ಭವಾನೀಭುಜಂಗಂ
भवानीभुजङ्गम्
Also known as: bhavani bhujangam · bhavani bhujanga stotram · bhavani bhujanga prayata stotram · shadadhara pankeruha · bhavani tvam eka gatir me
Read in your language / script
✦ Meaning
The Bhavani Bhujangam is a richly devotional hymn of seventeen verses by Adi Shankaracharya, composed in the graceful Bhujanga-prayata metre. It describes Goddess Bhavani (Parvati) from foot to crown as she shines through the chakras and the Sushumna up to the Sahasrara, identifying her with the Para-Shakti who grants both enjoyment and liberation. The final verses are a heartfelt surrender, culminating in the famous refrain 'Bhavani, you alone are my refuge.'
Origin & Story
Devotional hymn attributed to Adi Shankaracharya (Sri Vidya / Shakta tradition) · Adi Shankaracharya · c. 8th century CE (traditional attribution)
The Bhavani Bhujangam belongs to Adi Shankaracharya's celebrated 'Bhujangam' hymns, composed in the serpentine Bhujanga-prayata metre. Like the Soundarya Lahari, it fuses tender devotion with the esoteric science of Sri Vidya and Kundalini yoga: the poet traces the Goddess's presence from the root chakra up the Sushumna to the crown, praising her at once as the beautiful Mother and as the Para-Shakti beyond mind and speech. It closes with one of the most moving surrenders in Shakta literature.
✦ As told in scripture
The hymn itself declares its fruit: one who recites it daily with a settled, devoted mind 'conquers death, attains wisdom and prosperity, and in another body wins liberation.' Devotees cherish the seventeenth verse as a lifeline — calling Bhavani the only boat across the ocean of existence — and recount finding refuge and rescue in her grace through its constant repetition.
Complete Text with Meaning
Tap any line — or the ▶ button — to hear it recited
षडाधारपङ्केरुहान्तर्विराजत् सुषुम्नान्तरालेऽतितेजोल्लसन्तीम् । सुधामण्डलं द्रावयन्तीं पिबन्तीं सुधामूर्तिमीडे चिदानन्दरूपाम् ॥ १॥
ṣaḍādhārapaṅkeruhāntarvirājat suṣumnāntarāle'titejollasantīm | sudhāmaṇḍalaṃ drāvayantīṃ pibantīṃ sudhāmūrtimīḍe cidānandarūpām || 1||
Meaning:1. ನಾನು ಆ ನೆಕ್ಟಾರ್-ಸ್ವರೂಪಿಣಿಯನ್ನು, ಚಿದಾನಂದ-ರೂಪಿಣಿಯನ್ನು ಸ್ತುತಿಸುತ್ತೇನೆ — ಆಕೆ ಷಟ್ಚಕ್ರಗಳ ಕಮಲಗಳೊಳಗೆ ಪ್ರಕಾಶಿಸುತ್ತಾಳೆ, ಸುಷುಮ್ನಾ ನಾಡಿಯಲ್ಲಿ ಅಮಿತ ತೇಜಸ್ಸಿನಿಂದ ಬೆಳಗುತ್ತಾಳೆ, ಅಮೃತ ಮಂಡಲವನ್ನು ದ್ರವಿಸಿ ಪಾನ ಮಾಡುತ್ತಾಳೆ.
ज्वलत्कोटिबालार्कभासारुणाङ्गीं सुलावण्यशृङ्गारशोभाभिरामाम् । महापद्मकिञ्जल्कमध्ये विराजत्- त्रिकोणे निषण्णां भजे श्रीभवानीम् ॥ २॥
jvalatkoṭibālārkabhāsāruṇāṅgīṃ sulāvaṇyaśṛṅgāraśobhābhirāmām | mahāpadmakiñjalkamadhye virājat- trikoṇe niṣaṇṇāṃ bhaje śrībhavānīm || 2||
Meaning:2. ನಾನು ಶ್ರೀಭವಾನಿಯನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ, ಆಕೆಯ ಅಂಗಗಳು ಕೋಟಿ ಉದಯ ಬಾಲಸೂರ್ಯರ ಕಾಂತಿಯಂತೆ ಅರುಣವರ್ಣವಾಗಿವೆ, ಪರಿಪೂರ್ಣ ಲಾವಣ್ಯ, ಶೃಂಗಾರ ಶೋಭೆಯಿಂದ ಅಭಿರಾಮವಾಗಿದ್ದಾಳೆ, ಮಹಾಪದ್ಮದ ಕಿಂಜಲ್ಕಗಳ ಮಧ್ಯದಲ್ಲಿ ಪ್ರಕಾಶಿಸುವ ತ್ರಿಕೋಣದ ಮೇಲೆ ಆಸೀನಳಾಗಿದ್ದಾಳೆ.
क्वणत्किङ्किणीनूपुरोद्भासिरत्न- प्रभालीढलाक्षार्द्रपादाब्जयुग्माम् । अजेशाच्युताद्यैः सुरैः सेव्यमानां महात्रिपुरां श्रीशिवां भावयामि ॥ ३॥
kvaṇatkiṅkiṇīnūpurodbhāsiratna- prabhālīḍhalākṣārdrapādābjayugmām | ajeśācyutādyaiḥ suraiḥ sevyamānāṃ mahātripurāṃ śrīśivāṃ bhāvayāmi || 3||
Meaning:3. ನಾನು ಮಹಾತ್ರಿಪುರೆಯನ್ನು, ಮಂಗಳಕರ ಶ್ರೀಶಿವ-ಶಕ್ತಿಯನ್ನು ಧ್ಯಾನಿಸುತ್ತೇನೆ, ಆಕೆಯ ಪಾದಕಮಲಗಳು — ಲತ್ತುಕದಿಂದ ತೊಯ್ದು, ಸದ್ದು ಮಾಡುವ ಗೆಜ್ಜೆಗಳ ಕಾಲಂದುಗೆಗಳ ರತ್ನಪ್ರಭೆಯಿಂದ ದೀಪ್ತವಾಗಿ — ಬ್ರಹ್ಮ, ಶಿವ, ವಿಷ್ಣು ಮೊದಲಾದ ದೇವತೆಗಳಿಂದ ಸೇವಿಸಲ್ಪಡುತ್ತವೆ.
सुशोणाम्बराबद्धनीवीविराजन्- महारत्नकाञ्चीकलापं नितम्बम् । स्फुरद्दक्षिणावर्तनाभिं च तस्या भजे वल्लरीवद्विशालं त्रिवल्लीम् ॥ ४॥
suśoṇāmbarābaddhanīvīvirājan- mahāratnakāñcīkalāpaṃ nitambam | sphuraddakṣiṇāvartanābhiṃ ca tasyā bhaje vallarīvadviśālaṃ trivallīm || 4||
Meaning:4. ನಾನು ಆಕೆಯ ನಿತಂಬವನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ, ಇದು ಕೆಂಪು ರೇಷ್ಮೆಯ ಗಂಟು, ಮಹಾರತ್ನ ಕಾಂಚಿಯಿಂದ ಶೋಭಿಸುತ್ತದೆ, ಆಕೆಯ ನಾಭಿ ಬಲಕ್ಕೆ ಸುರುಳಿಯಾಗಿದೆ, ಆಕೆಯ ತ್ರಿವಳಿ ಹೂ ಬಿಟ್ಟ ಬಳ್ಳಿಯಂತೆ ವಿಶಾಲವಾಗಿ, ಮನೋಹರವಾಗಿದೆ.
लसद्वृत्तगम्भीरनाभीसरोजं निजाङ्गोद्भवस्थूलरोमावलीभिः । भ्रमद्भ्रमराडम्बरं सुन्दराख्यं भजे तत्तटित्कोटिकान्तं भवान्याः ॥ ५॥
lasadvṛttagambhīranābhīsarojaṃ nijāṅgodbhavasthūlaromāvalībhiḥ | bhramadbhramarāḍambaraṃ sundarākhyaṃ bhaje tattaṭitkoṭikāntaṃ bhavānyāḥ || 5||
Meaning:5. ನಾನು ಭವಾನಿಯ ಆ ನಾಭಿ-ಕಮಲವನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ — ದುಂಡಗೆ, ಆಳವಾಗಿ, ಸುಂದರವಾಗಿ — ಶರೀರದಿಂದ ಹುಟ್ಟಿದ ರೋಮಾವಳಿ ದುಂಬಿಗಳ ಗುಂಪಿನಂತೆ ಸುತ್ತುವರಿದು — ಕೋಟಿ ಮಿಂಚುಗಳ ಕಾಂತಿಯಂತೆ ಸುಂದರವಾಗಿದೆ.
कुचौ कुङ्कुमागारगर्भप्रवालौ पराभीतिमुद्राकरस्योपकण्ठौ । रमामन्दिरौ चामरारातिकुम्भौ भजे चन्दनालिप्तकौ भव्यरूपौ ॥ ६॥
kucau kuṅkumāgāragarbhapravālau parābhītimudrākarasyopakaṇṭhau | ramāmandirau cāmarārātikumbhau bhaje candanāliptakau bhavyarūpau || 6||
Meaning:6. ನಾನು ಆಕೆಯ ಎರಡು ಕುಚಗಳನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ, ಇವು ಕುಂಕುಮ ನಿಧಿಯಂತೆ ಹವಳದ ಕೆಂಪಾಗಿವೆ, ಅಭಯ-ವರದ ಮುದ್ರೆಗಳ ಹಸ್ತದ ಸಮೀಪದಲ್ಲಿವೆ, ರಮಾ (ಲಕ್ಷ್ಮಿ) ಮಂದಿರಗಳು, ಗಜಕುಂಭಗಳಂತಿವೆ, ಚಂದನ ಲೇಪಿಸಿ, ಭವ್ಯರೂಪವಾಗಿವೆ.
ललाटश्रियं वल्लभैकानुभावां भुजामूलविन्यस्तचूताग्रकोटिम् । कलङ्काधिवासं हसच्चन्द्रबिम्बं श्रिये नौमि कस्तूरिकातिप्रसन्नम् ॥ ७॥
lalāṭaśriyaṃ vallabhaikānubhāvāṃ bhujāmūlavinyastacūtāgrakoṭim | kalaṅkādhivāsaṃ hasaccandrabimbaṃ śriye naumi kastūrikātiprasannam || 7||
Meaning:7. ಶ್ರೀ (ಸಮೃದ್ಧಿ)ಗಾಗಿ ನಾನು ಆಕೆಯ ಲಲಾಟ ಶೋಭೆಗೆ ನಮಸ್ಕರಿಸುತ್ತೇನೆ — ವಲ್ಲಭ (ಶಿವ)ನಿಗೆ ಅನುಪಮವಾದದ್ದು, ಭುಜಮೂಲದ ಮೇಲೆ ಇಟ್ಟ ಮಾವಿನ-ಚಿಗುರಿನ ತುದಿಯೊಂದಿಗೆ, ಕಳಂಕ (ಚಂದ್ರಕಲೆ) ನೆಲೆಯಾದ ನಗುವ ಚಂದ್ರಬಿಂಬದಂತೆ, ಕಸ್ತೂರಿಯಿಂದ ಅತಿ ಪ್ರಸನ್ನವಾಗಿದೆ.
भजे वक्त्रमब्जप्रभाजाललोलं लसद्वारिजाक्षीयुगं विभ्रमाक्षम् । ललाटान्तरालम्बिमाणिक्यभूषं वहन्तीं चलत्कुण्डलोद्योतगण्डम् ॥ ८॥
bhaje vaktramabjaprabhājālalolaṃ lasadvārijākṣīyugaṃ vibhramākṣam | lalāṭāntarālambimāṇikyabhūṣaṃ vahantīṃ calatkuṇḍalodyotagaṇḍam || 8||
Meaning:8. ನಾನು ಆಕೆಯ ಮುಖವನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ, ಇದು ಕಮಲ-ಕಾಂತಿ ಜಾಲದಿಂದ ಚಂಚಲವಾಗಿದೆ, ದೀಪ್ತ ಕಮಲನಯನಗಳು, ವಿಭ್ರಮಯುತ ನೇತ್ರಗಳನ್ನು ಧರಿಸುತ್ತದೆ, ಲಲಾಟದ ಮೇಲೆ ತೂಗುವ ಮಾಣಿಕ್ಯದಿಂದ ಭೂಷಿತವಾಗಿ, ಚಲಿಸುವ ಕುಂಡಲಗಳ ಕಾಂತಿಯಿಂದ ಆಕೆಯ ಕೆನ್ನೆಗಳು ಬೆಳಗುತ್ತವೆ.
सुफुल्लारविन्दायताक्षीं सुवक्षो- रुहां चारुहासां सुकर्णावतंसाम् । सुमध्यां सुवृत्तस्तनीं सुस्मितास्यां भजे श्रीमहेशीं भवानीं भवानीम् ॥ ९॥
suphullāravindāyatākṣīṃ suvakṣo- ruhāṃ cāruhāsāṃ sukarṇāvataṃsām | sumadhyāṃ suvṛttastanīṃ susmitāsyāṃ bhaje śrīmaheśīṃ bhavānīṃ bhavānīm || 9||
Meaning:9. ನಾನು ಶ್ರೀಮಹೇಶಿಯನ್ನು, ಭವಾನಿಯನ್ನು, ಭವಾನಿಯನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ — ಅರಳಿದ ಕಮಲಗಳಂತೆ ದೀರ್ಘ ನೇತ್ರಗಳು, ಸುಂದರ ವಕ್ಷ, ಮನೋಹರ ಹಾಸ, ಸುಂದರ ಕರ್ಣಾಭರಣಗಳು, ಸಣ್ಣ ಸೊಂಟ, ಚೆನ್ನಾಗಿ ವೃತ್ತ ಸ್ತನಗಳು, ಮಧುರ ಮುಗುಳ್ನಗೆಯ ಮುಖದೊಂದಿಗೆ.
सुनासापुटं सुन्दरभ्रूललाटं तरङ्गायताक्षं सुधाधौतगण्डम् । सुबिम्बाधरं कुन्ददन्तप्रभाढ्यं भजे चन्द्रचूडालसत्केशपाशम् ॥ १०॥
sunāsāpuṭaṃ sundarabhrūlalāṭaṃ taraṅgāyatākṣaṃ sudhādhautagaṇḍam | subimbādharaṃ kundadantaprabhāḍhyaṃ bhaje candracūḍālasatkeśapāśam || 10||
Meaning:10. ನಾನು ಆಕೆಯನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ — ಸುಂದರ ನಾಸಾಪುಟ, ಮನೋಹರ ಹುಬ್ಬುಗಳು, ಲಲಾಟ, ಅಲೆಗಳಂತೆ ದೀರ್ಘ ನೇತ್ರಗಳು, ಅಮೃತದಿಂದ ತೊಳೆದಂತಹ ಕೆನ್ನೆಗಳು, ತೊಂಡೆಹಣ್ಣಿನಂತೆ ಅಧರ, ಮಲ್ಲಿಗೆಯಂತೆ ದಂತಕಾಂತಿ, ಚಂದ್ರಚೂಡದಿಂದ ಶೋಭಿಸುವ ಕೇಶಪಾಶದೊಂದಿಗೆ.
पराशक्तिराज्ञीसमाक्रान्तविश्वां परां भोगमोक्षप्रदां शाम्भवीं ताम् । पराकारकामेश्वरीं कामकोटिं भजे चित्स्वरूपां जगन्मातरं श्रीम् ॥ ११॥
parāśaktirājñīsamākrāntaviśvāṃ parāṃ bhogamokṣapradāṃ śāmbhavīṃ tām | parākārakāmeśvarīṃ kāmakoṭiṃ bhaje citsvarūpāṃ jaganmātaraṃ śrīm || 11||
Meaning:11. ನಾನು ಶ್ರೀಯನ್ನು, ಜಗನ್ಮಾತೆಯನ್ನು, ಚಿದ್ರೂಪಿಣಿಯನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ — ಪರಾಶಕ್ತಿ, ಸಮಸ್ತ ವಿಶ್ವದ ಮೇಲೆ ಅಧಿಷ್ಠಿತ ರಾಜ್ಞಿ, ಭೋಗ ಮೋಕ್ಷ ಎರಡನ್ನೂ ಕರುಣಿಸುವ ಶಾಂಭವಿ, ಪರಾ ಕಾಮೇಶ್ವರಿ, ಕಾಮಕೋಟಿ.
श्रुतीनां मुहुर्भूषणं तर्कगम्यं मनोवाक्पथातीतमत्यन्तदूरम् । निजानन्दबीजं सदा बुद्धिनिष्ठं निराकारमोङ्कारगम्यं भजेऽहम् ॥ १२॥
śrutīnāṃ muhurbhūṣaṇaṃ tarkagamyaṃ manovākpathātītamatyantadūram | nijānandabījaṃ sadā buddhiniṣṭhaṃ nirākāramoṅkāragamyaṃ bhaje'ham || 12||
Meaning:12. ನಾನು ಅದನ್ನು ಉಪಾಸಿಸುತ್ತೇನೆ, ಇದು ವೇದಗಳಿಗೆ ಸದಾ ಭೂಷಣ, ತರ್ಕದಿಂದ ಗ್ರಾಹ್ಯವಾದರೂ ಮನೋವಾಕ್ಕುಗಳ ಪಥಕ್ಕೆ ಅತೀತ, ಅತ್ಯಂತ ದೂರ, ನಿಜಾನಂದ ಬೀಜ, ಸದಾ ಬುದ್ಧಿಯಲ್ಲಿ ನಿಷ್ಠಿತ, ನಿರಾಕಾರ, ಓಂಕಾರದ ಮೂಲಕ ಗಮ್ಯ.
महायोगपीठे परिभ्राजमाने निषण्णं शिवेनापि साम्यं वहन्तीम् । सहस्रारपद्मे सदा भावयामि प्रबुद्धां परां चिच्छरीरां भवानीम् ॥ १३॥
mahāyogapīṭhe paribhrājamāne niṣaṇṇaṃ śivenāpi sāmyaṃ vahantīm | sahasrārapadme sadā bhāvayāmi prabuddhāṃ parāṃ cicchharīrāṃ bhavānīm || 13||
Meaning:13. ನಾನು ದೇದೀಪ್ಯಮಾನ ಮಹಾಯೋಗಪೀಠದಲ್ಲಿ, ಸಹಸ್ರಾರ-ಕಮಲದಲ್ಲಿ, ಸದಾ ಭವಾನಿಯನ್ನು ಧ್ಯಾನಿಸುತ್ತೇನೆ — ಪ್ರಬುದ್ಧ, ಪರಾ, ಚಿತ್-ಶರೀರಿಣಿಯಾದ ಆಕೆ ಅಲ್ಲಿ ಶಿವನೊಂದಿಗೆ ಸಾಮ್ಯ ವಹಿಸಿ ವಿರಾಜಿಸುತ್ತಾಳೆ.
इदं यस्तु नित्यं समाधाय चित्तं पठेद्भक्तियुक्तो भवानीभुजङ्गम् । स मृत्युं विजित्यापि मेधां श्रियं च समासाद्य देहान्तरे मुक्तिमेति ॥ १४॥
idaṃ yastu nityaṃ samādhāya cittaṃ paṭhedbhaktiyukto bhavānībhujaṅgam | sa mṛtyuṃ vijityāpi medhāṃ śriyaṃ ca samāsādya dehāntare muktimeti || 14||
Meaning:14. ಭಕ್ತಿಯುಕ್ತನಾಗಿ ಚಿತ್ತವನ್ನು ಏಕಾಗ್ರಗೊಳಿಸಿ ನಿತ್ಯ ಈ ಭವಾನೀಭುಜಂಗವನ್ನು ಯಾರು ಪಠಿಸುತ್ತಾರೋ, ಅವರು ಮೃತ್ಯುವನ್ನೂ ಗೆದ್ದು ಮೇಧೆ ಮತ್ತು ಶ್ರೀಯನ್ನು ಪಡೆದು, ದೇಹಾಂತರದ ನಂತರ ಮುಕ್ತಿ ಪಡೆಯುತ್ತಾರೆ.
कवित्वं च वाग्मित्वमेधादिकं च प्रसन्ना भवानी ददात्येव तस्मै । इदं स्तोत्रराजं पठन्ति प्रकामं नरा ये नितान्तं प्रसीदेन्महेशी ॥ १५॥
kavitvaṃ ca vāgmitvamedhādikaṃ ca prasannā bhavānī dadātyeva tasmai | idaṃ stotrarājaṃ paṭhanti prakāmaṃ narā ye nitāntaṃ prasīdenmaheśī || 15||
Meaning:15. ಪ್ರಸನ್ನ ಭವಾನಿ ಅವನಿಗೆ ಕವಿತ್ವ, ವಾಗ್ಮಿತ್ವ, ಮೇಧೆ ಮೊದಲಾದವುಗಳನ್ನು ಖಂಡಿತ ಕರುಣಿಸುತ್ತಾಳೆ. ಈ ಸ್ತೋತ್ರರಾಜವನ್ನು ಇಷ್ಟಾನುಸಾರ ಪಠಿಸುವ ಮನುಜರ ಮೇಲೆ ಮಹೇಶಿ ನಿತಾಂತ ಪ್ರಸನ್ನಳಾಗಲಿ.
भवानि त्वदीयाङ्घ्रिसेवानुरक्तान् जनान्पाहि कारुण्यपूर्णैः कटाक्षैः । जगन्मातरस्मादृशां पामराणां गतिस्त्वं विना नैव लोके मदम्ब ॥ १६॥
bhavāni tvadīyāṅghrisevānuraktān janānpāhi kāruṇyapūrṇaiḥ kaṭākṣaiḥ | jaganmātarasmādṛśāṃ pāmarāṇāṃ gatistvaṃ vinā naiva loke madamba || 16||
Meaning:16. ಓ ಭವಾನಿ! ನಿನ್ನ ಪಾದಸೇವೆಯಲ್ಲಿ ಅನುರಕ್ತರಾದ ಜನರನ್ನು ಕರುಣಾಪೂರ್ಣ ಕಟಾಕ್ಷಗಳಿಂದ ರಕ್ಷಿಸು. ಓ ಜಗನ್ಮಾತೆ! ನಮ್ಮಂತಹ ಪಾಮರರಿಗೆ ಲೋಕದಲ್ಲಿ ನೀನಲ್ಲದೆ ಬೇರೆ ಗತಿ ಇಲ್ಲ, ಓ ನನ್ನ ತಾಯಿ.
भवानि त्वदीयं पदाम्भोजपोतं प्रपन्नाय याच्छम्भवे देहि मातः । भवाम्भोधिमग्नं समुद्धर्तुमीशे भवानि त्वमेका गतिर्मे भवानि ॥ १७॥
bhavāni tvadīyaṃ padāmbhojapotaṃ prapannāya yācchambhave dehi mātaḥ | bhavāmbhodhimagnaṃ samuddhartumīśe bhavāni tvamekā gatirme bhavāni || 17||
Meaning:17. ಓ ಭವಾನಿ! ಶರಣಾಗತನಾದ ನನಗೆ ಶಿವನ ಬಳಿಗೆ ಸೇರಿಸುವ ನಿನ್ನ ಪಾದಾಂಭೋಜ ನೌಕೆಯನ್ನು ಕರುಣಿಸು, ಓ ಮಾತೆ. ಭವಸಾಗರದಲ್ಲಿ ಮುಳುಗಿದವನನ್ನು ಉದ್ಧರಿಸಲು ನೀನು ಸಮರ್ಥಳು. ಓ ಭವಾನಿ! ನೀನೇ ನನ್ನ ಏಕೈಕ ಗತಿ, ಓ ಭವಾನಿ.
Word-by-Word Meaning
Click any word to hear its pronunciation
Benefits of Chanting ಭವಾನೀಭುಜಂಗಂ
Promises victory over the fear of death and the attainment of liberation (verse 14)
Bestows poetic genius (kavitva), eloquence (vagmitva) and sharp intellect (medha) (verse 15)
Grants both worldly enjoyment (bhoga) and final liberation (moksha), as Bhavani is Bhoga-Moksha-prada
A complete head-to-foot (or foot-to-head) meditation on the Goddess, ideal for visualisation
Aids the inner ascent of awareness from the Muladhara through the chakras to the Sahasrara
Cultivates deep devotion and the spirit of total surrender (sharanagati) to the Divine Mother
Brings prosperity (Shri) and the protective grace of the Goddess's compassionate side-glances
How to Chant ಭವಾನೀಭುಜಂಗಂ
Sit before an image or Sri Chakra of the Goddess after bathing. Recite the seventeen verses slowly with a composed, devoted mind (the hymn itself says it should be read 'samadhaya chittam' — with a settled mind). Follow the description from her feet upward through the chakras, visualising each form, and end in the spirit of surrender of the closing verses. It is traditionally recited daily; concluding with the final 'Bhavani tvam eka gatir me Bhavani' as a heartfelt prayer.