देवकी स्तुति Meaning — Line by Line
देवकी स्तुति
Every verse and every word explained in English & Hindi
Meaning — Line by Line
Every verse of देवकी स्तुति with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.
Jump to a verse ▾
śrī-devaky uvāca
श्रीदेवक्युवाच रूपं यत्तत्प्राहुरव्यक्तमाद्यं ब्रह्म ज्योतिर्निर्गुणं निर्विकारम् । सत्तामात्रं निर्विशेषं निरीहं स त्वं साक्षाद्विष्णुरध्यात्मदीपः ॥ २४ ॥
śrī-devaky uvāca rūpaṃ yat tat prāhur avyaktam ādyaṃ brahma jyotir nirguṇaṃ nirvikāram | sattā-mātraṃ nirviśeṣaṃ nirīhaṃ sa tvaṃ sākṣād viṣṇur adhyātma-dīpaḥ || 24 ||
Meaningश्रीदेवकी ने कहा — वेद जिस रूप को अव्यक्त, आदि, निर्गुण, निर्विकार ब्रह्मज्योति कहते हैं, जो केवल सत्तामात्र, निर्विशेष और निरीह है — वही आप साक्षात् भगवान् विष्णु हैं, अध्यात्म-ज्ञान के दीपक।
naṣṭe loke dvi-parārdhāvasāne
नष्टे लोके द्विपरार्धावसाने महाभूतेष्वादिभूतं गतेषु । व्यक्तेऽव्यक्तं कालवेगेन याते भवानेकः शिष्यतेऽशेषसंज्ञः ॥ २५ ॥
naṣṭe loke dvi-parārdhāvasāne mahā-bhūteṣv ādi-bhūtaṃ gateṣu | vyakte 'vyaktaṃ kāla-vegena yāte bhavān ekaḥ śiṣyate 'śeṣa-saṃjñaḥ || 25 ||
Meaningब्रह्मा के दो परार्ध (आयु) के अन्त में जब लोक नष्ट हो जाते हैं, महाभूत आदि प्रकृति में लीन हो जाते हैं, और व्यक्त जगत् कालवेग से अव्यक्त में चला जाता है — तब केवल आप ही अशेष संज्ञा वाले (अनन्त) शेष रह जाते हैं।
yo 'yaṃ kālas tasya te 'vyakta-bandho
योऽयं कालस्तस्य तेऽव्यक्तबन्धो चेष्टामाहुश्चेष्टते येन विश्वम् । निमेषादिर्वत्सरान्तो महीयां- स्तं त्वेशानं क्षेमधाम प्रपद्ये ॥ २६ ॥
yo 'yaṃ kālas tasya te 'vyakta-bandho ceṣṭām āhuś ceṣṭate yena viśvam | nimeṣādir vatsarānto mahīyāṃs taṃ tveśānaṃ kṣema-dhāma prapadye || 26 ||
Meaningयह जो काल है, जिसे विद्वान् आपकी चेष्टा कहते हैं और जिससे सम्पूर्ण विश्व चेष्टा करता है, जो निमेष से लेकर वर्ष-पर्यन्त और उससे भी महान् है — हे अव्यक्तबन्धो! उस ईशान, क्षेम के धाम आपकी मैं शरण ग्रहण करती हूँ।
martyo mṛtyu-vyāla-bhītaḥ palāyan
मर्त्यो मृत्युव्यालभीतः पलायन् लोकान् सर्वान्निर्भयं नाध्यगच्छत् । त्वत्पादाब्जं प्राप्य यदृच्छयाद्य सुस्थः शेते मृत्युरस्मादपैति ॥ २७ ॥
martyo mṛtyu-vyāla-bhītaḥ palāyan lokān sarvān nirbhayaṃ nādhyagacchat | tvat pādābjaṃ prāpya yadṛcchayādya susthaḥ śete mṛtyur asmād apaiti || 27 ||
Meaningमृत्युरूपी सर्प से भयभीत होकर भागता हुआ मनुष्य समस्त लोकों में कहीं भी निर्भयता नहीं पाता; किन्तु जो दैववश आपके चरणकमलों को प्राप्त कर लेता है, वह सुखपूर्वक शयन करता है और मृत्यु उससे दूर भाग जाती है।
sa tvaṃ ghorād ugrasenātmajān nas
स त्वं घोरादुग्रसेनात्मजान्न- स्त्राहि त्रस्तान् भृत्यवित्रासहासि । रूपं चेदं पौरुषं ध्यानधिष्ण्यं मा प्रत्यक्षं मांसदृशां कृषीष्ठाः ॥ २८ ॥
sa tvaṃ ghorād ugrasenātmajān nas trāhi trastān bhṛtya-vitrāsa-hāsi | rūpaṃ cedaṃ pauruṣaṃ dhyāna-dhiṣṇyaṃ mā pratyakṣaṃ māṃsa-dṛśāṃ kṛṣīṣṭhāḥ || 28 ||
Meaningइसलिए, हे भक्तों का भय हरने वाले! उग्रसेन के पुत्र (कंस) से भयभीत हम लोगों की उस घोर भय से रक्षा कीजिए। और ध्यान का आश्रय यह आपका चतुर्भुज दिव्य रूप मांसमय नेत्रों वाले साधारण लोगों के समक्ष प्रत्यक्ष न कीजिए।
janma te mayy asau pāpo
जन्म ते मय्यसौ पापो मा विद्यान्मधुसूदन । समुद्विजे भवद्धेतोः कंसादहमधीरधीः ॥ २९ ॥
janma te mayy asau pāpo mā vidyān madhusūdana | samudvije bhavad-dhetoḥ kaṃsād aham adhīra-dhīḥ || 29 ||
Meaningहे मधुसूदन! वह पापी कंस यह न जान पाए कि मुझसे आपका जन्म हुआ है। आपके प्रकट होने के कारण मैं धैर्यहीन होकर कंस से अत्यन्त भयभीत हो रही हूँ।
upasaṃhara viśvātmann
उपसंहर विश्वात्म- न्नदो रूपमलौकिकम् । शङ्खचक्रगदापद्म- श्रिया जुष्टं चतुर्भुजम् ॥ ३० ॥
upasaṃhara viśvātmann ado rūpam alaukikam | śaṅkha-cakra-gadā-padma- śriyā juṣṭaṃ catur-bhujam || 30 ||
Meaningहे विश्वात्मन्! शङ्ख, चक्र, गदा और पद्म की शोभा से युक्त इस अलौकिक चतुर्भुज रूप को समेट लीजिए।
viśvaṃ yad etat sva-tanau niśānte
विश्वं यदेतत्स्वतनौ निशान्ते यथावकाशं पुरुषः परो भवान् । बिभर्ति सोऽयं मम गर्भगोऽभू- दहो नृलोकस्य विडम्बनं हि तत् ॥ ३१ ॥
viśvaṃ yad etat sva-tanau niśānte yathāvakāśaṃ puruṣaḥ paro bhavān | bibharti so 'yaṃ mama garbhago 'bhūd aho nṛ-lokasya viḍambanaṃ hi tat || 31 ||
Meaningप्रलय के समय यह सम्पूर्ण विश्व जिन परमपुरुष आप के शरीर में यथास्थान समाया रहता है, वही आप मेरे गर्भ में आ गए — अहो! यह तो आपका मनुष्यलोक के व्यवहार का अनुकरणमात्र है।
Word-by-Word Breakdown
Origin & History
Source: Srimad Bhagavata Purana, Canto 10, Chapter 3, verses 24–31 (Devaki-stuti)
Author: Sage Veda-Vyasa (as spoken by Devaki)
Period: Classical Puranic era
On the dark night of His descent, Lord Krishna appeared in the prison of Mathura not as an ordinary infant but as the resplendent four-armed Vishnu, bearing conch, disc, mace and lotus, dispelling the gloom of the cell where His parents Vasudeva and Devaki were chained. First Vasudeva and then Devaki offered prayers of awe and recognition. Devaki, beholding her son as the supreme cause of all causes, glorified Him as the eternal Brahman beyond creation and dissolution — yet, gripped by a mother's terror of the murderous Kamsa, she begged Him to withdraw His divine majesty and take the guise of a helpless child, so that He might be safely carried to Gokula.
Frequently Asked Questions
What is the Devaki Stuti?▼
Why does Devaki ask Krishna to withdraw His four-armed form?▼
What does Devaki reveal about Krishna's true identity?▼
When is the Devaki Stuti recited?▼
Ready to start chanting?
See Benefits & How to Chant →