प्रदोष स्तोत्रम् Meaning — Line by Line
प्रदोष स्तोत्रम्
Every verse and every word explained in English & Hindi
Meaning — Line by Line
Every verse of प्रदोष स्तोत्रम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.
Jump to a verse ▾
- Verse 1. Satyaṁ bravīmi para-loka-hitaṁ bravīmi
- Verse 2. Ye nārcayanti giriśaṁ samaye pradoṣe
- Verse 3. Ye vai pradoṣa-samaye parameśvarasya
- Verse 4. Kailāsa-śaila-bhuvane tri-jagaj-janitrīṁ
- Verse 5. Vāg-devī dhṛta-vallakī śata-mukho veṇuṁ dadhat
- Verse 6. Gandharva-yakṣa-pati-yor-aga-siddha-sādhya-
- Verse 7. Ataḥ pradoṣe śiva eka eva
Satyaṁ bravīmi para-loka-hitaṁ bravīmi
सत्यं ब्रवीमि परलोकहितं ब्रवीमि सारं ब्रवीम्युपनिषद्धृदयं ब्रवीमि। संसारमुल्बणमसारमवाप्य जन्तोः सारोऽयमीश्वरपदाम्बुरुहस्य सेवा॥१॥
Satyaṁ bravīmi para-loka-hitaṁ bravīmi Sāraṁ bravīmy-upaniṣad-dhṛdayaṁ bravīmi। Saṁsāram-ulbaṇam-asāram-avāpya jantoḥ Sāro'yam-īśvara-padāmburuhasya sevā॥1॥
Meaningमैं सत्य कहता हूँ, परलोक का हित कहता हूँ, सार कहता हूँ, उपनिषदों का हृदय कहता हूँ: इस उग्र एवं असार संसार में (जन्म) पाकर, प्राणी के लिए एकमात्र सार ईश्वर के चरण-कमलों की सेवा है।
Ye nārcayanti giriśaṁ samaye pradoṣe
ये नार्चयन्ति गिरिशं समये प्रदोषे ये नार्चितं शिवमपि प्रणमन्ति चान्ये। एतत्कथां श्रुतिपुटैर्न पिबन्ति मूढा- स्ते जन्मजन्मसु भवन्ति नरा दरिद्राः॥२॥
Ye nārcayanti giriśaṁ samaye pradoṣe Ye nārcitaṁ śivam-api praṇamanti cānye। Etat-kathāṁ śruti-puṭair-na pibanti mūḍhā- Ste janma-janmasu bhavanti narā daridrāḥ॥2॥
Meaningजो प्रदोष काल में गिरीश (शिव) का अर्चन नहीं करते, और जो अन्य लोग दूसरों द्वारा पूजित शिव को भी प्रणाम नहीं करते, तथा जो मूढ़ इस पवित्र कथा को कानों से नहीं पीते — वे मनुष्य जन्म-जन्म में दरिद्र होते हैं।
Ye vai pradoṣa-samaye parameśvarasya
ये वै प्रदोषसमये परमेश्वरस्य कुर्वन्त्यनन्यमनसोऽङ्घ्रिसरोजपूजाम्। नित्यं प्रवृद्धधनधान्यकलत्रपुत्र- सौभाग्यसम्पदधिकास्त इहैव लोके॥३॥
Ye vai pradoṣa-samaye parameśvarasya Kurvanty-ananya-manaso'ṅghri-saroja-pūjām। Nityaṁ pravṛddha-dhana-dhānya-kalatra-putra- Saubhāgya-sampad-adhikāsta ihaiva loke॥3॥
Meaningकिन्तु जो प्रदोष काल में अनन्य मन से परमेश्वर के चरण-कमलों की पूजा करते हैं — वे इसी लोक में धन, धान्य, स्त्री, पुत्र, सौभाग्य एवं सम्पत्ति में निरन्तर अधिक समृद्ध होते हैं।
Kailāsa-śaila-bhuvane tri-jagaj-janitrīṁ
कैलासशैलभुवने त्रिजगज्जनित्रीं गौरीं निवेश्य कनकार्चितरत्नपीठे। नृत्यं विधातुमभिवाञ्छति शूलपाणौ देवाः प्रदोषसमये नु भजन्ति सर्वे॥४॥
Kailāsa-śaila-bhuvane tri-jagaj-janitrīṁ Gaurīṁ niveśya kanakārcita-ratna-pīṭhe। Nṛtyaṁ vidhātum-abhivāñchati śūla-pāṇau Devāḥ pradoṣa-samaye nu bhajanti sarve॥4॥
Meaningकैलास पर्वत के भवन में त्रिशूलपाणि (शिव) तीनों लोकों की जननी गौरी को स्वर्णजड़ित रत्नपीठ पर बैठाकर नृत्य करने की इच्छा करते हैं; और उस प्रदोष काल में समस्त देव उनका भजन करते हैं।
Vāg-devī dhṛta-vallakī śata-mukho veṇuṁ dadhat
वाग्देवी धृतवल्लकी शतमुखो वेणुं दधत् पद्मजस्तालोन्निद्रकरो रमा भगवती गेयप्रयोगान्विता। विष्णुः सान्द्रमृदङ्गवादनपटुर्देवाः समन्तात्स्थिताः सेवन्ते तमनु प्रदोषसमये देवं मृडानीपतिम्॥५॥
Vāg-devī dhṛta-vallakī śata-mukho veṇuṁ dadhat Padmajas-tālonnidra-karo ramā bhagavatī geya-prayogānvitā। Viṣṇuḥ sāndra-mṛdaṅga-vādana-paṭur-devāḥ samantāt-sthitāḥ Sevante tam-anu pradoṣa-samaye devaṁ mṛḍānī-patim॥5॥
Meaningवाग्देवी (सरस्वती) वीणा धारण करती हैं, शतमुख वेणु बजाते हैं, ब्रह्मा उत्सुक हाथों से ताल देते हैं, भगवती रमा (लक्ष्मी) गान में सम्मिलित होती हैं, विष्णु सान्द्र मृदंग बजाने में निपुण हैं, और देवगण चारों ओर खड़े होकर — उस प्रदोष काल में मृडानीपति देव की सेवा करते हैं।
Gandharva-yakṣa-pati-yor-aga-siddha-sādhya-
गन्धर्वयक्षपतयोरगसिद्धसाध्य- विद्याधराऽमरवराप्सरसां गणांश्च। येऽन्ये त्रिलोकनिलयाः सहभूतवर्गाः प्राप्ते प्रदोषसमये हरपार्श्वसंस्थाः॥६॥
Gandharva-yakṣa-pati-yor-aga-siddha-sādhya- Vidyādharā'mara-varāpsarasāṁ gaṇāṁśca। Ye'nye tri-loka-nilayāḥ saha-bhūta-vargāḥ Prāpte pradoṣa-samaye hara-pārśva-saṁsthāḥ॥6॥
Meaningगन्धर्व एवं यक्षों के अधिपति, नाग, सिद्ध, साध्य, विद्याधर, श्रेष्ठ अमर एवं अप्सराओं के गण, तथा तीनों लोकों के अन्य निवासी एवं भूतगण — प्रदोष काल आने पर सब हर के पार्श्व में स्थित होते हैं।
Ataḥ pradoṣe śiva eka eva
अतः प्रदोषे शिव एक एव पूज्योऽथ नान्ये हरिपद्मजाद्याः। तस्मिन्महेशे विधिनेज्यमाने सर्वे प्रसीदन्ति सुराधिनाथाः॥७॥
Ataḥ pradoṣe śiva eka eva Pūjyo'tha nānye hari-padmajādyāḥ। Tasmin-maheśe vidhinejyamāne Sarve prasīdanti surādhi-nāthāḥ॥7॥
Meaningइसलिए प्रदोष काल में केवल शिव ही पूज्य हैं, अन्य विष्णु, ब्रह्मा आदि नहीं; क्योंकि उस महेश के विधिपूर्वक पूजित होने पर समस्त देवाधिनाथ प्रसन्न हो जाते हैं।
Word-by-Word Breakdown
Origin & History
Source: Skanda Purana (Pradosha Stava / Pradosha Mahatmya)
Author: Traditional (from the Skanda Purana)
Period: Puranic (ancient)
The Pradosha Stotram is drawn from the Pradosha Mahatmya of the Skanda Purana, which extols the supreme merit of worshipping Lord Shiva during Pradosha — the twilight of Trayodashi. By tradition, it was at the churning of the ocean that Shiva drank the deadly halahala poison to save the worlds, and the grateful gods worshipped him at this twilight hour; ever since, Pradosha has been sacred to Shiva. The hymn paints the scene on Kailasa where, as the Lord dances with Gauri seated beside him, Brahma keeps time, Saraswati plays the veena, Vishnu the mridanga and Lakshmi sings — all the gods gathered in worship. It concludes that at this hour Shiva alone is to be adored, for then every deity is pleased.
Frequently Asked Questions
What is the Pradosha Stotram?▼
What is Pradosha Kaal?▼
What does the hymn promise to those who worship at Pradosha?▼
Why does it say only Shiva should be worshipped at Pradosha?▼
Ready to start chanting?
See Benefits & How to Chant →