𑌮𑍀𑌨𑌾𑌕𑍍𑌷𑍀 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌰𑌤𑍍𑌨𑌮𑍍
मीनाक्षी पञ्चरत्नम् in Grantha · 𑌗𑍍𑌰𑌨𑍍𑌥
Read in your language / script
Origin & Story
Stotra composed by Adi Shankaracharya in praise of Goddess Meenakshi of Madurai · Adi Shankaracharya · 8th century CE (circa 788-820)
Adi Shankaracharya, in his travels across India re-establishing the Vedic path, visited the famous Meenakshi-Sundareshwara temple at Madurai in the Pandya country. Beholding the supreme Mother as Meenakshi — the fish-eyed Goddess who is also Shri Vidya enthroned in the Sri Chakra — he poured out this five-jewelled hymn (pancha-ratna). Each verse paints her form, her ornaments and her cosmic glory, always returning to the refrain of bowing to the 'ocean of compassion'. The hymn has since become a beloved part of daily Devi worship in South Indian temples and homes.
✦ As told in scripture
Devotees of Madurai hold that sincere recitation of the Meenakshi Pancharatnam, like the prayers Shankaracharya offered, draws the direct grace of the Mother — bestowing fearlessness, clarity of knowledge and the fulfilment of righteous wishes, just as the verse promises her as the 'granter of every desired fruit'.
Complete Text with Meaning
Tap any line — or the ▶ button — to hear it recited
𑌉𑌦𑍍𑌯𑌦𑍍𑌭𑌾𑌨𑍁𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌕𑍋𑌟𑌿𑌸𑌦𑍃𑌶𑌾𑌂 𑌕𑍇𑌯𑍂𑌰𑌹𑌾𑌰𑍋𑌜𑍍𑌜𑍍𑌵𑌲𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌮𑍍𑌬𑍋𑌷𑍍𑌠𑍀𑌂 𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌦𑌨𑍍𑌤𑌪𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤𑌿𑌰𑍁𑌚𑌿𑌰𑌾𑌂 𑌪𑍀𑌤𑌾𑌮𑍍𑌬𑌰𑌾𑌲𑌙𑍍𑌕𑍃𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌸𑍁𑌰𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌸𑍇𑌵𑌿𑌤𑌪𑌦𑌾𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌸𑍍𑌵𑌰𑍂𑌪𑌾𑌂 𑌶𑌿𑌵𑌾𑌂 𑌮𑍀𑌨𑌾𑌕𑍍𑌷𑍀𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌤𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌮𑌹𑌂 𑌕𑌾𑌰𑍁𑌣𑍍𑌯𑌵𑌾𑌰𑌾𑌂𑌨𑌿𑌧𑌿𑌮𑍍 ॥ ௧॥
udyadbhānusahasrakoṭisadṛśāṃ keyūrahārojjvalāṃ vimboṣṭhīṃ smitadantapaṅktirucirāṃ pītāmbarālaṅkṛtām | viṣṇubrahmasurendrasevitapadāṃ tattvasvarūpāṃ śivāṃ mīnākṣīṃ praṇato'smi santatamahaṃ kāruṇyavārāṃnidhim || 1||
Meaning:मैं उन करुणा-सागरस्वरूपा मीनाक्षी को सदा प्रणाम करता हूँ — जो उदित होते सहस्र कोटि सूर्यों के समान तेजस्वी हैं, केयूर और हारों से सुशोभित, बिम्बफल-सदृश अधरों वाली, मुस्कान में चमकती दन्तपंक्ति से मनोहर, पीताम्बर से अलंकृत; जिनके चरण विष्णु, ब्रह्मा और इन्द्र सेवते हैं, जो तत्त्वस्वरूपा एवं शिवा (शिवप्रिया) हैं।
𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌾𑌹𑌾𑌰𑌲𑌸𑌤𑍍𑌕𑌿𑌰𑍀𑌟𑌰𑍁𑌚𑌿𑌰𑌾𑌂 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑍇𑌨𑍍𑌦𑍁𑌵𑌕𑍍𑌤𑍍𑌰𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾𑌂 𑌶𑌿𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍𑌨𑍂𑌪𑍁𑌰𑌕𑌿𑌙𑍍𑌕𑌿𑌣𑍀𑌮𑌣𑌿𑌧𑌰𑌾𑌂 𑌪𑌦𑍍𑌮𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾𑌭𑌾𑌸𑍁𑌰𑌾𑌮𑍍 । 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌭𑍀𑌷𑍍𑌟𑌫𑌲𑌪𑍍𑌰𑌦𑌾𑌂 𑌗𑌿𑌰𑌿𑌸𑍁𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌾𑌣𑍀𑌰𑌮𑌾𑌸𑍇𑌵𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌮𑍀𑌨𑌾𑌕𑍍𑌷𑍀𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌤𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌮𑌹𑌂 𑌕𑌾𑌰𑍁𑌣𑍍𑌯𑌵𑌾𑌰𑌾𑌂𑌨𑌿𑌧𑌿𑌮𑍍 ॥ ௨॥
muktāhāralasatkirīṭarucirāṃ pūrṇenduvaktraprabhāṃ śiñjannūpurakiṅkiṇīmaṇidharāṃ padmaprabhābhāsurām | sarvābhīṣṭaphalapradāṃ girisutāṃ vāṇīramāsevitāṃ mīnākṣīṃ praṇato'smi santatamahaṃ kāruṇyavārāṃnidhim || 2||
Meaning:मैं उन करुणा-सागरस्वरूपा मीनाक्षी को सदा प्रणाम करता हूँ — जो मोतियों के हारों से दीप्त किरीट से सुशोभित, पूर्णचन्द्र-सदृश मुखकान्ति वाली, रुनझुन करते मणिजड़ित नूपुर धारण किए, कमल-सी प्रभा से देदीप्यमान हैं; जो समस्त अभीष्ट फल देने वाली, गिरिराज की पुत्री, तथा सरस्वती और लक्ष्मी से सेवित हैं।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌶𑌿𑌵𑌵𑌾𑌮𑌭𑌾𑌗𑌨𑌿𑌲𑌯𑌾𑌂 𑌹𑍍𑌰𑍀𑌂𑌕𑌾𑌰𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍋𑌜𑍍𑌜𑍍𑌵𑌲𑌾𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌚𑌕𑍍𑌰𑌾𑌙𑍍𑌕𑌿𑌤𑌬𑌿𑌨𑍍𑌦𑍁𑌮𑌧𑍍𑌯𑌵𑌸𑌤𑌿𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌤𑍍𑌸𑌭𑌾𑌨𑌾𑌯𑌿𑌕𑌾𑌮𑍍 । 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌤𑍍𑌷𑌣𑍍𑌮𑍁𑌖𑌵𑌿𑌘𑍍𑌨𑌰𑌾𑌜𑌜𑌨𑌨𑍀𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌜𑍍𑌜𑌗𑌨𑍍𑌮𑍋𑌹𑌿𑌨𑍀𑌂 𑌮𑍀𑌨𑌾𑌕𑍍𑌷𑍀𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌤𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌮𑌹𑌂 𑌕𑌾𑌰𑍁𑌣𑍍𑌯𑌵𑌾𑌰𑌾𑌂𑌨𑌿𑌧𑌿𑌮𑍍 ॥ ௩॥
śrīvidyāṃ śivavāmabhāganilayāṃ hrīṃkāramantrojjvalāṃ śrīcakrāṅkitabindumadhyavasatiṃ śrīmatsabhānāyikām | śrīmatṣaṇmukhavighnarājajananīṃ śrīmajjaganmohinīṃ mīnākṣīṃ praṇato'smi santatamahaṃ kāruṇyavārāṃnidhim || 3||
Meaning:मैं उन करुणा-सागरस्वरूपा मीनाक्षी को सदा प्रणाम करता हूँ — जो साक्षात् श्रीविद्या हैं, शिव के वामभाग में निवास करती हैं, ह्रींकार मन्त्र से उज्ज्वल, श्रीचक्र के मध्य बिन्दु में विराजमान, दिव्य सभा की अधिनायिका; षण्मुख (स्कन्द) और विघ्नराज (गणेश) की माता, और समस्त जगत् को मोहित करने वाली हैं।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌤𑍍𑌸𑍁𑌨𑍍𑌦𑌰𑌨𑌾𑌯𑌿𑌕𑌾𑌂 𑌭𑌯𑌹𑌰𑌾𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌪𑍍𑌰𑌦𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌲𑌾𑌂 𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌾𑌭𑌾𑌂 𑌕𑌮𑌲𑌾𑌸𑌨𑌾𑌰𑍍𑌚𑌿𑌤𑌪𑌦𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌰𑌾𑌯𑌣𑌸𑍍𑌯𑌾𑌨𑍁𑌜𑌾𑌮𑍍 । 𑌵𑍀𑌣𑌾𑌵𑍇𑌣𑍁𑌮𑍃𑌦𑌙𑍍𑌗𑌵𑌾𑌦𑍍𑌯𑌰𑌸𑌿𑌕𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌵𑌿𑌧𑌾𑌮𑌮𑍍𑌬𑌿𑌕𑌾𑌂 𑌮𑍀𑌨𑌾𑌕𑍍𑌷𑍀𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌤𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌮𑌹𑌂 𑌕𑌾𑌰𑍁𑌣𑍍𑌯𑌵𑌾𑌰𑌾𑌂𑌨𑌿𑌧𑌿𑌮𑍍 ॥ ௪॥
śrīmatsundaranāyikāṃ bhayaharāṃ jñānapradāṃ nirmalāṃ śyāmābhāṃ kamalāsanārcitapadāṃ nārāyaṇasyānujām | vīṇāveṇumṛdaṅgavādyarasikāṃ nānāvidhāmambikāṃ mīnākṣīṃ praṇato'smi santatamahaṃ kāruṇyavārāṃnidhim || 4||
Meaning:मैं उन करुणा-सागरस्वरूपा मीनाक्षी को सदा प्रणाम करता हूँ — जो सुन्दर अधिनायिका, भय हरने वाली, ज्ञान देने वाली और निर्मल हैं; श्यामवर्ण कान्ति वाली, जिनके चरण कमलासन ब्रह्मा द्वारा अर्चित हैं, नारायण की अनुजा; जो वीणा, वेणु और मृदंग के वाद्य में रसमग्न रहने वाली, अनेक रूपों वाली अम्बिका हैं।
𑌨𑌾𑌨𑌾𑌯𑍋𑌗𑌿𑌮𑍁𑌨𑍀𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌹𑍃𑌨𑍍𑌨𑌿𑌵𑌸𑌤𑍀𑌂 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌰𑍍𑌥𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌪𑍍𑌰𑌦𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪𑌵𑌿𑌰𑌾𑌜𑌿𑌤𑌾𑌂𑌘𑍍𑌰𑌿𑌯𑍁𑌗𑌲𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌰𑌾𑌯𑌣𑍇𑌨𑌾𑌰𑍍𑌚𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 । 𑌨𑌾𑌦𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌮𑌯𑍀𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌤𑍍𑌪𑌰𑌤𑌰𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌰𑍍𑌥𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌿𑌕𑌾𑌂 𑌮𑍀𑌨𑌾𑌕𑍍𑌷𑍀𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌤𑍋𑌽𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌮𑌹𑌂 𑌕𑌾𑌰𑍁𑌣𑍍𑌯𑌵𑌾𑌰𑌾𑌂𑌨𑌿𑌧𑌿𑌮𑍍 ॥ ௫॥
nānāyogimunīndrahṛnnivasatīṃ nānārthasiddhipradāṃ nānāpuṣpavirājitāṃghriyugalāṃ nārāyaṇenārcitām | nādabrahmamayīṃ parātparatarāṃ nānārthatattvātmikāṃ mīnākṣīṃ praṇato'smi santatamahaṃ kāruṇyavārāṃnidhim || 5||
Meaning:मैं उन करुणा-सागरस्वरूपा मीनाक्षी को सदा प्रणाम करता हूँ — जो अनेक योगियों और मुनीन्द्रों के हृदय में निवास करती हैं, अनेक अर्थ-सिद्धियाँ प्रदान करती हैं; जिनके युगल चरण नाना पुष्पों से सुशोभित और नारायण द्वारा अर्चित हैं; जो नादब्रह्ममयी, परात्पर से भी परे, तथा समस्त अर्थ-तत्त्वों की आत्मास्वरूपा हैं।
Word-by-Word Meaning
Click any word to hear its pronunciation
Benefits of Chanting मीनाक्षी पञ्चरत्नम्
Invokes the grace, protection and motherly compassion of Goddess Meenakshi
Composed by Adi Shankaracharya himself — a potent and authentic Shakta hymn
Bestows wisdom (jnana), removes fear and fulfils sincere desires (sarva-abhishta-phala-prada)
Aligns the devotee with Shri Vidya and the worship of the Sri Chakra
Cultivates devotion, calms the mind and steadies the heart in the Mother's remembrance
Short enough to memorise yet rich in meaning for daily recitation
Especially auspicious on Fridays and during Navaratri for Devi upasana
How to Chant मीनाक्षी पञ्चरत्नम्
Bathe and sit facing east or north before an image of Goddess Meenakshi or a Sri Chakra. Light a lamp and incense, and recite the five verses slowly and melodiously with devotion, dwelling on each 'Meenakshim pranato'smi' refrain as a heartfelt bow. It may be chanted once daily, or in cycles of 5 or 9 rounds during special worship. Conclude with a silent prayer to the Mother for grace, wisdom and protection.
Frequently Asked Questions
You May Also Like
ॐ
Read the full मीनाक्षी पञ्चरत्नम् with verse-by-verse meaning, or explore more sacred texts