अष्टभुजाष्टकम् Meaning — Line by Line
अष्टभुजाष्टकम्
Every verse and every word explained in English & Hindi
Meaning — Line by Line
Every verse of अष्टभुजाष्टकम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.
Jump to a verse ▾
- Verse 1. gajendrarakṣātvaritaṃ bhavantaṃ grāhairivāhaṃ viṣayairvikṛṣṭaḥ |
- Verse 2. tvadekaśeṣo'hamanātmatantrastvatpādalipsāṃ diśatā tvayaiva |
- Verse 3. svarūparūpāstravibhūṣaṇādyaiḥ paratvacintāṃ tvayi durnivārām |
- Verse 4. śaktiṃ śaraṇyāntaraśabdabhājāṃ sāraṃ ca santolya phalāntarāṇām |
- Verse 5. abhītihetoranuvartanīyaṃ nātha tvadanyaṃ na vibhāvayāmi |
- Verse 6. tvadekatantraṃ kamalāsahāya svenaiva māṃ rakṣitum arhasi tvam |
- Verse 7. samādhibhaṅgeṣvapi sampatatsu śaraṇyabhūte tvayi baddhakakṣye |
- Verse 8. prāptābhilāṣaṃ tvadanugrahānmām padmāniṣevye tava pādapadme |
gajendrarakṣātvaritaṃ bhavantaṃ grāhairivāhaṃ viṣayairvikṛṣṭaḥ |
गजेन्द्ररक्षात्वरितं भवन्तं ग्राहैरिवाहं विषयैर्विकृष्टः । अपारविज्ञानदयानुभावम् आप्तं सतामष्टभुजं प्रपद्ये ॥ १ ॥
gajendrarakṣātvaritaṃ bhavantaṃ grāhairivāhaṃ viṣayairvikṛṣṭaḥ | apāravijñānadayānubhāvam āptaṃ satāmaṣṭabhujaṃ prapadye || 1 ||
Meaningजैसे गजेन्द्र को ग्राह (मगर) ने खींचा था, वैसे ही मैं विषयों द्वारा खींचा जा रहा हूँ; गजेन्द्र की रक्षा हेतु शीघ्र दौड़ने वाले, सत्पुरुषों के आश्रय, अपार ज्ञान-दया-प्रभाव वाले उन अष्टभुज भगवान् की मैं शरण लेता हूँ।
tvadekaśeṣo'hamanātmatantrastvatpādalipsāṃ diśatā tvayaiva |
त्वदेकशेषोऽहमनात्मतन्त्रस्त्वत्पादलिप्सां दिशता त्वयैव । असत्समोऽप्यष्टभुजास्पदेश सत्ताम् इदानीम् उपलम्भितोऽस्मि ॥ २ ॥
tvadekaśeṣo'hamanātmatantrastvatpādalipsāṃ diśatā tvayaiva | asatsamo'pyaṣṭabhujāspadeśa sattām idānīm upalambhito'smi || 2 ||
Meaningमैं केवल आपका शेष (अधीन) हूँ, स्वतन्त्र नहीं। जिन्होंने मुझे आपके चरणों की चाह दी, उन आपसे ही, असत् के समान होते हुए भी, अब मैं सत्ता (वास्तविक अस्तित्व) को प्राप्त हुआ हूँ — हे अष्टभुज-स्थान के स्वामी!
svarūparūpāstravibhūṣaṇādyaiḥ paratvacintāṃ tvayi durnivārām |
स्वरूपरूपास्त्रविभूषणाद्यैः परत्वचिन्तां त्वयि दुर्निवाराम् । भोगे मृदूपक्रमताम् अभीप्सन् शीलादिभिर्वारयसीव पुंसाम् ॥ ३ ॥
svarūparūpāstravibhūṣaṇādyaiḥ paratvacintāṃ tvayi durnivārām | bhoge mṛdūpakramatām abhīpsan śīlādibhirvārayasīva puṃsām || 3 ||
Meaningआपके स्वरूप, रूप, अस्त्र, आभूषण आदि से मुझमें उत्पन्न आपके परत्व (श्रेष्ठता) का दुर्निवार भाव — उसे, भोग में सुलभता चाहते हुए, आप अपने शील आदि गुणों से मानो दूर कर देते हैं।
śaktiṃ śaraṇyāntaraśabdabhājāṃ sāraṃ ca santolya phalāntarāṇām |
शक्तिं शरण्यान्तरशब्दभाजां सारं च सन्तोल्य फलान्तराणाम् । त्वद्दास्यहेतोस्त्वयि निर्विशङ्कं न्यस्तात्मनां नाथ बिभर्षि भारम् ॥ ४ ॥
śaktiṃ śaraṇyāntaraśabdabhājāṃ sāraṃ ca santolya phalāntarāṇām | tvaddāsyahetostvayi nirviśaṅkaṃ nyastātmanāṃ nātha bibharṣi bhāram || 4 ||
Meaningहे नाथ! अन्य 'शरण' कहलाने वालों की शक्ति तथा अन्य फलों के सार को तौलकर, आपके दास्य के लिए जिन्होंने निःशंक होकर अपने को आप पर न्यस्त कर दिया है, उनका भार आप वहन करते हैं।
abhītihetoranuvartanīyaṃ nātha tvadanyaṃ na vibhāvayāmi |
अभीतिहेतोरनुवर्तनीयं नाथ त्वदन्यं न विभावयामि । भयं कुतः स्यात् त्वयि सानुकम्पे रक्षा कुतः स्यात् त्वयि जातरोषे ॥ ५ ॥
abhītihetoranuvartanīyaṃ nātha tvadanyaṃ na vibhāvayāmi | bhayaṃ kutaḥ syāt tvayi sānukampe rakṣā kutaḥ syāt tvayi jātaroṣe || 5 ||
Meaningहे नाथ! अभय के लिए अनुसरणीय आपके अतिरिक्त किसी अन्य की मैं कल्पना भी नहीं करता। आप सानुकम्प हों तो भय कहाँ? और (कदाचित्) आप ही रुष्ट हों तो रक्षा कहाँ से हो?
tvadekatantraṃ kamalāsahāya svenaiva māṃ rakṣitum arhasi tvam |
त्वदेकतन्त्रं कमलासहाय स्वेनैव मां रक्षितुम् अर्हसि त्वम् । त्वयि प्रवृत्ते मम किं प्रयासैस्त्वय्यप्रवृत्ते मम किं प्रयासैः ॥ ६ ॥
tvadekatantraṃ kamalāsahāya svenaiva māṃ rakṣitum arhasi tvam | tvayi pravṛtte mama kiṃ prayāsaistvayyapravṛtte mama kiṃ prayāsaiḥ || 6 ||
Meaningहे कमलासहाय (लक्ष्मीपति)! मैं केवल आप पर निर्भर हूँ, अतः आप स्वयं ही मेरी रक्षा कीजिए। आपके प्रवृत्त होने पर मेरे प्रयास से क्या प्रयोजन? और आपके न प्रवृत्त होने पर भी मेरे प्रयास से क्या?
samādhibhaṅgeṣvapi sampatatsu śaraṇyabhūte tvayi baddhakakṣye |
समाधिभङ्गेष्वपि सम्पतत्सु शरण्यभूते त्वयि बद्धकक्ष्ये । अपत्रपे सोढुम् अकिञ्चनोऽहं दूराधिरोहं पतनं च नाथ ॥ ७ ॥
samādhibhaṅgeṣvapi sampatatsu śaraṇyabhūte tvayi baddhakakṣye | apatrape soḍhum akiñcano'haṃ dūrādhirohaṃ patanaṃ ca nātha || 7 ||
Meaningसमाधि भंग होने पर और विघ्नों के आ पड़ने पर भी, शरण्यभूत आप जब कमर कसे (रक्षा को तत्पर) हैं, तब मैं अकिञ्चन एवं निर्लज्ज, हे नाथ, कठिन आरोहण तथा पतन — दोनों को सहन कर सकता हूँ।
prāptābhilāṣaṃ tvadanugrahānmām padmāniṣevye tava pādapadme |
प्राप्ताभिलाषं त्वदनुग्रहान्माम् पद्मानिषेव्ये तव पादपद्मे । आदेहपातादपराधदूरम् आत्मान्तकैङ्कर्यरसं विधेयाः ॥ ८ ॥
prāptābhilāṣaṃ tvadanugrahānmām padmāniṣevye tava pādapadme | ādehapātādaparādhadūram ātmāntakaiṅkaryarasaṃ vidheyāḥ || 8 ||
Meaningआपकी कृपा से अभीष्ट प्राप्त कर, हे लक्ष्मीसेव्य चरणकमल वाले! इस देह के पतन तक मुझे अपराध से दूर रखते हुए, अपने चरणकमलों में अन्तरंग कैंकर्य के रस से युक्त बनाइए।
Word-by-Word Breakdown
Origin & History
Source: Ashtabhuja Ashtakam (eight verses on the Ashtabhuja Perumal of Kanchipuram)
Author: Vedanta Desika (Venkatanatha)
Period: 13th-14th century CE
स्वामी वेदान्त देशिक, जिन्होंने अपने जीवन का अधिकांश समय काञ्चीपुरम् में बिताया, ने यह अष्टकम् अष्टभुज पेरुमाल् — अष्टभुजाकरम् दिव्यदेश में विष्णु के अष्टभुज रूप — को प्रपत्ति के रूप में रचा। भगवान् के सौन्दर्य और कृपा से अभिभूत होकर, और स्वयं को विषयों रूपी मगर द्वारा खींचे गए असहाय गजेन्द्र के समान मानकर, उन्होंने आठ श्लोकों में अपने को पूर्णतः भगवान् की रक्षा में समर्पित किया, मोक्ष को स्वयं में साध्य न मानकर भगवान् के चरणों में नित्य सेवा के आनन्द की प्रार्थना की।
Frequently Asked Questions
अष्टभुज पेरुमाल् कौन हैं?▼
अष्टभुजाष्टकम् की रचना किसने की?▼
प्रथम श्लोक में गजेन्द्र के सन्दर्भ का क्या महत्त्व है?▼
इस स्तोत्र में भक्त अन्ततः क्या माँगता है?▼
Ready to start chanting?
See Benefits & How to Chant →