श्री शिव भुजङ्गप्रयात स्तोत्रम् Meaning — Line by Line
श्री शिव भुजङ्गप्रयात स्तोत्रम्
Every verse and every word explained in English & Hindi
Meaning — Line by Line
Every verse of श्री शिव भुजङ्गप्रयात स्तोत्रम् with its Hindi meaning. Tap any word to hear it, or ▶ to recite the verse.
Jump to a verse ▾
- Verse 1. Kripa-Sagaraya-Ashu-Kavya-Pradaya
- Verse 2. Chidananda-Rupaya Chinmudrik-Odyat-
- Verse 3. Jata-Juta-Madhye Pura Ya Suranam
- Verse 4. Tatil-Lola-Kesha-Pravala-Prabha-Angam
- Verse 5. Pravala-Pravaha-Prabha-Shona-Mardham
- Verse 6. Mahadeva Shambho Girisha Trishulin
- Verse 7. Rucham Te Dadhanasya Pada-Aravinde
- Verse 8. Bhava-Ambhodhi-Magnan Janan Duhkha-Yuktan
- Verse 9. Idam Yo Bhujanga-Prayatam Pathed-Va
Kripa-Sagaraya-Ashu-Kavya-Pradaya
कृपासागरायाशुकाव्यप्रदाय प्रणम्राखिलाभीष्टसन्दायकाय। यतीन्द्रैरुपास्याङ्घ्रिपाथोरुहाय प्रबोधप्रदात्रे नमः शङ्कराय॥१॥
Kripa-Sagaraya-Ashu-Kavya-Pradaya Pranamra-Akhila-Abhishta-Sandayakaya Yatindrair-Upasya-Anghri-Pathoruhaya Prabodha-Pradatre Namah Shankaraya (1)
Meaningउस शंकर को नमस्कार है जो करुणा के सागर हैं, जो शीघ्र ही काव्य-शक्ति प्रदान करते हैं, जो प्रणाम करने वालों की समस्त अभिलाषाएँ पूर्ण करते हैं, जिनके चरण-कमल यतीन्द्रों द्वारा उपासित हैं, और जो आत्मज्ञान का प्रबोध देते हैं।
Chidananda-Rupaya Chinmudrik-Odyat-
चिदानन्दरूपाय चिन्मुद्रिकोद्य- त्करायेशपर्यायरूपाय तुभ्यम्। मुदा गीयमानाय वेदोत्तमाङ्गैः श्रितानन्ददात्रे नमः शङ्कराय॥२॥
Chidananda-Rupaya Chinmudrik-Odyat- Karaya-Isha-Paryaya-Rupaya Tubhyam Muda Giyamanaya Vedottamangaih Shrita-Ananda-Datre Namah Shankaraya (2)
Meaningउस शंकर को नमस्कार है जिनका स्वरूप चिदानन्द है, जिनका हाथ ज्ञान की चिन्मुद्रा में उठा हुआ है, जो परमेश्वर के ही पर्यायरूप हैं, और जिन्हें उपनिषद् आनन्दपूर्वक गाते हैं।
Jata-Juta-Madhye Pura Ya Suranam
जटाजूटमध्ये पुरा या सुराणां धुनी साद्य कर्मन्दिरूपस्य शम्भोः। गले मल्लिकामालिकाव्याजतस्ते विभातीति मन्ये नमः शङ्कराय॥३॥
Jata-Juta-Madhye Pura Ya Suranam Dhuni Sadya Karmandi-Rupasya Shambhoh Gale Mallika-Malika-Vyajatas-Te Vibhati-Iti Manye Namah Shankaraya (3)
Meaningजिनकी जटाओं में पहले देवों की नदी (गंगा) बहती थी, अब कर्मन्दि (संन्यासी) रूपधारी शम्भु के कण्ठ पर वही गंगा मानो मल्लिका की माला के बहाने सुशोभित होती है — उन शंकर को नमस्कार।
Tatil-Lola-Kesha-Pravala-Prabha-Angam
तटिल्लोलकेशप्रवालप्रभाङ्गं लसच्चन्द्रकोटिप्रकाशाधिकाङ्गम्। सुधासारसौख्यानुकूलं स्मरामि प्रसन्नं सदा शङ्करं लोकनाथम्॥४॥
Tatil-Lola-Kesha-Pravala-Prabha-Angam Lasach-Chandra-Koti-Prakasha-Adhika-Angam Sudha-Sara-Saukhya-Anukulam Smarami Prasannam Sada Shankaram Loka-Natham (4)
Meaningमैं उस सदा प्रसन्न लोकनाथ शंकर का स्मरण करता हूँ जिनके अंग विद्युत् सदृश केशों के बीच मूँगे की भाँति दीप्त हैं, जिनका शरीर करोड़ों चन्द्रमाओं से अधिक प्रकाशमान है, और जो अमृतमयी सुख के मूल हैं।
Pravala-Pravaha-Prabha-Shona-Mardham
प्रवालप्रवाहप्रभाशोणमर्धं मरुत्वन्मणिश्रीमहःश्याममर्धम्। गुणस्यूतमेतद्वपुः शैवमन्तः स्मरामि स्मरापत्तिसम्पत्तिहेतोः॥५॥
Pravala-Pravaha-Prabha-Shona-Mardham Marutvan-Mani-Shri-Mahah-Shyama-Mardham Gunasyutam-Etad-Vapuh Shaivam-Antah Smarami Smara-Apatti-Sampatti-Hetoh (5)
Meaningजिनका आधा शरीर मूँगे के प्रवाह सा लाल और आधा नीलमणि की कान्ति सा श्याम है — उस एकीभूत शैव (अर्धनारीश्वर) स्वरूप का मैं काम पर विजय रूपी सम्पत्ति के लिए स्मरण करता हूँ।
Mahadeva Shambho Girisha Trishulin
महादेव शम्भो गिरीश त्रिशूलिन् त्वदीयं समस्तं विभातीति मन्ये। भवान्येति वर्णत्रयं ते समस्तं नमस्ते नमस्ते विभो शङ्कराय॥६॥
Mahadeva Shambho Girisha Trishulin Tvadiyam Samastam Vibhati-Iti Manye Bhavani-Eti Varna-Trayam Te Samastam Namaste Namaste Vibho Shankaraya (6)
Meaningहे महादेव, शम्भो, गिरीश, त्रिशूलधारी! यह समस्त जगत् आपका ही प्रकाश है ऐसा मैं मानता हूँ; 'भवानी' ये तीनों अक्षर भी सर्वथा आपके ही हैं। हे विभो शंकर, आपको बार-बार नमस्कार।
Rucham Te Dadhanasya Pada-Aravinde
रुचं ते दधानस्य पादारविन्दे निमग्नस्य योगीन्द्रवृन्दैरजस्रम्। समुद्यत्कृपापूरपूर्णेक्षणस्य नमस्ते नमस्ते महेशाय तुभ्यम्॥७॥
Rucham Te Dadhanasya Pada-Aravinde Nimagnasya Yogindra-Vrindair-Ajasram Samudyat-Kripa-Pura-Purna-Ikshanasya Namaste Namaste Maheshaya Tubhyam (7)
Meaningहे महेश, जिनके चरण-कमलों में योगीन्द्रों के समूह निरन्तर निमग्न रहते हैं, और जिनके नेत्र उमड़ती करुणा से परिपूर्ण हैं — आपको बारम्बार नमस्कार।
Bhava-Ambhodhi-Magnan Janan Duhkha-Yuktan
भवाम्भोधिमग्नान् जनान् दुःखयुक्तान् जगन्मातरः पाहि देवेति केचित्। नमन्तीति मन्ये गिरीशाङ्कसंस्थां भवानीं नमस्ये नमः शङ्कराय॥८॥
Bhava-Ambhodhi-Magnan Janan Duhkha-Yuktan Jagan-Matarah Pahi Deva-Iti Kechit Namanti-Iti Manye Girisha-Anka-Samstham Bhavanim Namasye Namah Shankaraya (8)
Meaning'हे देव, संसार-सागर में डूबे दुःखी जनों की रक्षा कीजिए, हे जगन्माता!' — ऐसा कहकर कुछ लोग प्रणाम करते हैं; गिरीश के अंक में स्थित उस भवानी को मैं नमन करता हूँ। शंकर को नमस्कार।
Idam Yo Bhujanga-Prayatam Pathed-Va
इदं यो भुजङ्गप्रयातं पठेद्वा शृणोते समाधाय चित्तं मनुष्यः। स मृत्युं विजित्याशु शम्भोः प्रसादात् चिरं देवदेवस्य सायुज्यमेति॥९॥
Idam Yo Bhujanga-Prayatam Pathed-Va Shrinote Samadhaya Chittam Manushyah Sa Mrityum Vijitya-Ashu Shambhoh Prasadat Chiram Deva-Devasya Sayujyam-Eti (9)
Meaningजो मनुष्य चित्त को एकाग्र कर इस भुजङ्गप्रयात स्तोत्र का पाठ अथवा श्रवण करता है, वह शम्भु की कृपा से शीघ्र ही मृत्यु पर विजय पाकर चिरकाल तक देवदेव के सायुज्य को प्राप्त करता है।
Word-by-Word Breakdown
Origin & History
Source: Shaiva stotra corpus attributed to Adi Shankaracharya
Author: Adi Shankaracharya (traditionally)
Period: c. 8th century CE
Adi Shankaracharya, the founder of the Advaita Vedanta tradition and establisher of the four mathas, composed numerous lyrical stotras during his travels across India. Several of these — to Shiva, Vishnu, Devi, Ganesha and Subrahmanya — were set in the elegant Bhujanga-prayata metre. This hymn celebrates Shiva as 'Shankara', the auspicious Guru who, like Dakshinamurti, silently bestows Self-knowledge upon seekers, while also adoring his Ardhanarishvara form united with Bhavani.
Frequently Asked Questions
Who composed the Shiva Bhujanga Prayata Stotram?▼
What does 'Bhujanga Prayata' mean?▼
How is this different from the Shivabhujangam?▼
What is the benefit of reciting the final verse?▼
Ready to start chanting?
See Benefits & How to Chant →