वैद्यनाथाष्टकम् Meaning — Line by Line
वैद्यनाथाष्टकम्
Every verse and every word explained in English & Hindi
Meaning — Line by Line
Every verse of वैद्यनाथाष्टकम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.
Jump to a verse ▾
- Verse 1. Śrīrāmasaumitrijaṭāyuveda-
- Verse 2. Gaṅgāpravāhendujaṭādharāya
- Verse 3. Bhaktapriyāya tripurāntakāya
- Verse 4. Prabhūtavātādisamastaroga-
- Verse 5. Vākśrotranetrāṅghrivihīnajantoḥ
- Verse 6. Vedāntavedyāya jaganmayāya
- Verse 7. Svatīrthamṛdbhasmabhṛdaṅgabhājāṁ
- Verse 8. Śrīnīlakaṇṭhāya vṛṣadhvajāya
- Verse 9. Bālāmbikeśa vaidyeśa bhavarogahareti cha।
Śrīrāmasaumitrijaṭāyuveda-
श्रीरामसौमित्रिजटायुवेद- षडाननादित्यकुजार्चिताय। श्रीनीलकण्ठाय दयामयाय श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥१॥
Śrīrāmasaumitrijaṭāyuveda- ṣaḍānanādityakujārchitāya। Śrīnīlakaṇṭhāya dayāmayāya Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥1॥
Meaningजो श्रीराम, लक्ष्मण, जटायु, वेद, षडानन (कार्तिकेय), सूर्य और मङ्गल से अर्चित हैं, उन दयामय नीलकण्ठ — वैद्यराज शिव को नमस्कार है।
Gaṅgāpravāhendujaṭādharāya
गङ्गाप्रवाहेन्दुजटाधराय त्रिलोचनाय स्मरकालहन्त्रे। समस्तदेवैरपि पूजिताय श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥२॥
Gaṅgāpravāhendujaṭādharāya Trilochanāya smarakālahantre। Samastadevairapi pūjitāya Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥2॥
Meaningजो गङ्गा की धारा और चन्द्र को जटाओं में धारण करते हैं, जो त्रिलोचन हैं, कामदेव और काल (मृत्यु) के संहारक हैं, और समस्त देवों से भी पूजित हैं — उन वैद्यनाथ शिव को नमस्कार।
Bhaktapriyāya tripurāntakāya
भक्तप्रियाय त्रिपुरान्तकाय पिनाकिने दुष्टहराय नित्यम्। प्रत्यक्षलीलाय मनुष्यलोके श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥३॥
Bhaktapriyāya tripurāntakāya Pinākine duṣṭaharāya nityam। Pratyakṣalīlāya manuṣyaloke Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥3॥
Meaningजो भक्तों के प्रिय हैं, त्रिपुर के अन्तक हैं, पिनाकधारी और दुष्टों के नित्य संहारक हैं, जिनकी लीला मनुष्यलोक में प्रत्यक्ष दिखाई देती है — उन वैद्यनाथ शिव को नमस्कार।
Prabhūtavātādisamastaroga-
प्रभूतवातादिसमस्तरोग- प्रणाशकर्त्रे मुनिवन्दिताय। प्रभाकरेन्द्वग्निविलोचनाय श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥४॥
Prabhūtavātādisamastaroga- Praṇāśakartre munivanditāya। Prabhākarendvagnivilochanāya Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥4॥
Meaningजो वात आदि समस्त रोगों का नाश करने वाले हैं, मुनियों से वन्दित हैं, जिनके नेत्र सूर्य, चन्द्र और अग्नि हैं — उन वैद्यनाथ शिव को नमस्कार।
Vākśrotranetrāṅghrivihīnajantoḥ
वाक्श्रोत्रनेत्राङ्घ्रिविहीनजन्तोः वाक्श्रोत्रनेत्राङ्घ्रिसुखप्रदाय। कुष्ठादिसर्वोन्नतरोगहन्त्रे श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥५॥
Vākśrotranetrāṅghrivihīnajantoḥ Vākśrotranetrāṅghrisukhapradāya। Kuṣṭhādisarvonnatarogahantre Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥5॥
Meaningजो वाणी, श्रवण, नेत्र और चरण से रहित प्राणियों को वाणी, श्रवण, नेत्र, चरण और सुख प्रदान करते हैं, तथा कुष्ठ आदि समस्त उग्र रोगों का नाश करते हैं — उन वैद्यनाथ शिव को नमस्कार।
Vedāntavedyāya jaganmayāya
वेदान्तवेद्याय जगन्मयाय योगीश्वरध्येयपदाम्बुजाय। त्रिमूर्तिरूपाय सहस्रनाम्ने श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥६॥
Vedāntavedyāya jaganmayāya Yogīśvaradhyeyapadāmbujāya। Trimūrtirūpāya sahasranāmne Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥6॥
Meaningजो वेदान्त से ज्ञेय हैं, जगत्स्वरूप हैं, जिनके चरण-कमल योगीश्वरों के ध्येय हैं, जो त्रिमूर्तिस्वरूप और सहस्रनाम वाले हैं — उन वैद्यनाथ शिव को नमस्कार।
Svatīrthamṛdbhasmabhṛdaṅgabhājāṁ
स्वतीर्थमृद्भस्मभृदङ्गभाजां पिशाचदुःखार्तिभयापहाय। आत्मस्वरूपाय शरीरभाजां श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥७॥
Svatīrthamṛdbhasmabhṛdaṅgabhājāṁ Piśāchaduḥkhārtibhayāpahāya। Ātmasvarūpāya śarīrabhājāṁ Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥7॥
Meaningजो अपने तीर्थ की मृत्तिका और भस्म को शरीर पर धारण करने वालों के पिशाच-दुःख, पीड़ा और भय को दूर करते हैं, और जो समस्त देहधारियों के आत्मस्वरूप हैं — उन वैद्यनाथ शिव को नमस्कार।
Śrīnīlakaṇṭhāya vṛṣadhvajāya
श्रीनीलकण्ठाय वृषध्वजाय स्रग्गन्धभस्माद्यपिशोभिताय। सुपुत्रदारादिसुभाग्यदाय श्रीवैद्यनाथाय नमः शिवाय॥८॥
Śrīnīlakaṇṭhāya vṛṣadhvajāya Sraggandhabhasmādyapiśobhitāya। Suputradārādisubhāgyadāya Śrīvaidyanāthāya namaḥ śivāya॥8॥
Meaningजो नीलकण्ठ और वृषध्वज हैं, जो माला, गन्ध और भस्म आदि से सुशोभित हैं, जो सुपुत्र, सती-पत्नी आदि सौभाग्य प्रदान करते हैं — उन वैद्यनाथ शिव को नमस्कार।
Bālāmbikeśa vaidyeśa bhavarogahareti cha।
बालाम्बिकेश वैद्येश भवरोगहरेति च। जपेन्नामत्रयं नित्यं महारोगनिवारणम्॥
Bālāmbikeśa vaidyeśa bhavarogahareti cha। Japennāmatrayaṁ nityaṁ mahāroganivāraṇam॥
Meaning'हे बालाम्बिकेश! हे वैद्येश! हे भवरोगहर!' — जो प्रतिदिन इन तीन नामों का जप करता है, उसके महारोगों का भी निवारण हो जाता है।
Word-by-Word Breakdown
Origin & History
Source: Vaidyanāthāṣṭakam, a traditional Shaiva ashtakam (often attributed to Adi Shankaracharya)
Author: Traditional; commonly attributed to Adi Shankaracharya
Period: Classical / medieval
The hymn extols Shiva as Vaidyanatha, the cosmic physician enshrined as a Jyotirlinga. The very first verse recalls how Sri Rama, Lakshmana, Jatayu, Skanda, the Sun and Mars worshipped this Lord — weaving together the temple traditions that associate Vaidyanatha with healing and with the Ramayana. Because Shiva became Neelakantha by drinking the Halahala poison to save creation, he is honoured as the supreme healer who absorbs suffering; the ashtakam invokes precisely this compassion to cure every bodily and spiritual ailment.
Frequently Asked Questions
Who is Vaidyanatha?▼
What is the Vaidyanatha Ashtakam chanted for?▼
What is the meaning of the closing three names?▼
Who can chant the Vaidyanatha Ashtakam, and for whom?▼
Ready to start chanting?
See Benefits & How to Chant →