Mantra.Tips

श्री रुद्रं नमकम् Meaning — Line by Line

श्री रुद्रं नमकम्

Every verse and every word explained in English & Hindi

Meaning — Line by Line

Every verse of श्री रुद्रं नमकम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.

Jump to a verse ▾
  1. Verse 1. Om namo bhagavate rudraya ||
  2. Verse 2. || Dvitiya anuvaka ||
  3. Verse 3. || Tritiya anuvaka ||
  4. Verse 4. || Chaturtha anuvaka ||
  5. Verse 5. || Panchama anuvaka ||
  6. Verse 6. || Shashthama anuvaka ||
  7. Verse 7. || Saptama anuvaka ||
  8. Verse 8. || Ashtama anuvaka ||
  9. Verse 9. || Navama anuvaka ||
  10. Verse 10. || Dashama anuvaka ||
  11. Verse 11. || Ekadasha anuvaka ||
Verse 1#

Om namo bhagavate rudraya ||

ओं नमो भगवते॑ रुद्रा॒य प्रथम अनुवाक ओं नम॑स्ते रुद्र म॒न्यव॑ उ॒तोत॒ इष॑वे॒ नम॑: नम॑स्ते अस्तु॒ धन्व॑ने बा॒हुभ्या॑मु॒त ते॒ नम॑: या त॒ इषु॑: शि॒वत॑मा शि॒वं ब॒भूव॑ ते॒ धनु॑: शि॒वा श॑र॒व्या॑ या तव॒ तया॑ नो रुद्र मृडय या ते॑ रुद्र शि॒वा त॒नूरघो॒राऽपा॑पकाशिनी तया॑ नस्त॒नुवा॒ शन्त॑मया॒ गिरि॑शन्ता॒भिचा॑कशीहि यामिषुं॑ गिरिशन्त॒ हस्ते॒ बिभ॒र्ष्यस्त॑वे शि॒वां गि॑रित्र॒ तां कु॑रु॒ मा हिग्ं॑सी॒: पुरु॑षं॒ जग॑त् शि॒वेन॒ वच॑सा त्वा॒ गिरि॒शाच्छा॑वदामसि यथा॑ न॒: सर्व॒मिज्जग॑दय॒क्ष्मग्ं सु॒मना॒ अस॑त् अध्य॑वोचदधिव॒क्ता प्र॑थ॒मो दैव्यो॑ भि॒षक् अहीग्॑श्च॒ सर्वा᳚ञ्ज॒म्भय॒न्त्सर्वा᳚श्च यातुधा॒न्य॑: अ॒सौ यस्ता॒म्रो अ॑रु॒ण उ॒त ब॒भ्रुः सु॑म॒ङ्गल॑: ये चे॒माग्ं रु॒द्रा अ॒भितो॑ दि॒क्षु श्रि॒ताः स॑हस्र॒शोऽवै॑षा॒ग्ं॒ हेड॑ ईमहे अ॒सौ यो॑ऽव॒सर्प॑ति॒ नील॑ग्रीवो॒ विलो॑हितः उ॒तैनं॑ गो॒पा अ॑दृश॒न्नदृ॑शन्नुदहा॒र्य॑: उ॒तैनं॒ विश्वा॑ भू॒तानि॒ दृ॒ष्टो मृ॑डयाति नः नमो॑ अस्तु॒ नील॑ग्रीवाय सहस्रा॒क्षाय॑ मी॒ढुषे᳚ अथो॒ ये अ॑स्य॒ सत्त्वा॑नो॒ऽहं तेभ्यो॑ऽकर॒न्नम॑: प्रमु॑ञ्च॒ धन्व॑न॒स्त्वमु॒भयो॒रार्त्नि॑यो॒र्ज्याम् याश्च॑ ते॒ हस्त॒ इष॑व॒: परा॒ ता भ॑गवो वप अ॒व॒तत्य॒ धनु॒स्तवग्ं सह॑स्राक्ष॒ शते॑षुधे नि॒शीर्य॑ श॒ल्यानां॒ मुखा॑ शि॒वो न॑: सु॒मना॑ भव विज्यं॒ धनु॑: कप॒र्दिनो॒ विश॑ल्यो॒ बाण॑वाग्ं उ॒त अने॑शन्न॒स्येष॑व आ॒भुर॑स्य निष॒ङ्गथि॑: या ते॑ हे॒तिर्मी॑ढुष्टम॒ हस्ते॑ ब॒भूव॑ ते॒ धनु॑: तया॒ऽस्मान् वि॒श्वत॒स्त्वम॑य॒क्ष्मया॒ परि॑ब्भुज नम॑स्ते अ॒स्त्वायु॑धा॒याना॑तताय धृ॒ष्णवे᳚ उ॒भाभ्या॑मु॒त ते॒ नमो॑ बा॒हुभ्यां॒ तव॒ धन्व॑ने परि॑ते॒ धन्व॑नो हे॒तिर॒स्मान्वृ॑णक्तु वि॒श्वत॑: अथो॒ इ॑षु॒धिस्तवा॒रे अ॒स्मन्निधे॑हि॒ तम् नम॑स्ते अस्तु भगवन्विश्वेश्व॒राय॑ महादे॒वाय॑ त्र्यम्ब॒काय॑ त्रिपुरान्त॒काय॑ त्रिकाग्निका॒लाय॑ कालाग्निरु॒द्राय॑ नीलक॒ण्ठाय॑ मृत्युञ्ज॒याय॑ सर्वेश्व॒राय॑ सदाशि॒वाय॑ श्रीमन्महादे॒वाय॒ नम॑:

Om namo bhagavate rudraya || || Prathama anuvaka || Om namaste rudra manyava utota ishave namah | Namaste astu dhanvane bahubhyamuta te namah | Ya ta ishuh shivatama shivam babhuva te dhanuh | Shiva sharavya ya tava taya no rudra mridaya | Ya te rudra shiva tanuraghorapapakashini | Taya nastanuva shantamaya girishantabhichakashihi | Yamishum girishanta haste bibharshyastave | Shivam giritra tam kuru ma higmsih purusham jagat | Shivena vachasa tva girishachchhavadamasi | Yatha nah sarvamijjagadayakshmagm sumana asat | Adhyavochadadhivakta prathamo daivyo bhishak | Ahigshcha sarvanjambhayantsarvashcha yatudhanyah | Asau yastamro aruna uta babhruh sumangalah | Ye chemagm rudra abhito dikshu shritah Sahasrashovaishagm heda imahe | Asau yovasarpati nilagrivo vilohitah | Utainam gopa adrishannadrishannudaharyah | Utainam vishva bhutani sa drishto mridayati nah | Namo astu nilagrivaya sahasrakshaya midhushe | Atho ye asya sattvanoham tebhyokarannamah | Pramuncha dhanvanastvamubhayorartniyorjyam | Yashcha te hasta ishavah para ta bhagavo vapa | Avatatya dhanustavagm sahasraksha shateshudhe | Nishirya shalyanam mukha shivo nah sumana bhava | Vijyam dhanuh kapardino vishalyo banavagm uta | Aneshannasyeshava abhurasya nishangathih | Ya te hetirmidhushtama haste babhuva te dhanuh | Tayasman vishvatastvamayakshmaya paribbhuja | Namaste astvayudhayanatataya dhrishnave | Ubhabhyamuta te namo bahubhyam tava dhanvane | Parite dhanvano hetirasmanvrinaktu vishvatah | Atho ya ishudhistavare asmannidhehi tam || Namaste astu bhagavanvishveshvaraya mahadevaya Tryambakaya tripurantakaya trikagnikalaya Kalagnirudraya nilakanthaya mrityunjayaya Sarveshvaraya sadashivaya shrimanmahadevaya namah || 1 ||

Meaningॐ, भगवान रुद्र को नमस्कार। हे रुद्र, आपके क्रोध (मन्यु) को नमस्कार, आपके बाण को नमस्कार, आपके धनुष और दोनों भुजाओं को भी नमस्कार। प्रार्थना है कि रुद्र का बाण, धनुष और तूणीर कल्याणकारी (शिव) हो जाएँ, वे अपने परम शान्त स्वरूप से हमें देखें, धनुष की प्रत्यञ्चा उतार दें और हमारी रक्षा करें। अन्त में महान वन्दना है — विश्वेश्वर, महादेव, त्र्यम्बक, त्रिपुरान्तक, कालाग्निरुद्र, नीलकण्ठ, मृत्युञ्जय, सर्वेश्वर, सदाशिव श्रीमन्महादेव को नमस्कार।

Verse 2#

|| Dvitiya anuvaka ||

द्वितीय अनुवाक नमो॒ हिर॑ण्यबाहवे सेना॒न्ये॑ दि॒शां च॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ वृ॒क्षेभ्यो॒ हरि॑केशेभ्यः पशू॒नां पत॑ये॒ नमो॒ नम॑: स॒स्पिञ्ज॑राय॒ त्विषी॑मते पथी॒नां पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ बभ्लु॒शाय॑ विव्या॒धिनेऽन्ना॑नां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॒ हरि॑केशायोपवी॒तिने॑ पु॒ष्टानां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ भ॒वस्य॑ हे॒त्यै जग॑तां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ रु॒द्राया॑तता॒विने॒ क्षेत्रा॑णां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नम॑: सू॒तायाह॑न्त्याय॒ वना॑नां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॒ रोहि॑ताय स्थ॒पत॑ये वृ॒क्षाणां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ म॒न्त्रिणे॑ वाणि॒जाय॒ कक्षा॑णां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ भुव॒न्तये॑ वारिवस्कृ॒तायौष॑धीनां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नम॑ उ॒च्चैर्घो॑षायाक्र॒न्दय॑ते पत्ती॒नां पत॑ये॒ नमो॒ नम॑: कृत्स्नवी॒ताय॒ धाव॑ते॒ सत्त्व॑नां॒ पत॑ये॒ नम॑:

|| Dvitiya anuvaka || Namo hiranyabahave senanye disham cha pataye namo Namo vrikshebhyo harikeshebhyah pashunam pataye namo Namah saspinjaraya tvishimate pathinam pataye namo Namo babhlushaya vivyadhinennanam pataye namo Namo harikeshayopavitine pushtanam pataye namo Namo bhavasya hetyai jagatam pataye namo Namo rudrayatatavine kshetranam pataye namo Namah sutayahantyaya vananam pataye namo Namo rohitaya sthapataye vrikshanam pataye namo Namo mantrine vanijaya kakshanam pataye namo Namo bhuvantaye varivaskritayaushadhinam pataye namo Nama uchchairghoshayakrandayate pattinam pataye namo Namah kritsnavitaya dhavate sattvanam pataye namah || 2 ||

Meaningस्वर्णिम भुजाओं वाले, सेनाओं के नायक और दिशाओं के स्वामी रुद्र को नमस्कार। वे हरे पत्तों से आच्छादित वृक्षों के स्वामी, पशुओं के पति, मार्गों के स्वामी, अन्न के स्वामी, पुष्ट प्राणियों के पालक, लोकों के स्वामी, क्षेत्रों के स्वामी, वनों के स्वामी, ओषधियों के स्वामी और योद्धाओं के स्वामी के रूप में वन्दित हैं — प्रकृति और समाज के प्रत्येक क्षेत्र की अधिष्ठात्री शक्ति वही हैं।

Verse 3#

|| Tritiya anuvaka ||

तृतीय अनुवाक नम॒: सह॑मानाय निव्या॒धिन॑ आव्या॒धिनी॑नां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नम॑: ककु॒भाय॑ निष॒ङ्गिणे᳚ स्ते॒नानां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ निष॒ङ्गिण॑ इषुधि॒मते॒ तस्क॑राणां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नमो॒ वञ्च॑ते परि॒वञ्च॑ते स्तायू॒नां पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ निचे॒रवे॑ परिच॒रायार॑ण्यानां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नम॑: सृका॒विभ्यो॒ जिघाग्ं॑सद्भ्यो मुष्ण॒तां पत॑ये॒ नमो॒ नमो॑ऽसि॒मद्भ्यो॒ नक्त॒ञ्चर॑द्भ्यः प्रकृ॒न्तानां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नम॑ उष्णी॒षिणे॑ गिरिच॒राय॑ कुलु॒ञ्चानां॒ पत॑ये॒ नमो॒ नम॒ इषु॑मद्भ्यो धन्वा॒विभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नम॑ आतन्वा॒नेभ्य॑: प्रति॒दधा॑नेभ्यश्च वो॒ नमो॒ नम॑ आ॒यच्छ॑द्भ्यो विसृ॒जद्भ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नमो ऽस्य॑द्भ्यो॒ विध्य॑द्भ्यश्च वो॒ नमो॒ नम॒ आसी॑नेभ्य॒: शया॑नेभ्यश्च वो॒ नमो॒ नम॑: स्व॒पद्भ्यो॒ जाग्र॑द्भ्यश्च वो॒ नमो॒ नमस्ति॒ष्ठ॑द्भ्यो॒ धाव॑द्भ्यश्च वो॒ नमो॒ नम॑: स॒भाभ्य॑: स॒भाप॑तिभ्यश्च वो॒ नमो॒ नमो॒ अश्वे॒भ्योऽश्व॑पतिभ्यश्च वो॒ नम॑:

|| Tritiya anuvaka || Namah sahamanaya nivyadhina avyadhininam pataye namo Namah kakubhaya nishangine stenanam pataye namo Namo nishangina ishudhimate taskaranam pataye namo Namo vanchate parivanchate stayunam pataye namo Namo nicherave paricharayaranyanam pataye namo Namah srikavibhyo jighagmsadbhyo mushnatam pataye namo Namosimadbhyo naktancharadbhyah prakrintanam pataye namo Nama ushnishine giricharaya kulunchanam pataye namo Nama ishumadbhyo dhanvavibhyashcha vo namo Nama atanvanebhyah pratidadhanebhyashcha vo namo Nama ayachchhadbhyo visrijadbhyashcha vo namo Namo syadbhyo vidhyadbhyashcha vo namo Nama asinebhyah shayanebhyashcha vo namo Namah svapadbhyo jagradbhyashcha vo namo Namastishthadbhyo dhavadbhyashcha vo namo Namah sabhabhyah sabhapatibhyashcha vo namo Namo ashvebhyoshvapatibhyashcha vo namah || 3 ||

Meaningयह अनुवाक रुद्र की विस्मयकारी सर्वव्यापकता प्रकट करता है: वे चोरों, लुटेरों, ठगों, वञ्चकों, वन में विचरने वालों और घातकों के भी स्वामी कहकर वन्दित हैं — जिन्हें संसार त्याज्य मानता है, उनमें भी वही परमात्मा है। फिर धनुष तानने, बाण चढ़ाने, लक्ष्य साधने और छोड़ने वाले हर प्रकार के धनुर्धरों को, बैठे-लेटे, सोते-जागते, खड़े-दौड़ते जनों को, सभाओं और सभापतियों को, अश्वों और अश्वपतियों को नमस्कार किया गया है।

Verse 4#

|| Chaturtha anuvaka ||

चतुर्थ अनुवाक नम॑ आव्या॒धिनी᳚भ्यो वि॒विध्य॑न्तीभ्यश्च वो॒ नमो॒ नम॒ उग॑णाभ्यस्तृग्ंह॒तीभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नमो॑ गृ॒त्सेभ्यो॑ गृ॒त्सप॑तिभ्यश्च वो॒ नमो॒ नमो॒ व्राते᳚भ्यो॒ व्रात॑पतिभ्यश्च वो॒ नमो॒ नमो॑ ग॒णेभ्यो॑ ग॒णप॑तिभ्यश्च वो॒ नमो॒ नमो॒ विरू॑पेभ्यो वि॒श्वरू॑पेभ्यश्च वो॒ नमो॒ नमो॑ म॒हद्भ्य॑:, क्षुल्ल॒केभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नमो॑ र॒थिभ्यो॑ऽर॒थेभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नमो॒ रथे᳚भ्यो॒ रथ॑पतिभ्यश्च वो॒ नमो॒ नम॒: सेना᳚भ्यः सेना॒निभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नम॑:, क्ष॒त्तृभ्य॑: सङ्ग्रही॒तृभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नम॒स्तक्ष॑भ्यो रथका॒रेभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नम॒: कुला॑लेभ्यः क॒र्मारे᳚भ्यश्च वो॒ नमो॒ नम॑: पु॒ञ्जिष्टे᳚भ्यो निषा॒देभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नम॑ इषु॒कृद्भ्यो॑ धन्व॒कृद्भ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नमो॑ मृग॒युभ्य॑: श्व॒निभ्य॑श्च वो॒ नमो॒ नम॒: श्वभ्य॒: श्वप॑तिभ्यश्च वो॒ नम॑:

|| Chaturtha anuvaka || Nama avyadhinibhyo vividhyantibhyashcha vo namo Nama uganabhyastrigmhatibhyashcha vo namo Namo gritsebhyo gritsapatibhyashcha vo namo Namo vratebhyo vratapatibhyashcha vo namo Namo ganebhyo ganapatibhyashcha vo namo Namo virupebhyo vishvarupebhyashcha vo namo Namo mahadbhyah, kshullakebhyashcha vo namo Namo rathibhyorathebhyashcha vo namo Namo rathebhyo rathapatibhyashcha vo namo Namah senabhyah senanibhyashcha vo namo Namah, kshattribhyah sangrahitribhyashcha vo namo Namastakshabhyo rathakarebhyashcha vo namo Namah kulalebhyah karmarebhyashcha vo namo Namah punjishtebhyo nishadebhyashcha vo namo Nama ishukridbhyo dhanvakridbhyashcha vo namo Namo mrigayubhyah shvanibhyashcha vo namo Namah shvabhyah shvapatibhyashcha vo namah || 4 ||

Meaningरुद्र को प्रहार करने वाली और बेधने वाली सेनाओं, व्रातों और उनके अधिपतियों, गणों और गणपतियों, विरूप और विश्वरूप प्राणियों, महान और क्षुद्र, रथी और विरथ — सबके रूप में नमस्कार। वे ही रथ और रथपति, सेनाएँ और सेनानी, सारथी, बढ़ई, रथकार, कुम्हार, लोहार, बहेलिये, मछुआरे, बाण बनाने वाले, धनुष बनाने वाले, शिकारी, श्वानपालक — और स्वयं श्वान भी हैं। दिव्यता प्रत्येक शिल्प और प्राणी में व्याप्त है।

Verse 5#

|| Panchama anuvaka ||

पञ्चम अनुवाक नमो॑ भ॒वाय॑ रु॒द्राय॑ च॒ नम॑: श॒र्वाय॑ पशु॒पत॑ये च॒ नमो॒ नील॑ग्रीवाय शिति॒कण्ठा॑य च॒ नम॑: कप॒र्दिने॑ च॒ व्यु॑प्तकेशाय च॒ नम॑: सहस्रा॒क्षाय॑ श॒तध॑न्वने च॒ नमो॑ गिरि॒शाय॑ शिपिवि॒ष्टाय॑ च॒ नमो॑ मी॒ढुष्ट॑माय॒ चेषु॑मते च॒ नमो᳚ ह्र॒स्वाय॑ वाम॒नाय॑ च॒ नमो॑ बृह॒ते च॒ वर्षी॑यसे च॒ नमो॑ वृ॒द्धाय॑ सं॒वृध्व॑ने च॒ नमो॒ अग्रि॑याय प्रथ॒माय॑ च॒ नम॑ आ॒शवे॑ चाजि॒राय॑ च॒ नम॒: शीघ्रि॑याय च॒ शीभ्या॑य च॒ नम॑ ऊ॒र्म्या॑य चावस्व॒न्या॑य च॒ नम॑: स्रोत॒स्या॑य च॒ द्वीप्या॑य

|| Panchama anuvaka || Namo bhavaya cha rudraya cha namah sharvaya cha Pashupataye cha namo nilagrivaya cha shitikanthaya cha Namah kapardine cha vyuptakeshaya cha Namah sahasrakshaya cha shatadhanvane cha Namo girishaya cha shipivishtaya cha Namo midhushtamaya cheshumate cha Namo hrasvaya cha vamanaya cha Namo brihate cha varshiyase cha Namo vriddhaya cha samvridhvane cha Namo agriyaya cha prathamaya cha Nama ashave chajiraya cha Namah shighriyaya cha shibhyaya cha Nama urmyaya chavasvanyaya cha Namah srotasyaya cha dvipyaya cha || 5 ||

Meaningयह मध्यवर्ती अनुवाक रुद्र के महान नामों से वन्दना करता है: सृष्टि के मूल भव, संहारक शर्व, समस्त जीवों के स्वामी पशुपति, नीलग्रीव, शितिकण्ठ, जटाजूटधारी कपर्दी, सहस्राक्ष, शतधन्वा, गिरिवासी गिरिश, किरणों में व्याप्त शिपिविष्ट। वे परम वेगवान, वरदानों की वर्षा करने वाले, तरंगों और स्थिर जल में, स्रोतों और द्वीपों में विद्यमान हैं।

Verse 6#

|| Shashthama anuvaka ||

षष्ठम अनुवाक नमो᳚ ज्ये॒ष्ठाय॑ कनि॒ष्ठाय॑ च॒ नम॑: पूर्व॒जाय॑ चापर॒जाय॑ च॒ नमो॑ मध्य॒माय॑ चापग॒ल्भाय॑ च॒ नमो॑ जघ॒न्या॑य च॒ बुध्नि॑याय च॒ नम॑: सो॒भ्या॑य प्रतिस॒र्या॑य च॒ नमो॒ याम्या॑य च॒ क्षेम्या॑य च॒ नम॑ उर्व॒र्या॑य च॒ खल्या॑य च॒ नम॒: श्लोक्या॑य चाऽवसा॒न्या॑य च॒ नमो॒ वन्या॑य च॒ कक्ष्या॑य च॒ नम॑: श्र॒वाय॑ प्रतिश्र॒वाय॑ च॒ नम॑ आ॒शुषे॑णाय चा॒शुर॑थाय च॒ नम॒: शूरा॑य चावभिन्द॒ते च॒ नमो॑ व॒र्मिणे॑ वरू॒थिने॑ च॒ नमो॑ बि॒ल्मिने॑ कव॒चिने॑ च॒ नम॑: श्रु॒ताय॑ श्रुतसे॒नाय॑

|| Shashthama anuvaka || Namo jyeshthaya cha kanishthaya cha Namah purvajaya chaparajaya cha Namo madhyamaya chapagalbhaya cha Namo jaghanyaya cha budhniyaya cha Namah sobhyaya cha pratisaryaya cha Namo yamyaya cha kshemyaya cha Nama urvaryaya cha khalyaya cha Namah shlokyaya chavasanyaya cha Namo vanyaya cha kakshyaya cha Namah shravaya cha pratishravaya cha Nama ashushenaya chashurathaya cha Namah shuraya chavabhindate cha Namo varmine cha varuthine cha Namo bilmine cha kavachine cha Namah shrutaya cha shrutasenaya cha || 6 ||

Meaningरुद्र ही ज्येष्ठ और कनिष्ठ हैं, पूर्वज और अपरज, मध्यम और अपरिपक्व; वे अधोलोक में और उर्वर खेतों में, खलिहानों में, मन्त्र-श्लोकों में और स्तुतियों के अवसान में निवास करते हैं। वे वनों और कुञ्जों में, ध्वनि और प्रतिध्वनि में हैं; शीघ्रगामी सेनाओं और द्रुत रथों वाले, शूर और विदारक, कवचधारी, शिरस्त्राणधारी, विख्यात और यशस्वी सेनाओं वाले हैं।

Verse 7#

|| Saptama anuvaka ||

सप्तम अनुवाक नमो॑ दुन्दु॒भ्या॑य चाहन॒न्या॑य च॒ नमो॑ धृ॒ष्णवे॑ प्रमृ॒शाय॑ च॒ नमो॑ दू॒ताय॑ च॒ प्रहि॑ताय च॒ नमो॑ निष॒ङ्गिणे॑ चेषुधि॒मते॑ च॒ नम॑स्ती॒क्ष्णेष॑वे चायु॒धिने॑ च॒ नम॑: स्वायु॒धाय॑ सु॒धन्व॑ने च॒ नम॒: स्रुत्या॑य च॒ पथ्या॑य च॒ नम॑: का॒ट्या॑य नी॒प्या॑य च॒ नम॒: सूद्या॑य सर॒स्या॑य च॒ नमो॑ ना॒द्याय॑ वैश॒न्ताय॑ च॒ नम॒: कूप्या॑य चाव॒ट्या॑य च॒ नमो॒ वर्ष्या॑य चाव॒र्ष्याय॑ च॒ नमो॑ मे॒घ्या॑य विद्यु॒त्या॑य च॒ नम॑ ई॒ध्रिया॑य चात॒प्या॑य च॒ नमो॒ वात्या॑य च॒ रेष्मि॑याय च॒ नमो॑ वास्त॒व्या॑य वास्तु॒ पाय॑

|| Saptama anuvaka || Namo dundubhyaya chahananyaya cha Namo dhrishnave cha pramrishaya cha Namo dutaya cha prahitaya cha Namo nishangine cheshudhimate cha Namastikshneshave chayudhine cha Namah svayudhaya cha sudhanvane cha Namah srutyaya cha pathyaya cha Namah katyaya cha nipyaya cha Namah sudyaya cha sarasyaya cha Namo nadyaya cha vaishantaya cha Namah kupyaya chavatyaya cha Namo varshyaya chavarshyaya cha Namo meghyaya cha vidyutyaya cha Nama idhriyaya chatapyaya cha Namo vatyaya cha reshmiyaya cha Namo vastavyaya cha vastu paya cha || 7 ||

Meaningरुद्र को दुन्दुभि और उसकी ध्वनि के रूप में, धृष्ट और विवेकी के रूप में, दूत और सन्देशवाहक के रूप में, तीक्ष्ण बाणों सहित तूणीरधारी, उत्तम आयुध और सुन्दर धनुष धारण करने वाले के रूप में नमस्कार। वे समस्त जल और ऋतुओं में व्याप्त हैं — पगडण्डियों और राजमार्गों में, तालाबों और सरोवरों में, नदियों और जलाशयों में, कुओं और गड्ढों में, वर्षा और अनावृष्टि में, मेघों और विद्युत में, शरद के घाम में, आँधियों में और आश्रय देने वाले आवासों में।

Verse 8#

|| Ashtama anuvaka ||

अष्टम अनुवाक नम॒: सोमा॑य रु॒द्राय॑ च॒ नम॑स्ता॒म्राय॑ चारु॒णाय॑ च॒ नम॑: श॒ङ्गाय॑ पशु॒पत॑ये च॒ नम॑ उ॒ग्राय॑ भी॒माय॑ च॒ नमो॑ अग्रेव॒धाय॑ दूरेव॒धाय॑ च॒ नमो॑ ह॒न्त्रे च॒ हनी॑यसे च॒ नमो॑ वृ॒क्षेभ्यो॒ हरि॑केशेभ्यो॒ नम॑स्ता॒राय॒ नम॑श्श॒म्भवे॑ मयो॒भवे॑ च॒ नम॑: शङ्क॒राय॑ मयस्क॒राय॑ च॒ नम॑: शि॒वाय॑ शि॒वत॑राय च॒ नम॒स्तीर्थ्या॑य च॒ कूल्या॑य च॒ नम॑: पा॒र्या॑य चावा॒र्या॑य च॒ नम॑: प्र॒तर॑णाय चो॒त्तर॑णाय च॒ नम॑ आता॒र्या॑य चाला॒द्या॑य च॒ नम॒: शष्प्या॑य च॒ फेन्या॑य च॒ नम॑: सिक॒त्या॑य प्रवा॒ह्या॑य

|| Ashtama anuvaka || Namah somaya cha rudraya cha Namastamraya charunaya cha Namah shangaya cha pashupataye cha Nama ugraya cha bhimaya cha Namo agrevadhaya cha durevadhaya cha Namo hantre cha haniyase cha Namo vrikshebhyo harikeshebhyo Namastaraya namashshambhave cha mayobhave cha Namah shankaraya cha mayaskaraya cha Namah shivaya cha shivataraya cha Namastirthyaya cha kulyaya cha Namah paryaya chavaryaya cha Namah prataranaya chottaranaya cha Nama ataryaya chaladyaya cha Namah shashpyaya cha phenyaya cha Namah sikatyaya cha pravahyaya cha || 8 ||

Meaningजो सोम भी हैं और रुद्र भी, ताम्रवर्ण और अरुण, सुखकारक और पशुपति, उग्र और भीम, निकट से और दूर से संहार करने वाले हैं — उन्हें तथा हरित केशों वाले वृक्षों और तारक (तार) को नमस्कार। यहीं प्रिय नाम आते हैं — सुख के स्रोत शम्भव और आनन्द के स्रोत मयोभव को, कल्याणकर्ता शङ्कर और सुखकर्ता मयस्कर को, कल्याणमय शिव और परम कल्याणमय शिवतर को नमस्कार। वे तीर्थों और तटों पर, इस पार और उस पार, पार कराने में, कोमल घास और फेन में, बालू और प्रवाहित जल में विद्यमान हैं।

Verse 9#

|| Navama anuvaka ||

नवम अनुवाक नम॑ इरि॒ण्या॑य प्रप॒थ्या॑य च॒ नम॑: किग्ंशि॒लाय॑ च॒ क्षय॑णाय च॒ नम॑: कप॒र्दिने॑ पुल॒स्तये॑ च॒ नमो॒ गोष्ठ्या॑य च॒ गृह्या॑य च॒ नम॒स्तल्प्या॑य च॒ गेह्या॑य च॒ नम॑: का॒ट्या॑य गह्वरे॒ष्ठाय॑ च॒ नमो᳚ ह्रद॒य्या॑य निवे॒ष्प्या॑य च॒ नम॑: पाग्ं स॒व्या॑य रज॒स्या॑य च॒ नम॒: शुष्क्या॑य हरि॒त्या॑य च॒ नमो॒ लोप्या॑य चोल॒प्या॑य च॒ नम॑ ऊ॒र्व्या॑य सू॒र्म्या॑य च॒ नम॑: प॒र्ण्या॑य पर्णश॒द्या॑य च॒ नमो॑ऽपगु॒रमा॑णाय चाभिघ्न॒ते च॒ नम॑ आख्खिद॒ते च॑ प्रख्खिद॒ते च॒ नमो॑ वः किरि॒केभ्यो॑ दे॒वाना॒ग्ं॒ हृद॑येभ्यो॒ नमो॑ विक्षीण॒केभ्यो॒ नमो॑ विचिन्व॒त्केभ्यो॒ नम॑ आनिर्_ह॒तेभ्यो॒ नम॑ आमीव॒त्केभ्य॑:

|| Navama anuvaka || Nama irinyaya cha prapathyaya cha Namah kigmshilaya cha kshayanaya cha Namah kapardine cha pulastaye cha Namo goshthyaya cha grihyaya cha Namastalpyaya cha gehyaya cha Namah katyaya cha gahvareshthaya cha Namo hradayyaya cha niveshpyaya cha Namah pagm savyaya cha rajasyaya cha Namah shushkyaya cha harityaya cha Namo lopyaya cholapyaya cha Nama urvyaya cha surmyaya cha Namah parnyaya cha parnashadyaya cha Namopaguramanaya chabhighnate cha Nama akhkhidate cha prakhkhidate cha Namo vah kirikebhyo devanagm hridayebhyo Namo vikshinakebhyo namo vichinvatkebhyo Nama anirhatebhyo nama amivatkebhyah || 9 ||

Meaningरुद्र मरुस्थलों और चलते मार्गों में, पथरीली भूमि और बस्तियों में, गोशालाओं और घरों में, शय्याओं और भवनों में, कँटीली झाड़ियों और पर्वत-गुफाओं में, भँवरों और ओस-कणों में, धूल और कोहरे में, सूखे और हरे में, पत्तों और झड़े पत्तों में निवास करते हैं। ललकारने और प्रहार करने वालों को, देवताओं के हृदय-स्वरूप बिखेरने वालों को, विनाशकों और सूक्ष्म परीक्षकों को नमस्कार।

Verse 10#

|| Dashama anuvaka ||

दशम अनुवाक द्रापे॒ अन्ध॑सस्पते॒ दरि॑द्र॒न्नील॑लोहित ए॒षां पुरु॑षाणामे॒षां प॑शू॒नां मा भेर्माऽरो॒ मो ए॑षां॒ किञ्च॒नाम॑मत् या ते॑ रुद्र शि॒वा त॒नूः शि॒वा वि॒श्वाह॑भेषजी शि॒वा रु॒द्रस्य॑ भेष॒जी तया॑ नो मृड जी॒वसे᳚ इ॒माग्ं रु॒द्राय॑ त॒वसे॑ कप॒र्दिने᳚ क्ष॒यद्वी॑राय॒ प्रभ॑रामहे म॒तिम् यथा॑ न॒: शमस॑द्द्वि॒पदे॒ चतु॑ष्पदे॒ विश्वं॑ पु॒ष्टं ग्रामे॑ अ॒स्मिन्नना॑तुरम् मृ॒डा नो॑ रुद्रो॒त नो॒ मय॑स्कृधि क्ष॒यद्वी॑राय॒ नम॑सा विधेम ते यच्छं च॒ योश्च॒ मनु॑राय॒जे पि॒ता तद॑श्याम॒ तव॑ रुद्र॒ प्रणी॑तौ मा नो॑ म॒हान्त॑मु॒त मा नो॑ अर्भ॒कं मा न॒ उक्ष॑न्तमु॒त मा न॑ उक्षि॒तम् मा नो॑ऽवधीः पि॒तरं॒ मोत मा॒तरं॑ प्रि॒या मा न॑स्त॒नुवो॑ रुद्र रीरिषः मा न॑स्तो॒के तन॑ये॒ मा न॒ आयु॑षि॒ मा नो॒ गोषु॒ मा नो॒ अश्वे॑षु रीरिषः वी॒रान्मा नो॑ रुद्र भामि॒तोऽव॑धीर्ह॒विष्म॑न्तो॒ नम॑सा विधेम ते आ॒रात्ते॑ गो॒घ्न उ॒त पू॑रुष॒घ्ने क्ष॒यद्वी॑राय सु॒म्नम॒स्मे ते॑ अस्तु रक्षा॑ नो॒ अधि॑ देव ब्रू॒ह्यधा॑ न॒: शर्म॑ यच्छ द्वि॒बर्हा᳚: स्तु॒हि श्रु॒तं ग॑र्त॒सदं॒ युवा॑नं मृ॒गन्न भी॒ममु॑पह॒त्नुमु॒ग्रम् मृ॒डा ज॑रि॒त्रे रु॑द्र॒ स्तवा॑नो अ॒न्यन्ते॑ अ॒स्मन्निव॑पन्तु॒ सेना᳚: परि॑णो रु॒द्रस्य॑ हे॒तिर्वृ॑णक्तु॒ परि॑ त्वे॒षस्य॑ दुर्म॒ति र॑घा॒योः अव॑ स्थि॒रा म॒घव॑द्भ्यस्तनुष्व॒ मीढ्व॑स्तो॒काय॒ तन॑याय मृडय मीढु॑ष्टम॒ शिव॑तम शि॒वो न॑: सु॒मना॑ भव प॒र॒मे वृ॒क्ष आयु॑धन्नि॒धाय॒ कृत्तिं॒ वसा॑न॒ आच॑र॒ पिना॑कं॒ बिभ्र॒दाग॑हि विकि॑रिद॒ विलो॑हित॒ नम॑स्ते अस्तु भगवः यास्ते॑ स॒हस्रग्ं॑ हे॒तयो॒न्यम॒स्मन्निव॑पन्तु॒ ताः स॒हस्रा॑णि सहस्र॒धा बा॑हु॒वोस्तव॑ हे॒तय॑: तासा॒मीशा॑नो भगवः परा॒चीना॒ मुखा॑ कृधि १०

|| Dashama anuvaka || Drape andhasaspate daridrannilalohita | Esham purushanamesham pashunam ma bhermaro Mo esham kinchanamamat | Ya te rudra shiva tanuh shiva vishvahabheshaji | Shiva rudrasya bheshaji taya no mrida jivase | Imagm rudraya tavase kapardine Kshayadviraya prabharamahe matim | Yatha nah shamasaddvipade chatushpade Vishvam pushtam grame asminnanaturam | Mrida no rudrota no mayaskridhi Kshayadviraya namasa vidhema te | Yachchham cha yoshcha manurayaje Pita tadashyama tava rudra pranitau | Ma no mahantamuta ma no arbhakam Ma na ukshantamuta ma na ukshitam | Ma novadhih pitaram mota mataram Priya ma nastanuvo rudra ririshah | Ma nastoke tanaye ma na ayushi Ma no goshu ma no ashveshu ririshah | Viranma no rudra bhamitovadhirhavishmanto Namasa vidhema te | Aratte goghna uta purushaghne kshayadviraya Sumnamasme te astu | Raksha cha no adhi cha deva bruhyadha cha nah Sharma yachchha dvibarhah | Stuhi shrutam gartasadam yuvanam mriganna Bhimamupahatnumugram | Mrida jaritre rudra stavano anyante Asmannivapantu senah | Parino rudrasya hetirvrinaktu pari tveshasya Durmati raghayoh | Ava sthira maghavadbhyastanushva midhvastokaya Tanayaya mridaya | Midhushtama shivatama shivo nah sumana bhava | Parame vriksha ayudhannidhaya krittim vasana Achara pinakam bibhradagahi | Vikirida vilohita namaste astu bhagavah | Yaste sahasragm hetayonyamasmannivapantu tah | Sahasrani sahasradha bahuvostava hetayah | Tasamishano bhagavah parachina mukha kridhi || 10 ||

Meaningदसवाँ अनुवाक एक गहन व्यक्तिगत प्रार्थना है: हे नील-लोहित रुद्र! हमारे जनों और पशुओं को भयभीत न करें; हमारा कोई भी रोगी न हो। अपने कल्याणकारी, सर्वरोगहारी स्वरूप से हमें जीवन का सुख दें; इस ग्राम के द्विपद और चतुष्पद सबका कल्याण हो। हमारे बड़ों और बच्चों को, पिता और माता को न मारें, हमारे प्रिय शरीरों, पुत्रों, आयु, गौओं और अश्वों को हानि न पहुँचाएँ; अपना आयुध दूर वृक्ष पर रखकर, व्याघ्रचर्म धारण कर, पिनाक लेकर परम उदार (मीढुष्टम) और परम मङ्गलमय (शिवतम) रूप में हमारे पास आएँ, और अपने सहस्रों आयुधों के मुख हमसे विमुख कर दें।

Verse 11#

|| Ekadasha anuvaka ||

एकादश अनुवाक स॒हस्रा॑णि सहस्र॒शो ये रु॒द्रा अधि॒ भूम्या᳚म् तेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒नेऽव॒धन्वा॑नि तन्मसि अ॒स्मिन्म॑ह॒त्य॑र्ण॒वे᳚ऽन्तरि॑क्षे भ॒वा अधि॑ नील॑ग्रीवाः शिति॒कण्ठा᳚: श॒र्वा अ॒धः क्ष॑माच॒राः नील॑ग्रीवाः शिति॒कण्ठा॒ दिवग्ं॑ रु॒द्रा उप॑श्रिताः ये वृ॒क्षेषु॑ स॒स्पिञ्ज॑रा॒ नील॑ग्रीवा॒ विलो॑हिताः ये भू॒ताना॒मधि॑पतयो विशि॒खास॑: कप॒र्दिन॑: ये अन्ने॑षु वि॒विध्य॑न्ति॒ पात्रे॑षु॒ पिब॑तो॒ जनान्॑ ये प॒थां प॑थि॒रक्ष॑य ऐलबृ॒दा य॒व्युध॑: ये ती॒र्थानि॑ प्र॒चर॑न्ति सृ॒काव॑न्तो निष॒ङ्गिण॑: ए॒ताव॑न्तश्च॒ भूयाग्ं॑सश्च॒ दिशो॑ रु॒द्रा वि॑तस्थि॒रे तेषाग्ं॑ सहस्रयोज॒नेऽव॒धन्वा॑नि तन्मसि नमो॑ रु॒द्रेभ्यो॒ ये पृ॑थि॒व्यां ये᳚ऽन्तरि॑क्षे॒ ये दि॒वि येषा॒मन्नं॒ वातो॑ व॒र्॒षमिष॑व॒स्तेभ्यो॒ दश॒ प्राची॒र्दश॑ दक्षि॒णा दश॑ प्र॒तीची॒र्दशोदी॑ची॒र्दशो॒र्ध्वास्तेभ्यो॒ नम॒स्ते नो॑ मृडयन्तु॒ ते यं द्वि॒ष्मो यश्च॑ नो॒ द्वेष्टि॒ तं वो॒ जम्भे॑ दधामि ११ त्र्य॑म्बकं यजामहे सुग॒न्धिं पु॑ष्टि॒वर्ध॑नम् उ॒र्वा॒रु॒कमि॑व॒ बन्ध॑नान्मृ॒त्योर्मु॑क्षीय॒ माऽमृता᳚त् यो रु॒द्रो अ॒ग्नौ यो अ॒प्सु ओष॑धीषु॒ यो रु॒द्रो विश्वा॒ भुव॑ना वि॒वेश॒ तस्मै॑ रु॒द्राय॒ नमो॑ अस्तु तमु॑ ष्टु॒हि॒ यः स्वि॒षुः सु॒धन्वा॒ यो विश्व॑स्य॒ क्षय॑ति भेष॒जस्य॑ यक्ष्वा᳚म॒हे सौ᳚मन॒साय॑ रु॒द्रं नमो᳚भिर्दे॒वमसु॑रं दुवस्य अ॒यं मे॒ हस्तो॒ भग॑वान॒यं मे॒ भग॑वत्तरः अ॒यं मे᳚ वि॒श्वभे᳚षजो॒ऽयग्ं शि॒वाभि॑मर्शनः ये ते॑ स॒हस्र॑म॒युतं॒ पाशा॒ मृत्यो॒ मर्त्या॑य॒ हन्त॑वे तान् य॒ज्ञस्य॑ मा॒यया॒ सर्वा॒नव॑यजामहे मृ॒त्यवे॒ स्वाहा॑ मृ॒त्यवे॒ स्वाहा᳚ ओं नमो भगवते रुद्राय विष्णवे मृत्यु॑र्मे पा॒हि प्राणानां ग्रन्थिरसि रुद्रो मा॑ विशा॒न्तकः तेनान्नेना᳚प्याय॒स्व सदाशि॒वोम् ओं शान्ति॒: शान्ति॒: शान्ति॑:

|| Ekadasha anuvaka || Sahasrani sahasrasho ye rudra adhi bhumyam | Teshagm sahasrayojanevadhanvani tanmasi | Asminmahatyarnaventarikshe bhava adhi | Nilagrivah shitikanthah sharva adhah kshamacharah | Nilagrivah shitikantha divagm rudra upashritah | Ye vriksheshu saspinjara nilagriva vilohitah | Ye bhutanamadhipatayo vishikhasah kapardinah | Ye anneshu vividhyanti patreshu pibato janan | Ye patham pathirakshaya ailabrida yavyudhah | Ye tirthani pracharanti srikavanto nishanginah | Ya etavantashcha bhuyagmsashcha disho rudra vitasthire | Teshagm sahasrayojanevadhanvani tanmasi | Namo rudrebhyo ye prithivyam yentarikshe ye divi Yeshamannam vato varshamishavastebhyo dasha prachirdasha Dakshina dasha pratichirdashodichirdashordhvastebhyo namaste no Mridayantu te yam dvishmo yashcha no dveshti tam Vo jambhe dadhami || 11 || Tryambakam yajamahe sugandhim pushtivardhanam | Urvarukamiva bandhananmrityormukshiya mamritat | Yo rudro agnau yo apsu ya oshadhishu yo rudro Vishva bhuvana vivesha tasmai rudraya namo astu | Tamu shtuhi yah svishuh sudhanva Yo vishvasya kshayati bheshajasya | Yakshvamahe saumanasaya rudram Namobhirdevamasuram duvasya | Ayam me hasto bhagavanayam me bhagavattarah | Ayam me vishvabheshajoyagm shivabhimarshanah | Ye te sahasramayutam pasha mrityo martyaya hantave | Tan yajnasya mayaya sarvanavayajamahe | Mrityave svaha mrityave svaha | Om namo bhagavate rudraya vishnave mrityurme pahi || Prananam granthirasi rudro ma vishantakah | Tenannenapyayasva | sadashivom || Om shantih shantih shantih ||

Meaningइस पृथ्वी पर, विशाल अन्तरिक्ष में और आकाश में सहस्रों-सहस्र रुद्र विद्यमान हैं — नीलग्रीव, शितिकण्ठ, वृक्षों, अन्न और जल में निवास करने वाले; उनके धनुषों की प्रत्यञ्चा हम सहस्र योजन दूर ही उतार देते हैं, और सब दिशाओं से उन सबको बार-बार नमस्कार करते हैं। अन्त में मृत्यु के असंख्य पाशों को शिथिल करने की प्रार्थना है — 'मेरा यह हाथ भगवान है, यह सर्वरोगहर है' — और अन्तिम शरणागति: ॐ, भगवान रुद्र जो विष्णु भी हैं, उन्हें नमस्कार; मृत्यु से मेरी रक्षा करें। ॐ शान्तिः शान्तिः शान्तिः।

Word-by-Word Breakdown

रुद्रः
Rudrah
The fierce, howling one — Shiva as remover of suffering
नमः
Namah
Salutation, reverent homage (the word that names the Namakam)
मन्यु
Manyu
Divine anger, righteous wrath
इषु
Ishu
Arrow
धनुः
Dhanuh
Bow
शिव
Shiva
Auspicious, benign, gracious
पशुपतिः
Pashupatih
Lord of all creatures (bound souls)
नीलग्रीवः
Nilagrivah
The blue-necked one, who held the poison in his throat
कपर्दी
Kapardi
He of the matted locks
गिरिशः
Girishah
Dweller on the mountain (Kailasa)
शम्भवे
Shambhave
To the source of happiness
मयोभवे
Mayobhave
To the source of delight
मीढुष्टम
Midhushtama
O most bountiful showerer of blessings
पिनाकम्
Pinakam
The Pinaka, Shiva's bow

Origin & History

Source: Krishna Yajurveda, Taittiriya Samhita 4.5 (Rudradhyaya / Rudraprashna)

Author: Vedic rishis (apaurusheya — received, not composed)

Period: c. 1200-1000 BCE

Sri Rudram occupies the exact centre of the Taittiriya Samhita of the Krishna Yajurveda — placed there, tradition says, like a jewel at the heart of the Veda. Its eleven anuvakas of salutation (Namakam) praise Rudra, the fierce storm-god who is also the supreme healer, and ask him to turn his terrifying powers into grace. The hymn is remarkable for saluting the divine in every conceivable form — in lords and thieves, in warriors and craftsmen, in rain, lightning, dust and leaves — making it one of the earliest and grandest declarations that God pervades all things. From it later Shaiva theology drew both the Panchakshari mantra and the vision of Shiva as Pashupati, lord of all beings.

Frequently Asked Questions

What is Sri Rudram Namakam?
Sri Rudram (Rudraprashna) is a Vedic hymn to Rudra-Shiva from the Krishna Yajurveda, Taittiriya Samhita (4.5). The first part is called Namakam because the word 'namah' (salutation) recurs throughout its eleven anuvakas (sections), offering homage to Shiva as present in every being, place and phenomenon.
Why is it called Namakam?
Because almost every line contains the word 'namah' — salutation. The hymn bows to Rudra hundreds of times, saluting him in his fierce and benign forms, in nature, in professions, in animals, and even in thieves and outcasts — teaching that nothing is outside the divine.
What is the relationship between Namakam and Chamakam?
They form a pair. Namakam (Taittiriya Samhita 4.5) offers salutations and prays that Rudra turn his fierce powers away; Chamakam (4.7) then asks for the granting of every blessing needed for a full life. They are almost always chanted together — Namakam first, then Chamakam.
Is 'Om Namah Shivaya' part of Sri Rudram?
Yes. The Panchakshari mantra 'namah shivaya' occurs within the eighth anuvaka of Namakam ('namah shivaya cha shivataraya cha'), which is one reason this anuvaka is considered the heart of the Rudram.
Can beginners chant Sri Rudram?
Vedic chanting traditionally requires learning the svaras (accents) from a teacher, since the meaning is tied to correct intonation. Beginners are encouraged to listen and follow along with a traditional recitation, learn anuvaka by anuvaka, or begin with 'Om Namah Shivaya' until proper training is possible.

Ready to start chanting?

See Benefits & How to Chant →