कौपीनपञ्चकम् Meaning — Line by Line
कौपीनपञ्चकम्
Every verse and every word explained in English & Hindi
Meaning — Line by Line
Every verse of कौपीनपञ्चकम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.
Jump to a verse ▾
vedānta-vākyeṣu sadā ramanto
वेदान्तवाक्येषु सदा रमन्तो भिक्षान्नमात्रेण च तुष्टिमन्तः। विशोकमन्तःकरणे चरन्तः कौपीनवन्तः खलु भाग्यवन्तः॥१॥
vedānta-vākyeṣu sadā ramanto bhikṣānna-mātreṇa ca tuṣṭimantaḥ | viśokam antaḥkaraṇe carantaḥ kaupīnavantaḥ khalu bhāgyavantaḥ ||1||
Meaningवेदान्त के महावाक्यों में सदा रमने वाला, भिक्षा में मिले अन्न मात्र से ही संतुष्ट, शोकरहित अन्तःकरण से विचरण करने वाला — कौपीनधारी (केवल लंगोटी वाला) संन्यासी वास्तव में भाग्यशाली है।
mūlaṃ taroḥ kevalam āśrayantaḥ
मूलं तरोः केवलमाश्रयन्तः पाणिद्वयं भोक्तुममन्त्रयन्तः। कन्थामिव श्रीमपि कुत्सयन्तः कौपीनवन्तः खलु भाग्यवन्तः॥२॥
mūlaṃ taroḥ kevalam āśrayantaḥ pāṇidvayaṃ bhoktum amantrayantaḥ | kanthām iva śrīm api kutsayantaḥ kaupīnavantaḥ khalu bhāgyavantaḥ ||2||
Meaningकेवल वृक्ष के मूल का आश्रय लेने वाला, अपने दोनों हाथों को ही भोजन-पात्र बनाने वाला, लक्ष्मी (धन) को भी फटे चीथड़े के समान तुच्छ समझने वाला — कौपीनधारी संन्यासी वास्तव में भाग्यशाली है।
svānanda-bhāve parituṣṭimantaḥ
स्वानन्दभावे परितुष्टिमन्तः सुशान्तसर्वेन्द्रियवृत्तिमन्तः। अहर्निशं ब्रह्मसुखे रमन्तः कौपीनवन्तः खलु भाग्यवन्तः॥३॥
svānanda-bhāve parituṣṭimantaḥ suśānta-sarvendriya-vṛttimantaḥ | aharniśaṃ brahmasukhe ramantaḥ kaupīnavantaḥ khalu bhāgyavantaḥ ||3||
Meaningअपने आत्मानन्द में पूर्ण संतुष्ट, जिसकी समस्त इन्द्रिय-वृत्तियाँ भली-भाँति शान्त हैं, दिन-रात ब्रह्मसुख में रमने वाला — कौपीनधारी संन्यासी वास्तव में भाग्यशाली है।
dehādi-bhāvaṃ parivartayantaḥ
देहादिभावं परिवर्तयन्तः स्वात्मानमात्मन्यवलोकयन्तः। नान्तं न मध्यं न बहिः स्मरन्तः कौपीनवन्तः खलु भाग्यवन्तः॥४॥
dehādi-bhāvaṃ parivartayantaḥ svātmānam ātmany avalokayantaḥ | nāntaṃ na madhyaṃ na bahiḥ smarantaḥ kaupīnavantaḥ khalu bhāgyavantaḥ ||4||
Meaningदेहादि के भाव (तादात्म्य) से ऊपर उठा हुआ, अपने आत्मा को आत्मा में ही देखने वाला, आदि-मध्य-बाह्य का स्मरण न करने वाला — कौपीनधारी संन्यासी वास्तव में भाग्यशाली है।
brahmākṣaraṃ pāvanam uccaranto
ब्रह्माक्षरं पावनमुच्चरन्तो ब्रह्माहमस्मीति विभावयन्तः। भिक्षाशिनो दिक्षु परिभ्रमन्तः कौपीनवन्तः खलु भाग्यवन्तः॥५॥
brahmākṣaraṃ pāvanam uccaranto brahmāham asmīti vibhāvayantaḥ | bhikṣāśino dikṣu paribhramantaḥ kaupīnavantaḥ khalu bhāgyavantaḥ ||5||
Meaningपावन अक्षरब्रह्म (ॐ) का उच्चारण करते हुए, 'मैं ब्रह्म हूँ' इस भावना में स्थित, भिक्षा पर जीवन यापन करते हुए सभी दिशाओं में स्वच्छन्द विचरण करने वाला — कौपीनधारी संन्यासी वास्तव में भाग्यशाली है।
Word-by-Word Breakdown
Origin & History
Source: Prakarana (independent didactic hymn) ascribed to Adi Shankaracharya
Author: Adi Shankaracharya
Period: Classical (traditionally 8th century CE)
The Kaupina Panchakam, also known as Yati Panchakam, is one of Adi Shankaracharya's short devotional-philosophical hymns extolling the path of renunciation (sannyasa). In just five verses it paints the portrait of the ideal monk who possesses nothing but a kaupina (loincloth), yet is the most fortunate of all beings because he ever abides in the bliss of Brahman. The hymn became a beloved expression of the Advaitic ideal of vairagya (dispassion) and inner fulfillment, recited especially within the Dashanami monastic order founded by Shankara.
Frequently Asked Questions
What does 'Kaupina Panchakam' mean?▼
Who composed the Kaupina Panchakam?▼
What is the meaning of the refrain 'kaupinavantah khalu bhagyavantah'?▼
Do I need to be a sannyasi to recite it?▼
Ready to start chanting?
See Benefits & How to Chant →