്തിലെ മൃഗങ്ങളെ സൃഷ്ടിച്ചു.
Verse 7
तस्माद्यज्ञात् सर्वहुतः ऋचः सामानि जज्ञिरे ।
छन्दाꣳसि जज्ञिरे तस्माद्यजुस्तस्मादजायत ॥
Tasmadyajnat sarvahutah richah samani jajnire
Chhandaꣳsi jajnire tasmadyajustasmadajayata
ആ സർവഹുത യജ്ഞത്തിൽ നിന്ന് ഋക്, സാമ മന്ത്രങ്ങൾ ജനിച്ചു; അതിൽ നിന്ന് ഛന്ദസ്സുകൾ ജനിച്ചു, അതിൽ നിന്ന് യജുസ്സ് ജനിച്ചു.
Verse 8
तस्मादश्वा अजायन्त ये के चोभयादतः ।
गावो ह जज्ञिरे तस्मात्तस्माज्जाता अजावयः ॥
Tasmadashva ajayanta ye ke chobhayadatah
Gavo ha jajnire tasmattasmajjata ajavayah
അതിൽ നിന്ന് അശ്വങ്ങൾ ജനിച്ചു, രണ്ട് വരി പല്ലുകളുള്ള എല്ലാ ജീവികളും; അതിൽ നിന്ന് പശുക്കൾ ജനിച്ചു, അതിൽ നിന്ന് ആടുകളും ചെമ്മരിയാടുകളും.
Verse 9
तं यज्ञं बर्हिषि प्रौक्षन् पुरुषं जातमग्रतः ।
तेन देवा अयजन्त साध्या ऋषयश्च ये ॥
Tam yajnam barhishi praukshan purusham jatamagratah
Tena deva ayajanta sadhya rishayashcha ye
ആദിയിൽ ജനിച്ച ആ പുരുഷനെ ദേവന്മാർ പവിത്ര ദർഭയിൽ യജ്ഞമായി അഭിഷേകം ചെയ്തു; അവിടുത്തോടൊപ്പം ദേവന്മാരും സാധ്യരും ഋഷിമാരും യജ്ഞം ചെയ്തു.
Verse 10
यत्पुरुषं व्यदधुः कतिधा व्यकल्पयन् ।
मुखं किमस्यासीत् किं बाहू किमूरू पादा उच्येते ॥
Yatpurusham vyadadhuh katidha vyakalpayan
Mukham kimasyasit kim bahu kimuru pada uchyete
അവർ പുരുഷനെ വിഭജിച്ചപ്പോൾ, അവിടുത്തെ എത്ര ഭാഗങ്ങളായി വിഭജിച്ചു? അവിടുത്തെ മുഖം എന്തായി, കൈകൾ എന്തായി, തുടകളും പാദങ്ങളും എന്തായി?
Verse 11
ब्राह्मणोऽस्य मुखमासीद्बाहू राजन्यः कृतः ।
ऊरू तदस्य यद्वैश्यः पद्भ्याꣳ शूद्रो अजायत ॥
Brahmanosya mukhamasidbahu rajanyah kritah
Uru tadasya yadvaishyah padbhyaꣳ shudro ajayata
ബ്രാഹ്മണൻ അവിടുത്തെ മുഖമായി; രാജന്യൻ (ക്ഷത്രിയൻ) അവിടുത്തെ കൈകളായി; അവിടുത്തെ തുടകൾ വൈശ്യനായി; അവിടുത്തെ പാദങ്ങളിൽ നിന്ന് ശൂദ്രൻ ജനിച്ചു.
Verse 12
चन्द्रमा मनसो जातश्चक्षोः सूर्यो अजायत ।
श्रोत्राद्वायुश्च प्राणश्च मुखादग्निरजायत ॥
Chandrama manaso jatashchakshoh suryo ajayata
Shrotradvayushcha pranashcha mukhadagnirajayata
അവിടുത്തെ മനസ്സിൽ നിന്ന് ചന്ദ്രൻ ജനിച്ചു; അവിടുത്തെ നേത്രത്തിൽ നിന്ന് സൂര്യൻ വന്നു; അവിടുത്തെ മുഖത്തിൽ നിന്ന് ഇന്ദ്രനും അഗ്നിയും വന്നു; അവിടുത്തെ പ്രാണനിൽ നിന്ന് വായു ജനിച്ചു.
Verse 13
नाभ्या आसीदन्तरिक्षꣳ शीर्ष्णो द्यौः समवर्तत ।
पद्भ्यां भूमिर्दिशः श्रोत्रात्तथा लोकाँऽकल्पयन् ॥
Nabhya asidantarikshaꣳ shirshno dyauh samavartata
Padbhyam bhumirdishah shrotrattatha lokankalpayan
അവിടുത്തെ നാഭിയിൽ നിന്ന് അന്തരിക്ഷം ഉണ്ടായി; അവിടുത്തെ ശിരസ്സിൽ നിന്ന് സ്വർഗ്ഗം വികസിച്ചു; അവിടുത്തെ പാദങ്ങളിൽ നിന്ന് ഭൂമി, അവിടുത്തെ കാതിൽ നിന്ന് ദിക്കുകൾ — ഇങ്ങനെ അവർ ലോകങ്ങളെ സൃഷ്ടിച്ചു.
Verse 14
यत्पुरुषेण हविषा देवा यज्ञमतन्वत ।
वसन्तोऽस्यासीदाज्यं ग्रीष्म इध्मः शरद्धविः ॥
Yatpurushena havisha deva yajnamatanvata
Vasantosyasidajyam grishma idhmah sharaddhavih
ദേവന്മാർ പുരുഷനെ ആഹുതിയാക്കി യജ്ഞം വ്യാപിപ്പിച്ചപ്പോൾ — വസന്തം അതിന്റെ നെയ്യും, ഗ്രീഷ്മം അതിന്റെ ഇന്ധനവും, ശരത്ത് അതിന്റെ ആഹുതിയും ആയി.
Verse 15
सप्तास्यासन् परिधयस्त्रिः सप्त समिधः कृताः ।
देवा यद्यज्ञं तन्वाना अबध्नन् पुरुषं पशुम् ॥
Saptasyasan paridhayastrih sapta samidhah kritah
Deva yadyajnam tanvana abadhnan purusham pashum
ഏഴ് അതിന്റെ പരിധികൾ; മൂന്നിരട്ടി ഏഴ് സമിധകൾ ഉണ്ടാക്കപ്പെട്ടു, ദേവന്മാർ യജ്ഞം ചെയ്ത് പുരുഷനെ ബലിമൃഗമായി ബന്ധിച്ചപ്പോൾ.
Verse 16
यज्ञेन यज्ञमयजन्त देवास्तानि धर्माणि प्रथमान्यासन् ।
ते ह नाकं महिमानः सचन्त यत्र पूर्वे साध्याः सन्ति देवाः ॥
Yajnena yajnamayajanta devastani dharmani prathamanyasan
Te ha nakam mahimanah sachanta yatra purve sadhyah santi devah
യജ്ഞത്തിലൂടെ ദേവന്മാർ യജ്ഞസ്വരൂപനെ (പുരുഷനെ) ആരാധിച്ചു; ഇവയായിരുന്നു ആദ്യ ധർമ്മങ്ങൾ (വിധികൾ). ഈ മഹാ ശക്തികൾ പ്രാചീന സാധ്യരും ദേവന്മാരും വസിക്കുന്ന സ്വർഗ്ഗത്തിലെത്തി.
Want to understand every word?
Read Word-by-Word Meaning →