Mantra.Tips

इन्द्रकृत लक्ष्मीस्तोत्रम् Meaning — Line by Line

इन्द्रकृत लक्ष्मीस्तोत्रम्

Every verse and every word explained in English & Hindi

Meaning — Line by Line

Every verse of इन्द्रकृत लक्ष्मीस्तोत्रम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.

Jump to a verse ▾
  1. Verse 1. Om Namah Kamala Vasinyai Narayanyai Namo Namah
  2. Verse 2. Padma Patrekshanayai Cha Padmasyayai Namo Namah
  3. Verse 3. Sarva Sampat Svarupayai Sarvadatryai Namo Namah
  4. Verse 4. Haribhakti Pradatryai Cha Harshadatryai Namo Namah
  5. Verse 5. Krishna Shobha Svarupayai Ratnadhyayai Namo Namah
  6. Verse 6. Sasya Adhishthatru Devyai Cha Sasya Lakshmyai Namo Namah
  7. Verse 7. Vaikunthe Cha Mahalakshmir Lakshmih Kshiroda Sagare
  8. Verse 8. Griha Lakshmish Cha Grihinam Gehe Cha Griha Devata
  9. Verse 9. Aditir Deva Mata Tvam Kamala Kamalalaye
  10. Verse 10. Tvam Hi Vishnu Svarupa Cha Sarvadhara Vasundhara
  11. Verse 11. Krodha Himsa Varjita Cha Varada Cha Shubhanana
  12. Verse 12. Yaya Vina Jagat Sarvam Bhasmibhutam Asarakam
  13. Verse 13. Sarvesham Cha Para Tvam Hi Sarva Bandhava Rupini
  14. Verse 14. Tvaya Hino Bandhuhinas Tvaya Yuktah Sabandhavah
  15. Verse 15. Stanandhayanam Tvam Mata Shishunam Shaishave Yatha
  16. Verse 16. Tyakta Stano Matruhinah Sa Chej Jivati Daivatah
  17. Verse 17. Suprasanna Svarupa Tvam Me Prasanna Bhava Ambike
  18. Verse 18. Vayam Yavat Tvaya Hina Bandhuhinash Cha Bhikshukah
  19. Verse 19. Rajyam Dehi Shriyam Dehi Balam Dehi Sureshvari
  20. Verse 20. Kamam Dehi Matim Dehi Bhogan Dehi Haripriye
  21. Verse 21. Sarva Adhikaram Evam Vai Prabhavam Cha Pratapakam
Verse 1#

Om Namah Kamala Vasinyai Narayanyai Namo Namah

नमः कमलवासिन्यै नारायण्यै नमो नमः। कृष्णप्रियायै सारायै पद्मायै नमो नमः॥

Om Namah Kamala Vasinyai Narayanyai Namo Namah Krishnapriyayai Sarayai Padmayai Cha Namo Namah

Meaningॐ, कमल पर निवास करने वाली नारायणी को बार-बार नमस्कार; कृष्णप्रिया, सारस्वरूपा, पद्मा को नमस्कार।

Verse 2#

Padma Patrekshanayai Cha Padmasyayai Namo Namah

पद्मपत्रेक्षणायै पद्मास्यायै नमो नमः। पद्मासनायै पद्मिन्यै वैष्णव्यै नमो नमः॥

Padma Patrekshanayai Cha Padmasyayai Namo Namah Padmasanayai Padminyai Vaishnavyai Cha Namo Namah

Meaningकमल-नयना, कमल-मुखी, कमलासना, पद्मिनी, वैष्णवी को बार-बार नमस्कार।

Verse 3#

Sarva Sampat Svarupayai Sarvadatryai Namo Namah

सर्वसम्पत्स्वरूपायै सर्वदात्र्यै नमो नमः। सुखदायै मोक्षदायै सिद्धिदायै नमो नमः॥

Sarva Sampat Svarupayai Sarvadatryai Namo Namah Sukhadayai Mokshadayai Siddhidayai Namo Namah

Meaningसमस्त सम्पत्ति की स्वरूपा, सबको देने वाली; सुख, मोक्ष और सिद्धि देने वाली को नमस्कार।

Verse 4#

Haribhakti Pradatryai Cha Harshadatryai Namo Namah

हरिभक्तिप्रदात्र्यै हर्षदात्र्यै नमो नमः। कृष्णवक्षस्थितायै कृष्णेशायै नमो नमः॥

Haribhakti Pradatryai Cha Harshadatryai Namo Namah Krishna Vakshasthitayai Cha Krishneshayai Namo Namah

Meaningहरि की भक्ति और हर्ष देने वाली; कृष्ण के वक्ष पर स्थित, कृष्ण की ईश्वरी को नमस्कार।

Verse 5#

Krishna Shobha Svarupayai Ratnadhyayai Namo Namah

कृष्णशोभास्वरूपायै रत्नाढ्यायै नमो नमः। सम्पत्त्यधिष्ठातृदेव्यै महादेव्यै नमो नमः॥

Krishna Shobha Svarupayai Ratnadhyayai Namo Namah Sampatti Adhishthatru Devyai Mahadevyai Namo Namah

Meaningकृष्ण की शोभास्वरूपा, रत्नों से सम्पन्न; सम्पत्ति की अधिष्ठात्री देवी, महादेवी को नमस्कार।

Verse 6#

Sasya Adhishthatru Devyai Cha Sasya Lakshmyai Namo Namah

सस्याधिष्ठातृदेव्यै सस्यलक्ष्म्यै नमो नमः। नमो बुद्धिस्वरूपायै बुद्धिदायै नमो नमः॥

Sasya Adhishthatru Devyai Cha Sasya Lakshmyai Namo Namah Namo Buddhi Svarupayai Buddhidayai Namo Namah

Meaningसस्य (अन्न) की अधिष्ठात्री देवी, सस्यलक्ष्मी; बुद्धिस्वरूपा, बुद्धि देने वाली को नमस्कार।

Verse 7#

Vaikunthe Cha Mahalakshmir Lakshmih Kshiroda Sagare

वैकुण्ठे महालक्ष्मीर्लक्ष्मीः क्षीरोदसागरे। स्वर्गलक्ष्मीरिन्द्रगेहे राजलक्ष्मीर्नृपालये॥

Vaikunthe Cha Mahalakshmir Lakshmih Kshiroda Sagare Svarga Lakshmir Indra Gehe Raja Lakshmir Nripalaye

Meaningवैकुण्ठ में आप महालक्ष्मी हैं, क्षीरसागर में लक्ष्मी; इन्द्र के भवन में स्वर्गलक्ष्मी, राजा के महल में राजलक्ष्मी।

Verse 8#

Griha Lakshmish Cha Grihinam Gehe Cha Griha Devata

गृहलक्ष्मीश्च गृहिणां गेहे गृहदेवता। सुरभिस्सा गवां माता दक्षिणा यज्ञकामिनी॥

Griha Lakshmish Cha Grihinam Gehe Cha Griha Devata Surabhih Sa Gavam Mata Dakshina Yajna Kamini

Meaningगृहस्थों के घर में गृहलक्ष्मी और गृहदेवता; गौओं की माता सुरभि, और यज्ञ की दक्षिणा।

Verse 9#

Aditir Deva Mata Tvam Kamala Kamalalaye

अदितिर्देवमाता त्वं कमला कमलालये। स्वाहा त्वं हविर्दाने कव्यदाने स्वधा स्मृता॥

Aditir Deva Mata Tvam Kamala Kamalalaye Svaha Tvam Cha Havirdane Kavyadane Svadha Smrita

Meaningआप देवों की माता अदिति हैं, कमलालय में कमला; हविर्दान में स्वाहा और कव्यदान में स्वधा कही जाती हैं।

Verse 10#

Tvam Hi Vishnu Svarupa Cha Sarvadhara Vasundhara

त्वं हि विष्णुस्वरूपा सर्वाधारा वसुन्धरा। शुद्धसत्त्वस्वरूपा त्वं नारायणपरायणा॥

Tvam Hi Vishnu Svarupa Cha Sarvadhara Vasundhara Shuddha Sattva Svarupa Tvam Narayana Parayana

Meaningआप ही विष्णुस्वरूपा, सर्वाधार वसुन्धरा; शुद्धसत्त्वस्वरूपा, नारायण में परायण हैं।

Verse 11#

Krodha Himsa Varjita Cha Varada Cha Shubhanana

क्रोधहिंसावर्जिता वरदा शुभानना। परमार्थप्रदा त्वं हरिदास्यप्रदा परा॥

Krodha Himsa Varjita Cha Varada Cha Shubhanana Paramartha Prada Tvam Cha Haridasya Prada Para

Meaningक्रोध और हिंसा से रहित, वरदायिनी, शुभानना; परमार्थ देने वाली और हरि की सेवा देने वाली परा।

Verse 12#

Yaya Vina Jagat Sarvam Bhasmibhutam Asarakam

यया विना जगत्सर्वं भस्मीभूतमसारकम्। जीवन्मृतं विश्वं शवतुल्यं यया विना॥

Yaya Vina Jagat Sarvam Bhasmibhutam Asarakam Jivanmritam Cha Vishvam Cha Shava Tulyam Yaya Vina

Meaningजिसके बिना समस्त जगत् भस्मीभूत और सारहीन हो जाता है; जिसके बिना विश्व जीवित होकर भी मृत, शव-तुल्य है।

Verse 13#

Sarvesham Cha Para Tvam Hi Sarva Bandhava Rupini

सर्वेषां परा त्वं हि सर्वबान्धवरूपिणी। यया विना सम्भाष्यो बान्धवैर्बान्धवः सदा॥

Sarvesham Cha Para Tvam Hi Sarva Bandhava Rupini Yaya Vina Na Sambhashyo Bandhavair Bandhavah Sada

Meaningआप सबसे परा और समस्त बन्धुत्व की स्वरूपा हैं; जिसके बिना बन्धु से बन्धु का सम्भाषण भी नहीं होता।

Verse 14#

Tvaya Hino Bandhuhinas Tvaya Yuktah Sabandhavah

त्वया हीनो बन्धुहीनस्त्वया युक्तः सबान्धवः। धर्मार्थकाममोक्षाणां त्वं कारणरूपिणी॥

Tvaya Hino Bandhuhinas Tvaya Yuktah Sabandhavah Dharma Artha Kama Mokshanam Tvam Cha Karana Rupini

Meaningआपसे रहित मनुष्य बन्धुहीन है, आपसे युक्त सबन्धु; आप ही धर्म, अर्थ, काम और मोक्ष की कारणरूपिणी हैं।

Verse 15#

Stanandhayanam Tvam Mata Shishunam Shaishave Yatha

स्तनन्धयानां त्वं माता शिशूनां शैशवे यथा। तथा त्वं सर्वदा माता सर्वेषां सर्वविश्वतः॥

Stanandhayanam Tvam Mata Shishunam Shaishave Yatha Tatha Tvam Sarvada Mata Sarvesham Sarva Vishvatah

Meaningजैसे शैशव में स्तनपान करते शिशुओं की माता होती है, वैसे ही आप समस्त विश्व में सबकी सदा माता हैं।

Verse 16#

Tyakta Stano Matruhinah Sa Chej Jivati Daivatah

त्यक्तस्तनो मातृहीनः चेज्जीवति दैवतः। त्वया हीनो जनः कोऽपि जीवत्येव निश्चितम्॥

Tyakta Stano Matruhinah Sa Chej Jivati Daivatah Tvaya Hino Janah Kopi Na Jivatyeva Nishchitam

Meaningमातृहीन, स्तनहीन शिशु भी दैववश जीवित रह सकता है, परन्तु आपसे रहित कोई भी जन निश्चय ही जीवित नहीं रहता।

Verse 17#

Suprasanna Svarupa Tvam Me Prasanna Bhava Ambike

सुप्रसन्नस्वरूपा त्वं मे प्रसन्ना भवाम्बिके। वैरिग्रहस्तद्विषयं देहि मह्यं सनातनि॥

Suprasanna Svarupa Tvam Me Prasanna Bhava Ambike Vairigrahas Tad Vishayam Dehi Mahyam Sanatani

Meaningआप सुप्रसन्न स्वरूपा हैं; हे माता, मुझ पर प्रसन्न हों। हे सनातनी, शत्रुओं के अधीन गई वह सम्पदा मुझे लौटा दें।

Verse 18#

Vayam Yavat Tvaya Hina Bandhuhinash Cha Bhikshukah

वयं यावत्त्वया हीना बन्धुहीनाश्च भिक्षुकाः। सर्वसम्पद्विहीनाश्च तावदेव हरिप्रिये॥

Vayam Yavat Tvaya Hina Bandhuhinash Cha Bhikshukah Sarva Sampad Vihinash Cha Tavadeva Haripriye

Meaningजब तक हम आपसे रहित हैं, तब तक बन्धुहीन, भिक्षुक और समस्त सम्पत्ति से रहित हैं, हे हरिप्रिये।

Verse 19#

Rajyam Dehi Shriyam Dehi Balam Dehi Sureshvari

राज्यं देहि श्रियं देहि बलं देहि सुरेश्वरि। कीर्तिं देहि धनं देहि पुत्रान्मह्यं देहि वै॥

Rajyam Dehi Shriyam Dehi Balam Dehi Sureshvari Kirtim Dehi Dhanam Dehi Putran Mahyam Cha Dehi Vai

Meaningहे सुरेश्वरी! मुझे राज्य दें, श्री दें, बल दें; कीर्ति दें, धन दें और पुत्र दें।

Verse 20#

Kamam Dehi Matim Dehi Bhogan Dehi Haripriye

कामं देहि मतिं देहि भोगान्देहि हरिप्रिये। ज्ञानं देहि धर्मं सर्वसौभाग्यमीप्सितम्॥

Kamam Dehi Matim Dehi Bhogan Dehi Haripriye Jnanam Dehi Cha Dharmam Cha Sarva Saubhagyam Ipsitam

Meaningहे हरिप्रिये! मुझे काम, मति और भोग दें; ज्ञान, धर्म और समस्त वांछित सौभाग्य दें।

Verse 21#

Sarva Adhikaram Evam Vai Prabhavam Cha Pratapakam

सर्वाधिकारमेवं वै प्रभावं प्रतापकम्। जयं पराक्रमं युद्धे परमैश्वर्यमेव च॥

Sarva Adhikaram Evam Vai Prabhavam Cha Pratapakam Jayam Parakramam Yuddhe Paramaishvaryam Eva Cha

Meaningइसी प्रकार मुझे समस्त अधिकार, प्रभाव और प्रताप; युद्ध में जय, पराक्रम और परम ऐश्वर्य दें।

Word-by-Word Breakdown

इन्द्रकृत
Indrakrita
इन्द्र द्वारा रचित, देवराज इन्द्र कृत
कमलवासिन्यै
Kamala Vasinyai
कमल पर निवास करने वाली को
नारायण्यै
Narayanyai
नारायणी को, नारायण (विष्णु) की शक्ति को
नमो नमः
Namo Namah
बार-बार नमस्कार (आरम्भिक श्लोकों का ध्रुवपद)
कृष्णप्रियायै
Krishnapriyayai
कृष्ण की प्रिया को
सर्वसम्पत्स्वरूपायै
Sarva Sampat Svarupayai
समस्त सम्पत्ति की साक्षात् स्वरूपा को
मोक्षदायै
Mokshadayai
मोक्ष की दात्री को
हरिभक्तिप्रदात्र्यै
Haribhakti Pradatryai
हरि (विष्णु) की भक्ति देने वाली को
वैकुण्ठे महालक्ष्मीः
Vaikunthe Mahalakshmih
वैकुण्ठ में वे महालक्ष्मी हैं
स्वर्गलक्ष्मीः
Svarga Lakshmih
इन्द्र के स्वर्ग में वे स्वर्गलोक की लक्ष्मी हैं
गृहलक्ष्मीः
Griha Lakshmih
गृहस्थों के घर में वे गृह की लक्ष्मी हैं
वसुन्धरा
Vasundhara
सर्वाधार पृथ्वी (वसुन्धरा — उनका एक रूप)
शुद्धसत्त्वस्वरूपा
Shuddha Sattva Svarupa
शुद्ध सत्त्व के स्वरूप वाली
यया विना
Yaya Vina
जिसके बिना (समस्त जगत् निर्जीव राख हो जाता है)
धर्मार्थकाममोक्षाणां
Dharma Artha Kama Mokshanam
धर्म, अर्थ, काम, मोक्ष — चारों पुरुषार्थों की
कारणरूपिणी
Karana Rupini
जो साक्षात् कारण / स्रोत हैं
माता
Mata
माता (वे सबकी नित्य माता हैं, जैसे शिशु की माता)
प्रसन्ना भवाम्बिके
Prasanna Bhava Ambike
प्रसन्न हों, हे माता (अम्बिके)
राज्यं देहि श्रियं देहि
Rajyam Dehi Shriyam Dehi
मुझे राज्य दें, मुझे श्री (सम्पदा) दें
कीर्तिं देहि धनं देहि
Kirtim Dehi Dhanam Dehi
मुझे कीर्ति दें, मुझे धन दें
ज्ञानं देहि च धर्मं च
Jnanam Dehi Cha Dharmam Cha
मुझे ज्ञान और धर्म दें
परमैश्वर्यम्
Paramaishvaryam
परम ऐश्वर्य और समृद्धि

Origin & History

Source: Brahmavaivarta Purana (Prakriti Khanda, Adhyaya 39); parallel in Devi Bhagavata Purana (Skandha 9, Adhyaya 42)

Author: Attributed to Indra (Devaraja)

Period: Puranic

जब देवता अपना भाग्य, वैभव और राज्य खो बैठे, तब इन्द्र देवी महालक्ष्मी के पास पहुँचे और यह स्तुति अर्पित की। ब्रह्मवैवर्त पुराण में (और देवीभागवत में प्रतिध्वनित) वर्णित यह स्तोत्र पहले 'नमो नमः' की माला से देवी को नमन करता है, फिर उन्हें हर लोक में निवास करने वाली समृद्धि के रूप में पहचानता है, और अन्ततः उनसे खोए हुए धन, शक्ति और विजय को लौटाने की प्रार्थना करता है। प्रसन्न होकर लक्ष्मी ने देवताओं को उनके वर प्रदान किए। तब से यह स्तोत्र समृद्धि को पुनः पाने और बढ़ाने की एक प्रसिद्ध प्रार्थना बन गया है।

Frequently Asked Questions

इन्द्रकृत लक्ष्मीस्तोत्रम् की रचना किसने की?
यह देवराज इन्द्र को आरोपित है (इसीलिए 'इन्द्र-कृत', 'इन्द्र द्वारा रचित')। यह ब्रह्मवैवर्त पुराण (प्रकृति खण्ड) में और देवीभागवत पुराण के एक समानान्तर अंश में मिलता है, जहाँ इन्द्र समृद्धि पुनः पाने के लिए महालक्ष्मी की स्तुति करते हैं।
इस लक्ष्मी स्तोत्र की क्या विशेषता है?
यह अनूठे रूप से वर्णन करता है कि कैसे वही देवी हर स्थान में लक्ष्मीरूप में प्रकट होती हैं — वैकुण्ठ में महालक्ष्मी, स्वर्ग में स्वर्गलक्ष्मी, महल में राजलक्ष्मी, घर में गृहलक्ष्मी, और यहाँ तक कि पृथ्वी, सुरभि गौ, स्वाहा और स्वधा के रूप में। यह सिखाता है कि उनकी कृपा के बिना जगत् निर्जीव है।
इन्द्रकृत लक्ष्मीस्तोत्रम् किसकी याचना करता है?
अपने अन्तिम श्लोकों में इन्द्र प्रत्यक्ष रूप से राज्य, समृद्धि, बल, कीर्ति, धन, पुत्र, बुद्धि, भोग, ज्ञान, धर्म, युद्ध में विजय और परम ऐश्वर्य की प्रार्थना करते हैं — सांसारिक सफलता और आध्यात्मिक कल्याण दोनों के लिए एक सम्पूर्ण याचना।
इसका पाठ कब करना चाहिए?
स्तोत्र की फलश्रुति तीन दैनिक सन्ध्याओं (प्रातः, मध्याह्न, सायं) में पाठ की संस्तुति करती है। शुक्रवार, दीपावली और धनतेरस भी महालक्ष्मी की इस प्रार्थना के लिए विशेष रूप से शुभ हैं।

Ready to start chanting?

See Benefits & How to Chant →