मयूरेश स्तोत्रम् Meaning — Line by Line
मयूरेश स्तोत्रम्
Every verse and every word explained in English & Hindi
Meaning — Line by Line
Every verse of मयूरेश स्तोत्रम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.
Jump to a verse ▾
- Verse 1. brahmovācha ।
- Verse 2. parāt-paraṁ chid-ānandaṁ nirvikāraṁ hṛdi sthitam ।
- Verse 3. sṛjantaṁ pālayantaṁ cha saṁharantaṁ nijechchhayā ।
- Verse 4. nānā-daitya-nihantāraṁ nānā-rūpāṇi bibhratam ।
- Verse 5. indrādi-deva-vṛndaiś cha abhiṣṭutam ahar-niśam ।
- Verse 6. sarva-śakti-mayaṁ devaṁ sarva-rūpa-dharaṁ vibhum ।
- Verse 7. pārvatī-nandanaṁ śambhor ānanda-parivardhanam ।
- Verse 8. muni-dhyeyaṁ muni-nutaṁ muni-kāma-prapūrakam ।
- Verse 9. sarvājñāna-nihantāraṁ sarva-jñāna-karaṁ śuchim ।
- Verse 10. aneka-koṭi-brahmāṇḍa-nāyakaṁ jagad-īśvaram ।
- Verse 11. mayūreśa uvācha ।
- Verse 12. ādhi-vyādhi-haraṁ chaiva bhukti-mukti-pradaṁ śubham ॥12॥
brahmovācha ।
ब्रह्मोवाच । पुराणपुरुषं देवं नानाक्रीडाकरं मुदा । मायाविनं दुर्विभाव्यं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥१॥
brahmovācha । purāṇa-puruṣaṁ devaṁ nānā-krīḍā-karaṁ mudā । māyāvinaṁ durvibhāvyaṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥1॥
Meaningब्रह्मा बोले:
parāt-paraṁ chid-ānandaṁ nirvikāraṁ hṛdi sthitam ।
परात्परं चिदानन्दं निर्विकारं हृदि स्थितम् । गुणातीतं गुणमयं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥२॥
parāt-paraṁ chid-ānandaṁ nirvikāraṁ hṛdi sthitam । guṇātītaṁ guṇa-mayaṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥2॥
Meaningपुराणपुरुष, देव, आनन्दपूर्वक नाना क्रीड़ाएँ करने वाले, मायावी, जिन्हें समझ पाना कठिन है — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
sṛjantaṁ pālayantaṁ cha saṁharantaṁ nijechchhayā ।
सृजन्तं पालयन्तं च संहरन्तं निजेच्छया । सर्वविघ्नहरं देवं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥३॥
sṛjantaṁ pālayantaṁ cha saṁharantaṁ nijechchhayā । sarva-vighna-haraṁ devaṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥3॥
Meaningपरात्पर, चिदानन्दस्वरूप, निर्विकार, हृदय में स्थित, गुणातीत होकर भी गुणमय — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
nānā-daitya-nihantāraṁ nānā-rūpāṇi bibhratam ।
नानादैत्यनिहन्तारं नानारूपाणि बिभ्रतम् । नानायुधधरं भक्त्या मयूरेशं नमाम्यहम् ॥४॥
nānā-daitya-nihantāraṁ nānā-rūpāṇi bibhratam । nānāyudha-dharaṁ bhaktyā mayūreśaṁ namāmy aham ॥4॥
Meaningजो अपनी इच्छा से सृष्टि, पालन और संहार करते हैं, समस्त विघ्नों को हरने वाले देव — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
indrādi-deva-vṛndaiś cha abhiṣṭutam ahar-niśam ।
इन्द्रादिदेववृन्दैश्च अभिष्टुतमहर्निशम् । सदसद्व्यक्तमव्यक्तं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥५॥
indrādi-deva-vṛndaiś cha abhiṣṭutam ahar-niśam । sad-asad-vyaktam avyaktaṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥5॥
Meaningनाना दैत्यों के संहारक, नाना रूप धारण करने वाले, नाना आयुध धारण करने वाले — भक्तिपूर्वक उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
sarva-śakti-mayaṁ devaṁ sarva-rūpa-dharaṁ vibhum ।
सर्वशक्तिमयं देवं सर्वरूपधरं विभुम् । सर्वविद्याप्रवक्तारं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥६॥
sarva-śakti-mayaṁ devaṁ sarva-rūpa-dharaṁ vibhum । sarva-vidyā-pravaktāraṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥6॥
Meaningइन्द्रादि देवगणों से दिन-रात स्तुत, सत्-असत् रूप में व्यक्त एवं अव्यक्त — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
pārvatī-nandanaṁ śambhor ānanda-parivardhanam ।
पार्वतीनन्दनं शम्भोरानन्दपरिवर्धनम् । भक्तानन्दकरं नित्यं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥७॥
pārvatī-nandanaṁ śambhor ānanda-parivardhanam । bhaktānanda-karaṁ nityaṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥7॥
Meaningसर्वशक्तिमय देव, सर्वरूपधारी विभु, समस्त विद्याओं के प्रवक्ता — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
muni-dhyeyaṁ muni-nutaṁ muni-kāma-prapūrakam ।
मुनिध्येयं मुनिनुतं मुनिकामप्रपूरकम् । समष्टिव्यष्टिरूपं त्वां मयूरेशं नमाम्यहम् ॥८॥
muni-dhyeyaṁ muni-nutaṁ muni-kāma-prapūrakam । samaṣṭi-vyaṣṭi-rūpaṁ tvāṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥8॥
Meaningपार्वती के नन्दन, शम्भु के आनन्द को बढ़ाने वाले, भक्तों को नित्य आनन्द देने वाले — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
sarvājñāna-nihantāraṁ sarva-jñāna-karaṁ śuchim ।
सर्वाज्ञाननिहन्तारं सर्वज्ञानकरं शुचिम् । सत्यज्ञानमयं सत्यं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥९॥
sarvājñāna-nihantāraṁ sarva-jñāna-karaṁ śuchim । satya-jñāna-mayaṁ satyaṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥9॥
Meaningमुनियों द्वारा ध्येय, मुनियों से स्तुत, मुनियों की कामनाओं को पूर्ण करने वाले, समष्टि एवं व्यष्टि रूप — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
aneka-koṭi-brahmāṇḍa-nāyakaṁ jagad-īśvaram ।
अनेककोटिब्रह्माण्डनायकं जगदीश्वरम् । अनन्तविभवं विष्णुं मयूरेशं नमाम्यहम् ॥१०॥
aneka-koṭi-brahmāṇḍa-nāyakaṁ jagad-īśvaram । ananta-vibhavaṁ viṣṇuṁ mayūreśaṁ namāmy aham ॥10॥
Meaningसमस्त अज्ञान के नाशक, समस्त ज्ञान के दाता, पवित्र, सत्यज्ञानमय एवं सत्यस्वरूप — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
mayūreśa uvācha ।
मयूरेश उवाच । इदं ब्रह्मकरं स्तोत्रं सर्वपापप्रणाशनम् । कारागृहगतानां च मोचनं दिनसप्तकात् ॥११॥
mayūreśa uvācha । idaṁ brahma-karaṁ stotraṁ sarva-pāpa-praṇāśanam । kārā-gṛha-gatānāṁ cha mochanaṁ dina-saptakāt ॥11॥
Meaningअनेक कोटि ब्रह्माण्डों के नायक, जगदीश्वर, अनन्त विभव वाले, विष्णुस्वरूप — उन मयूरेश को मैं प्रणाम करता हूँ।
ādhi-vyādhi-haraṁ chaiva bhukti-mukti-pradaṁ śubham ॥12॥
आधिव्याधिहरं चैव भुक्तिमुक्तिप्रदं शुभम् ॥१२॥
ādhi-vyādhi-haraṁ chaiva bhukti-mukti-pradaṁ śubham ॥12॥
Meaningमयूरेश बोले: ब्रह्मा द्वारा रचित यह स्तोत्र समस्त पापों का नाश करता है और कारागार में पड़े हुओं को सात दिन में मुक्त कर देता है। यह आधि-व्याधि को हरने वाला तथा भुक्ति-मुक्ति प्रदान करने वाला शुभ स्तोत्र है।
Word-by-Word Breakdown
Origin & History
Source: Ganesha Purana / Mudgala Purana tradition (Mayureshwar Morgaon Mahatmya)
Author: Traditional; spoken by Lord Brahma (Brahma uvacha)
Period: Puranic
Ganesha incarnated as Mayureshwara, riding a peacock, to destroy the demon Sindhu, and made Morgaon his abode — the kshetra that became the foremost of the eight Ashtavinayaka shrines. In this hymn the creator Brahma himself praises that Mayuresha, sweeping from His playful cosmic sports to His nature as the supreme consciousness-bliss and Lord of countless universes. Pleased, Mayuresha pronounces the fruits of the stotra, declaring it a destroyer of sin and a giver of freedom, health and liberation.
Frequently Asked Questions
Who is Mayuresha?▼
Where does the Mayuresha Stotram come from?▼
What are the benefits of reciting the Mayuresha Stotram?▼
How is Mayuresha connected to the Ashtavinayaka?▼
Ready to start chanting?
See Benefits & How to Chant →