ധ്രുവ സ്തുതി (ധ്രുവൻ ചെയ്ത വിഷ്ണു സ്തുതി)
ध्रुव स्तुति
Also known as: dhruva stuti · yontah pravishya · dhruva krita bhagavat stuti · dhruva maharaja prayers · prayers of dhruva · dhruva stotram bhagavatam
Read in your language / script
✦ Meaning
The Dhruva Stuti is the radiant prayer offered by the boy-saint Dhruva Maharaja to Lord Vishnu, recorded in the Fourth Canto of the Srimad Bhagavata Purana (Chapter 9). When the Lord touched the speechless, awe-struck child with His conch, Dhruva's faculties awakened and these twelve verses poured forth. He glorifies the Lord as the all-powerful indweller, rejects heavenly rewards, and prays only for the association of pure devotees and unbroken loving devotion. It is treasured as a model of selfless bhakti by one who sought a kingdom yet found God.
Origin & Story
Srimad Bhagavata Purana, Canto 4, Chapter 9, verses 6–17 (Dhruva-krita Bhagavat-stuti) · Sage Veda-Vyasa (as spoken by Dhruva Maharaja) · Classical Puranic era
Dhruva, the five-year-old son of King Uttanapada, was insulted by his stepmother and resolved to attain a position higher than anyone had ever known. Guided by the sage Narada, he performed severe austerities in the forest at Madhuvana, meditating on Lord Vishnu. Pleased by his determination, the Lord appeared before him. The boy, overwhelmed and unable to speak, was touched on the cheek by the Lord's conch, and at once these twelve verses of glorification poured from his awakened heart. Having seen God, Dhruva no longer cared for the kingdom he had sought, and was ultimately granted the eternal, never-falling abode of the pole star, Dhruva-loka.
✦ As told in scripture
Tradition holds that the Lord's conch touching Dhruva's cheek instantly bestowed perfect Vedic knowledge and eloquence upon the illiterate child — the very awakening he describes in the first verse. So pleased was the Lord with this prayer that He granted Dhruva the imperishable polar abode, where he shines as the fixed pole star around which all the luminaries revolve, untouched even by the dissolution of the cosmos.
Complete Text with Meaning
Tap any line — or the ▶ button — to hear it recited
योऽन्तः प्रविश्य मम वाचमिमां प्रसुप्तां सञ्जीवयत्यखिलशक्तिधरः स्वधाम्ना । अन्यांश्च हस्तचरणश्रवणत्वगादीन् प्राणान्नमो भगवते पुरूषाय तुभ्यम् ॥ १ ॥
yo 'ntaḥ praviśya mama vācam imāṃ prasuptāṃ sañjīvayaty akhila-śakti-dharaḥ sva-dhāmnā | anyāṃś ca hasta-caraṇa-śravaṇa-tvag-ādīn prāṇān namo bhagavate puruṣāya tubhyam || 1 ||
Meaning:ഹേ പ്രഭോ! അവിടുന്ന് സമസ്ത ശക്തികളെയും ധരിക്കുന്ന സർവ്വശക്തനാണ്. എന്നിൽ പ്രവേശിച്ച്, അവിടുത്തെ തേജസ്സുകൊണ്ട് ഉറങ്ങിക്കിടന്ന എന്റെ വാക്കിനെ വീണ്ടും ജീവിപ്പിച്ചു; എന്റെ കൈകൾ, കാലുകൾ, കാതുകൾ, ത്വക്ക് മുതലായ ഇന്ദ്രിയങ്ങളെയും പ്രാണങ്ങളെയും ചൈതന്യവത്താക്കി. ആ പരമപുരുഷനായ അവിടുത്തേക്ക് എന്റെ നമസ്കാരം.
एकस्त्वमेव भगवन्निदमात्मशक्त्या मायाख्ययोरुगुणया महदाद्यशेषम् । सृष्ट्वानुविश्य पुरुषस्तदसद्गुणेषु नानेव दारुषु विभावसुवद्विभासि ॥ २ ॥
ekas tvam eva bhagavann idam ātma-śaktyā māyākhyayoru-guṇayā mahad-ādy-aśeṣam | sṛṣṭvānuviśya puruṣas tad-asad-guṇeṣu nāneva dāruṣu vibhāvasu-vad vibhāsi || 2 ||
Meaning:ഹേ ഭഗവാനേ! അവിടുന്ന് ഒരുവൻ മാത്രമാണ്; 'മായ' എന്ന ഉഗ്രഗുണങ്ങളുള്ള അവിടുത്തെ ശക്തിയാൽ മഹത്തത്ത്വം മുതലായ സമസ്ത സൃഷ്ടിയെയും രചിച്ച്, അതിൽ പുരുഷരൂപത്തിൽ പ്രവേശിച്ച്, അതിന്റെ ഗുണങ്ങളിൽ അനേകരെപ്പോലെ പ്രകാശിക്കുന്നു — ഒരേ അഗ്നി വിവിധ വിറകുകളിൽ നാനാ രൂപങ്ങളിൽ പ്രകാശിക്കുന്നതുപോലെ.
त्वद्दत्तया वयुनयेदमचष्ट विश्वं सुप्तप्रबुद्ध इव नाथ भवत्प्रपन्नः । तस्यापवर्ग्यशरणं तव पादमूलं विस्मर्यते कृतविदा कथमार्तबन्धो ॥ ३ ॥
tvad-dattayā vayunayedam acaṣṭa viśvaṃ supta-prabuddha iva nātha bhavat-prapannaḥ | tasyāpavargya-śaraṇaṃ tava pāda-mūlaṃ vismaryate kṛta-vidā katham ārta-bandho || 3 ||
Meaning:ഹേ നാഥാ! അവിടുന്ന് നൽകിയ ബുദ്ധികൊണ്ടുതന്നെ ശരണാഗതനായ ഈ ജീവൻ ഉറക്കത്തിൽനിന്ന് ഉണർന്നവനെപ്പോലെ ഈ വിശ്വത്തെ കാണുന്നു. ഹേ ആർത്തബന്ധോ! പിന്നെ വിവേകിയായവൻ മോക്ഷത്തിന് ഏക ആശ്രയമായ അവിടുത്തെ ചരണകമലങ്ങളെ എങ്ങനെ മറക്കും?
नूनं विमुष्टमतयस्तव मायया ते ये त्वां भवाप्ययविमोक्षणमन्यहेतोः । अर्चन्ति कल्पकतरुं कुणपोपभोग्य- मिच्छन्ति यत्स्पर्शजं निरयेऽपि नॄणाम् ॥ ४ ॥
nūnaṃ vimuṣṭa-matayas tava māyayā te ye tvāṃ bhavāpyaya-vimokṣaṇam anya-hetoḥ | arcanti kalpaka-taruṃ kuṇapopabhogyam icchanti yat sparśajaṃ niraye 'pi nṝṇām || 4 ||
Meaning:നിശ്ചയമായും അവരുടെ ബുദ്ധി അവിടുത്തെ മായയാൽ അപഹരിക്കപ്പെട്ടു — കല്പവൃക്ഷമായ അവിടുത്തെ, ജനന-മരണങ്ങളിൽനിന്നുള്ള വിമോചനംപോലുള്ള മറ്റ് ലക്ഷ്യങ്ങൾക്കായി ആരാധിക്കുന്നവർ; എന്തെന്നാൽ അവർ ആഗ്രഹിക്കുന്ന സ്പർശജന്യ ഭോഗങ്ങൾ ശവതുല്യമാണ്, നരകത്തിലും ലഭിക്കുന്നവയാണ്.
या निर्वृतिस्तनुभृतां तव पादपद्म- ध्यानाद्भवज्जनकथाश्रवणेन वा स्यात् । सा ब्रह्मणि स्वमहिमन्यपि नाथ मा भूत् किंत्वन्तकासिलुलितात्पततां विमानात् ॥ ५ ॥
yā nirvṛtis tanu-bhṛtāṃ tava pāda-padma- dhyānād bhavaj-jana-kathā-śravaṇena vā syāt | sā brahmaṇi sva-mahimany api nātha mā bhūt kiṃ tv antakāsi-lulitāt patatāṃ vimānāt || 5 ||
Meaning:ഹേ നാഥാ! അവിടുത്തെ ചരണകമലങ്ങളുടെ ധ്യാനത്താലോ അവിടുത്തെ ഭക്തരുടെ കഥകൾ കേൾക്കുന്നതിനാലോ ദേഹധാരികൾക്ക് ലഭിക്കുന്ന ആനന്ദം — അവിടുത്തെ സ്വമഹിമാരൂപ ബ്രഹ്മത്തിൽ (നിർവിശേഷ മോക്ഷത്തിൽ) ലയിച്ചാലും ലഭിക്കാതിരിക്കട്ടെ; പിന്നെ മൃത്യുവിന്റെ വാളിനാൽ വിമാനങ്ങൾ നശിക്കുന്ന ആ സ്വർഗ്ഗഭോഗങ്ങളെക്കുറിച്ച് പറയാനെന്ത്!
भक्तिं मुहुः प्रवहतां त्वयि मे प्रसङ्गो भूयादनन्त महताममलाशयानाम् । येनाञ्जसोल्बणमुरुव्यसनं भवाब्धिं नेष्ये भवद्गुणकथामृतपानमत्तः ॥ ६ ॥
bhaktiṃ muhuḥ pravahatāṃ tvayi me prasaṅgo bhūyād ananta mahatām amalāśayānām | yenāñjasolbaṇam uru-vyasanaṃ bhavābdhiṃ neṣye bhavad-guṇa-kathāmṛta-pāna-mattaḥ || 6 ||
Meaning:ഹേ അനന്താ! അവിടുത്തിൽ നിരന്തരം ഭക്തി ഒഴുകുന്ന മഹാത്മാക്കളുടെ, നിർമ്മലഹൃദയരായ ഭക്തരുടെ സംഗം എനിക്ക് എപ്പോഴും ലഭിക്കട്ടെ; അതിനാൽ അവിടുത്തെ ഗുണങ്ങളുടെ കഥാമൃതം പാനംചെയ്ത് മത്തനായി, ഘോര വിപത്തുകളുള്ള ഈ ഭവസാഗരത്തെ അനായാസം കടക്കും.
ते न स्मरन्त्यतितरां प्रियमीश मर्त्यं ये चान्वदः सुतसुहृद्गृहवित्तदाराः । ये त्वब्जनाभ भवदीयपदारविन्द- सौगन्ध्यलुब्धहृदयेषु कृतप्रसङ्गाः ॥ ७ ॥
te na smaranty atitarāṃ priyam īśa martyaṃ ye cānv adaḥ suta-suhṛd-gṛha-vitta-dārāḥ | ye tv abja-nābha bhavadīya-padāravinda- saugandhya-lubdha-hṛdayeṣu kṛta-prasaṅgāḥ || 7 ||
Meaning:ഹേ കമലനാഭാ! അവിടുത്തെ ചരണകമലങ്ങളുടെ സുഗന്ധത്തിൽ ലോഭിച്ച ഭക്തരുടെ ഹൃദയങ്ങളിൽ പ്രേമം വളർത്തിയവർ, ഹേ ഈശാ! മകൻ, മിത്രം, വീട്, ധനം, ഭാര്യ മുതലായ ഈ മർത്ത്യലോകത്തിലെ പ്രിയവസ്തുക്കളെപ്പോലും സ്മരിക്കുന്നില്ല.
तिर्यङ्नगद्विजसरीसृपदेवदैत्य- मर्त्यादिभिः परिचितं सदसद्विशेषम् । रूपं स्थविष्ठमज ते महदाद्यनेकं नातः परं परम वेद्मि न यत्र वादः ॥ ८ ॥
tiryaṅ-naga-dvija-sarīsṛpa-deva-daitya- martyādibhiḥ paricitaṃ sad-asad-viśeṣam | rūpaṃ sthaviṣṭham aja te mahad-ādy-anekaṃ nātaḥ paraṃ parama vedmi na yatra vādaḥ || 8 ||
Meaning:ഹേ അജാ! പശു, വൃക്ഷം, പക്ഷി, ഇഴജന്തു, ദേവൻ, ദൈത്യൻ, മനുഷ്യൻ മുതലായവരാൽ നിറഞ്ഞ, സത്ത്-അസത്ത് ഭേദമുള്ള അവിടുത്തെ ഈ മഹത്തത്ത്വാദി അനേക രൂപങ്ങളുള്ള സ്ഥൂല വിശ്വരൂപത്തെ ഞാൻ അറിയുന്നു; അതിനപ്പുറം ഏത് പരമതത്ത്വത്തിൽ വിവാദമേ ഇല്ലയോ അതിനെയും അറിയുന്നു.
कल्पान्त एतदखिलं जठरेण गृह्णन् शेते पुमान् स्वदृगनन्तसखस्तदङ्के । यन्नाभिसिन्धुरुहकाञ्चनलोकपद्म- गर्भे द्युमान् भगवते प्रणतोऽस्मि तस्मै ॥ ९ ॥
kalpānta etad akhilaṃ jaṭhareṇa gṛhṇan śete pumān sva-dṛg ananta-sakhas tad-aṅke | yan-nābhi-sindhu-ruha-kāñcana-loka-padma- garbhe dyumān bhagavate praṇato 'smi tasmai || 9 ||
Meaning:ഏത് പരമപുരുഷൻ കല്പാന്തത്തിൽ ഈ സമസ്ത സൃഷ്ടിയെയും തന്റെ ഉദരത്തിൽ ധരിച്ച്, സ്വയംപ്രകാശനായി അനന്തശേഷനെ സഖാവാക്കി അവന്റെ മടിയിൽ ശയിക്കുന്നുവോ, ആരുടെ നാഭിസാഗരത്തിൽനിന്ന് ഉദ്ഭവിച്ച സ്വർണ്ണലോകപദ്മത്തിന്റെ ഗർഭത്തിൽ തേജോമയനായ ബ്രഹ്മാവ് ഉദ്ഭവിക്കുന്നുവോ — ആ ഭഗവാനെ ഞാൻ പ്രണമിക്കുന്നു.
त्वं नित्यमुक्तपरिशुद्धविबुद्ध आत्मा कूटस्थ आदिपुरुषो भगवांस्त्र्यधीशः । यद्बुद्ध्यवस्थितिमखण्डितया स्वदृष्ट्या द्रष्टा स्थितावधिमखो व्यतिरिक्त आस्से ॥ १० ॥
tvaṃ nitya-mukta-pariśuddha-vibuddha ātmā kūṭa-stha ādi-puruṣo bhagavāṃs try-adhīśaḥ | yad-buddhy-avasthitim akhaṇḍitayā sva-dṛṣṭyā draṣṭā sthitāv adhimakho vyatirikta āsse || 10 ||
Meaning:അവിടുന്ന് നിത്യമുക്തനാണ്, പരിശുദ്ധനാണ്, വിബുദ്ധ ആത്മാവാണ്, കൂടസ്ഥനാണ്, ആദിപുരുഷനാണ്, ത്രിഗുണ/ത്രിലോകാധീശ്വരനായ ഭഗവാനാണ്. അവിടുത്തെ അഖണ്ഡദൃഷ്ടിയാൽ ബുദ്ധിയുടെ ഓരോ അവസ്ഥയ്ക്കും സാക്ഷിയായിരുന്നിട്ടും, സൃഷ്ടി-സ്ഥിതിയുടെ അധ്യക്ഷനായി എല്ലാറ്റിൽനിന്നും വേറിട്ട്, നിർലിപ്തനായി വർത്തിക്കുന്നു.
यस्मिन् विरुद्धगतयो ह्यनिशं पतन्ति विद्यादयो विविधशक्तय आनुपूर्व्यात् । तद्ब्रह्म विश्वभवमेकमनन्तमाद्य- मानन्दमात्रमविकारमहं प्रपद्ये ॥ ११ ॥
yasmin viruddha-gatayo hy aniśaṃ patanti vidyādayo vividha-śaktaya ānupūrvyāt | tad brahma viśva-bhavam ekam anantam ādyam ānanda-mātram avikāram ahaṃ prapadye || 11 ||
Meaning:ഏതിൽ വിദ്യ-അവിദ്യ മുതലായ പരസ്പരം വിരുദ്ധഗതികളുള്ള വിവിധ ശക്തികൾ ക്രമത്തിൽ നിരന്തരം ഉദിക്കുന്നുവോ — ആ ഏക, അനന്ത, ആദി, ആനന്ദസ്വരൂപ, നിർവികാര, വിശ്വത്തിന്റെ ഉത്ഭവമായ ബ്രഹ്മത്തെ ഞാൻ ശരണം പ്രാപിക്കുന്നു.
सत्याशिषो हि भगवंस्तव पादपद्म- माशीस्तथानुभजतः पुरुषार्थमूर्तेः । अप्येवमार्य भगवान् परिपाति दीनान् वाश्रेव वत्सकमनुग्रहकातरोऽस्मान् ॥ १२ ॥
satyāśiṣo hi bhagavaṃs tava pāda-padmam āśīs tathānubhajataḥ puruṣārtha-mūrteḥ | apy evam ārya bhagavān paripāti dīnān vāśreva vatsakam anugraha-kātaro 'smān || 12 ||
Meaning:ഹേ ഭഗവാനേ! പുരുഷാർത്ഥസ്വരൂപമായ അവിടുത്തെ ചരണകമലങ്ങളെ സേവിക്കുന്നവന് ലഭിക്കുന്ന അനുഗ്രഹങ്ങൾ സത്യമാണ്. എങ്കിലും, ഹേ ആര്യാ! ഭഗവാൻ തന്റെ ദീനഭക്തരെ അവരുടെ പ്രാർത്ഥനയെയും കടന്ന് രക്ഷിക്കുന്നു — പ്രേമത്താൽ വ്യാകുലയായ പശു തന്റെ നിസ്സഹായ കിടാവിനെ പോറ്റുന്നതുപോലെ.
Word-by-Word Meaning
Click any word to hear its pronunciation
Benefits of Chanting ധ്രുവ സ്തുതി (ധ്രുവൻ ചെയ്ത വിഷ്ണു സ്തുതി)
Embodies pure, motiveless devotion (ahaituki bhakti) and the rejection of all material and even liberation-seeking motives.
The famous prayer for the 'association of great pure-hearted devotees' (verse 6) inspires the seeker to value satsanga above all rewards.
Teaches that the bliss of meditating on the Lord's feet surpasses even impersonal liberation, deepening loving attachment to God.
Recited from the Bhagavata, it is held to purify the heart, steady the mind, and awaken dormant spiritual faculties as it did for Dhruva.
A powerful prayer for one facing hardship, modelled by a child who turned worldly ambition into divine realization.
Cultivates surrender, humility and the assurance of the Lord's protection, likened to a mother cow tending her calf.
How to Chant ധ്രുവ സ്തുതി (ധ്രുവൻ ചെയ്ത വിഷ്ണു സ്തുതി)
Sit calmly before an image of Lord Vishnu or Krishna and recite the twelve verses slowly, contemplating their meaning — that the Lord is the all-powerful indweller who awakens the soul. Reflect especially on Dhruva's prayer for the company of pure devotees and unbroken devotion. The stuti is read as part of daily Bhagavata recitation; chant it with humility and a mood of selfless surrender, seeking the Lord alone rather than any reward.
Frequently Asked Questions
You May Also Like
ॐ
Explore more sacred mantras with complete meaning and chanting guides