ಸರಸ್ವತೀ ಸಹಸ್ರನಾಮ ಸ್ತೋತ್ರಮ್
सरस्वती सहस्रनाम स्तोत्रम् in Kannada · ಕನ್ನಡ
ನಿಮ್ಮ ಭಾಷೆ/ಲಿಪಿಯಲ್ಲಿ ಓದಿ
ಮೂಲ & ಕಥೆ
Skanda Purana, Sanatkumara Samhita (Narada-Sanatkumara samvada) · Revealed by the goddess Saraswati to Brahma; narrated by Sanatkumara to Narada · c. 600-1200 CE (Puranic period)
When Brahma had created the three worlds, he found his creation standing frozen and unconscious — for there was as yet no speech. The world-teacher performed austere tapas for ten thousand divine years, until Vani arose, radiant with all meaning, declaring herself Mahavidya, the sovereign of all speech. She taught Brahma her thousand names, promising that whoever pleased her with them would find her his servant; Brahma praised her, won her as his consort, and from that moment the universe was filled with language. Sanatkumara, who had guarded this secret, revealed it to Narada — a hymn whose names run in long alliterative garlands through the letters va, ga, sha, sa, ma, bha, ba, a, ja, ka, ta and ya, punctuated by the goddess's own seed-mantras.
✦ ಶಾಸ್ತ್ರಗಳಲ್ಲಿ ಹೇಳಿದಂತೆ
This sahasranama embodies its own deity in its very structure: the goddess of language is praised in long alphabetical garlands, and at its centre sits a mantra that recites the entire Sanskrit alphabet — from 'am' to 'ksham' — invoking her as Aksharamalika, 'she who wears the letters as her garland'. The text makes a startling promise found in almost no other hymn: that even a person born mute, reciting or hearing it with devotion, becomes eloquent in all learning like a second Brahma — for she who gave speech to a speechless universe can give it to anyone.
ಅರ್ಥದೊಂದಿಗೆ ಪೂರ್ಣ ಪಾಠ
ಯಾವುದೇ ಸಾಲನ್ನು ಅಥವಾ ▶ ಬಟನ್ ಒತ್ತಿ ಕೇಳಿ
ಧ್ಯಾನಮ್ । ಶ್ರೀಮಚ್ಚನ್ದನಚರ್ಚಿತೋಜ್ಜ್ವಲವಪುಃ ಶುಕ್ಲಾಮ್ಬರಾ ಮಲ್ಲಿಕಾ- ಮಾಲಾಲಾಲಿತ ಕುನ್ತಲಾ ಪ್ರವಿಲಸನ್ಮುಕ್ತಾವಲೀಶೋಭನಾ । ಸರ್ವಜ್ಞಾನನಿಧಾನಪುಸ್ತಕಧರಾ ರುದ್ರಾಕ್ಷಮಾಲಾಙ್ಕಿತಾ ವಾಗ್ದೇವೀ ವದನಾಮ್ಬುಜೇ ವಸತು ಮೇ ತ್ರೈಲೋಕ್ಯಮಾತಾ ಶುಭಾ ॥ ಶ್ರೀ ನಾರದ ಉವಾಚ – ಭಗವನ್ಪರಮೇಶಾನ ಸರ್ವಲೋಕೈಕನಾಯಕ । ಕಥಂ ಸರಸ್ವತೀ ಸಾಕ್ಷಾತ್ಪ್ರಸನ್ನಾ ಪರಮೇಷ್ಠಿನಃ ॥ 2 ॥ ಕಥಂ ದೇವ್ಯಾ ಮಹಾವಾಣ್ಯಾಸ್ಸತತ್ಪ್ರಾಪ ಸುದುರ್ಲಭಮ್ । ಏತನ್ಮೇ ವದ ತತ್ತ್ವೇನ ಮಹಾಯೋಗೀಶ್ವರ ಪ್ರಭೋ ॥ 3 ॥ ಶ್ರೀ ಸನತ್ಕುಮಾರ ಉವಾಚ – ಸಾಧು ಪೃಷ್ಟಂ ತ್ವಯಾ ಬ್ರಹ್ಮನ್ ಗುಹ್ಯಾದ್ಗುಹ್ಯಮನುತ್ತಮಮ್ । ಮಯಾನುಗೋಪಿತಂ ಯತ್ನಾದಿದಾನೀಂ ಸತ್ಪ್ರಕಾಶ್ಯತೇ ॥ 4 ॥ ಪುರಾ ಪಿತಾಮಹಂ ದೃಷ್ಟ್ವಾ ಜಗತ್ಸ್ಥಾವರಜಙ್ಗಮಮ್ । ನಿರ್ವಿಕಾರಂ ನಿರಾಭಾಸಂ ಸ್ತಮ್ಭೀಭೂತಮಚೇತಸಮ್ ॥ 5 ॥ ಸೃಷ್ಟ್ವಾ ತ್ರೈಲೋಕ್ಯಮಖಿಲಂ ವಾಗಭಾವಾತ್ತಥಾವಿಧಮ್ । ಆಧಿಕ್ಯಾಭಾವತಃ ಸ್ವಸ್ಯ ಪರಮೇಷ್ಠೀ ಜಗದ್ಗುರುಃ ॥ 6 ॥ ದಿವ್ಯವರ್ಷಾಯುತಂ ತೇನ ತಪೋ ದುಷ್ಕರಮುತ್ತಮಮ್ । ತತಃ ಕದಾಚಿತ್ಸಞ್ಜಾತಾ ವಾಣೀ ಸರ್ವಾರ್ಥಶೋಭಿತಾ ॥ 7 ॥ ಅಹಮಸ್ಮಿ ಮಹಾವಿದ್ಯಾ ಸರ್ವವಾಚಾಮಧೀಶ್ವರೀ । ಮಮ ನಾಮ್ನಾಂ ಸಹಸ್ರಂ ತು ಉಪದೇಕ್ಷ್ಯಾಮ್ಯನುತ್ತಮಮ್ ॥ 8 ॥
Dhyanam | Shrimachchandanacharchitojjvalavapuh shuklambara mallika- Malalalita kuntala pravilasanmuktavalishobhana | Sarvajnananidhanapustakadhara rudrakshamalankita Vagdevi vadanambuje vasatu me trailokyamata shubha || Shri narada uvacha – Bhagavanparameshana sarvalokaikanayaka | Katham sarasvati sakshatprasanna parameshthinah || 2 || Katham devya mahavanyassatatprapa sudurlabham | Etanme vada tattvena mahayogishvara prabho || 3 || Shri sanatkumara uvacha – Sadhu prishtam tvaya brahman guhyadguhyamanuttamam | Mayanugopitam yatnadidanim satprakashyate || 4 || Pura pitamaham drishtva jagatsthavarajangamam | Nirvikaram nirabhasam stambhibhutamachetasam || 5 || Srishtva trailokyamakhilam vagabhavattathavidham | Adhikyabhavatah svasya parameshthi jagadguruh || 6 || Divyavarshayutam tena tapo dushkaramuttamam | Tatah kadachitsanjata vani sarvarthashobhita || 7 || Ahamasmi mahavidya sarvavachamadhishvari | Mama namnam sahasram tu upadekshyamyanuttamam || 8 ||
ಅರ್ಥ:स्तोत्र का आरम्भ ध्यान से होता है: चन्दन से चर्चित उज्ज्वल शरीर वाली, श्वेत वस्त्रधारिणी, मल्लिका-मालाओं से सुशोभित केशों वाली, मोतियों की लड़ियों से दमकती, समस्त ज्ञान की निधि — पुस्तक — धारण करने वाली, रुद्राक्षमाला से अङ्कित वे शुभ वाग्देवी, त्रैलोक्य-माता, मेरे मुख-कमल में निवास करें। फिर नारद सनत्कुमार से पूछते हैं कि सरस्वती ब्रह्मा (परमेष्ठी) पर साक्षात् कैसे प्रसन्न हुईं और उन्हें वह परम दुर्लभ कृपा कैसे मिली। सनत्कुमार कहते हैं — यह गुह्य से भी गुह्य रहस्य अब प्रकट करता हूँ: पूर्वकाल में ब्रह्मा ने त्रैलोक्य की सृष्टि करके देखा कि वाणी के अभाव में सारा स्थावर-जङ्गम जगत जड़, निष्प्रभ और अचेतन खड़ा है। अपनी न्यूनता अनुभव कर जगद्गुरु परमेष्ठी ने दस हजार दिव्य वर्षों तक अति दुष्कर तप किया; तब सर्वार्थों से शोभित वाणी प्रकट हुईं और बोलीं — 'मैं महाविद्या हूँ, समस्त वाणियों की अधीश्वरी; मैं तुम्हें अपने अनुत्तम सहस्र नामों का उपदेश करूँगी।'
ಅನೇನ ಸಂಸ್ತುತಾ ನಿತ್ಯಂ ಪತ್ನೀ ತವ ಭವಾಮ್ಯಹಮ್ । ತ್ವಯಾ ಸೃಷ್ಟಂ ಜಗತ್ಸರ್ವಂ ವಾಣೀಯುಕ್ತಂ ಭವಿಷ್ಯತಿ ॥ 9 ॥ ಇದಂ ರಹಸ್ಯಂ ಪರಮಂ ಮಮ ನಾಮಸಹಸ್ರಕಮ್ । ಸರ್ವಪಾಪೌಘಶಮನಂ ಮಹಾಸಾರಸ್ವತಪ್ರದಮ್ ॥ 10 ॥ ಮಹಾಕವಿತ್ವದಂ ಲೋಕೇ ವಾಗೀಶತ್ವಪ್ರದಾಯಕಮ್ । ತ್ವಂ ವಾ ಪರಃ ಪುಮಾನ್ಯಸ್ತು ಸ್ತವೇನಾಽನೇನ ತೋಷಯೇತ್ ॥ 11 ॥ ತಸ್ಯಾಹಂ ಕಿಙ್ಕರೀ ಸಾಕ್ಷಾದ್ಭವಿಷ್ಯಾಮಿ ನ ಸಂಶಯಃ । ಇತ್ಯುಕ್ತ್ವಾನ್ತರ್ದಧೇ ವಾಣೀ ತದಾರಭ್ಯ ಪಿತಾಮಹಃ ॥ 12 ॥ ಸ್ತುತ್ವಾ ಸ್ತೋತ್ರೇಣ ದಿವ್ಯೇನ ತತ್ಪತಿತ್ವಮವಾಪ್ತವಾನ್ । ವಾಣೀಯುಕ್ತಂ ಜಗತ್ಸರ್ವಂ ತದಾರಭ್ಯಾಽಭವನ್ಮುನೇ ॥ 13 ॥ ತತ್ತೇಹಂ ಸಮ್ಪ್ರವಕ್ಷ್ಯಾಮಿ ಶೃಣು ಯತ್ನೇನ ನಾರದ । ಸಾವಧಾನಮನಾ ಭೂತ್ವಾ ಕ್ಷಣಂ ಶುದ್ಧೋ ಮುನೀಶ್ವರಃ ॥ 14 ॥
Anena samstuta nityam patni tava bhavamyaham | Tvaya srishtam jagatsarvam vaniyuktam bhavishyati || 9 || Idam rahasyam paramam mama namasahasrakam | Sarvapapaughashamanam mahasarasvatapradam || 10 || Mahakavitvadam loke vagishatvapradayakam | Tvam va parah pumanyastu stavenanena toshayet || 11 || Tasyaham kinkari sakshadbhavishyami na samshayah | Ityuktvantardadhe vani tadarabhya pitamahah || 12 || Stutva stotrena divyena tatpatitvamavaptavan | Vaniyuktam jagatsarvam tadarabhyabhavanmune || 13 || Tatteham sampravakshyami shrinu yatnena narada | Savadhanamana bhutva kshanam shuddho munishvarah || 14 ||
ಅರ್ಥ:देवी अपना वचन पूर्ण करती हैं: 'इस स्तोत्र से नित्य संस्तुत होकर मैं तुम्हारी पत्नी बनूँगी, और तुम्हारा रचा सारा जगत वाणी से युक्त हो जाएगा। यह परम रहस्य — मेरा नाम-सहस्र — समस्त पापों की राशियों का शमन करने वाला और महासारस्वत (वाणी की महासिद्धि) देने वाला है; यह लोक में महाकवित्व और वाणी का ईश्वरत्व देता है। तुम हो या कोई अन्य पुरुष — जो इस स्तव से मुझे सन्तुष्ट करेगा, मैं साक्षात् उसकी किङ्करी बन जाऊँगी, इसमें संशय नहीं।' यह कहकर वाणी अन्तर्धान हो गईं। तब से ब्रह्मा ने इस दिव्य स्तोत्र से स्तुति कर उन्हें पत्नी रूप में पाया, और तभी से सारा जगत वाणी से युक्त हुआ। सनत्कुमार कहते हैं — 'वही स्तोत्र मैं तुम्हें कहता हूँ; हे नारद, क्षण भर शुद्ध और सावधान मन होकर यत्नपूर्वक सुनो।'
[ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ವಾಗ್ವಾಣೀ ವರದಾ ವನ್ದ್ಯಾ ವರಾರೋಹಾ ವರಪ್ರದಾ । ವೃತ್ತಿರ್ವಾಗೀಶ್ವರೀ ವಾರ್ತಾ ವರಾ ವಾಗೀಶವಲ್ಲಭಾ ॥ 1 ॥ ವಿಶ್ವೇಶ್ವರೀ ವಿಶ್ವವನ್ದ್ಯಾ ವಿಶ್ವೇಶಪ್ರಿಯಕಾರಿಣೀ । ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಚ ವಾಗ್ದೇವೀ ವೃದ್ಧಿದಾ ವೃದ್ಧಿಕಾರಿಣೀ ॥ 2 ॥ ವೃದ್ಧಿರ್ವೃದ್ಧಾ ವಿಷಘ್ನೀ ಚ ವೃಷ್ಟಿರ್ವೃಷ್ಟಿಪ್ರದಾಯಿನೀ । ವಿಶ್ವಾರಾಧ್ಯಾ ವಿಶ್ವಮಾತಾ ವಿಶ್ವಧಾತ್ರೀ ವಿನಾಯಕಾ ॥ 3 ॥ ವಿಶ್ವಶಕ್ತಿರ್ವಿಶ್ವಸಾರಾ ವಿಶ್ವಾ ವಿಶ್ವವಿಭಾವರೀ । ವೇದಾನ್ತವೇದಿನೀ ವೇದ್ಯಾ ವಿತ್ತಾ ವೇದತ್ರಯಾತ್ಮಿಕಾ ॥ 4 ॥ ವೇದಜ್ಞಾ ವೇದಜನನೀ ವಿಶ್ವಾ ವಿಶ್ವವಿಭಾವರೀ । ವರೇಣ್ಯಾ ವಾಙ್ಮಯೀ ವೃದ್ಧಾ ವಿಶಿಷ್ಟಪ್ರಿಯಕಾರಿಣೀ ॥ 5 ॥ ವಿಶ್ವತೋವದನಾ ವ್ಯಾಪ್ತಾ ವ್ಯಾಪಿನೀ ವ್ಯಾಪಕಾತ್ಮಿಕಾ । ವ್ಯಾಲಘ್ನೀ ವ್ಯಾಲಭೂಷಾಙ್ಗೀ ವಿರಜಾ ವೇದನಾಯಿಕಾ ॥ 6 ॥ ವೇದವೇದಾನ್ತಸಂವೇದ್ಯಾ ವೇದಾನ್ತಜ್ಞಾನರೂಪಿಣೀ । ವಿಭಾವರೀ ಚ ವಿಕ್ರಾನ್ತಾ ವಿಶ್ವಾಮಿತ್ರಾ ವಿಧಿಪ್ರಿಯಾ ॥ 7 ॥ ವರಿಷ್ಠಾ ವಿಪ್ರಕೃಷ್ಟಾ ಚ ವಿಪ್ರವರ್ಯಪ್ರಪೂಜಿತಾ । ವೇದರೂಪಾ ವೇದಮಯೀ ವೇದಮೂರ್ತಿಶ್ಚ ವಲ್ಲಭಾ ॥ 8 ॥ [ ಓಂ ಹ್ರೀಂ ಗುರುರೂಪೇ ಮಾಂ ಗೃಹ್ಣ ಗೃಹ್ಣ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಗೌರೀ ಗುಣವತೀ ಗೋಪ್ಯಾ ಗನ್ಧರ್ವನಗರಪ್ರಿಯಾ । ಗುಣಮಾತಾ ಗುಣಾನ್ತಸ್ಥಾ ಗುರುರೂಪಾ ಗುರುಪ್ರಿಯಾ ॥ 9 ॥ [ ಗುಹಾನ್ತಸ್ಥಾ ] ಗುರುವಿದ್ಯಾ ಗಾನತುಷ್ಟಾ ಗಾಯಕಪ್ರಿಯಕಾರಿಣೀ । [ ಗಿರಿವಿದ್ಯಾ ] ಗಾಯತ್ರೀ ಗಿರೀಶಾರಾಧ್ಯಾ ಗೀರ್ಗಿರೀಶಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ ॥ 10 ॥
[ Aim vada vada vagvadini svaha ] Vagvani varada vandya vararoha varaprada | Vrittirvagishvari varta vara vagishavallabha || 1 || Vishveshvari vishvavandya vishveshapriyakarini | Vagvadini cha vagdevi vriddhida vriddhikarini || 2 || Vriddhirvriddha vishaghni cha vrishtirvrishtipradayini | Vishvaradhya vishvamata vishvadhatri vinayaka || 3 || Vishvashaktirvishvasara vishva vishvavibhavari | Vedantavedini vedya vitta vedatrayatmika || 4 || Vedajna vedajanani vishva vishvavibhavari | Varenya vanmayi vriddha vishishtapriyakarini || 5 || Vishvatovadana vyapta vyapini vyapakatmika | Vyalaghni vyalabhushangi viraja vedanayika || 6 || Vedavedantasamvedya vedantajnanarupini | Vibhavari cha vikranta vishvamitra vidhipriya || 7 || Varishtha viprakrishta cha vipravaryaprapujita | Vedarupa vedamayi vedamurtishcha vallabha || 8 || [ Om hrim gururupe mam grihna grihna aim vada vada vagvadini svaha ] Gauri gunavati gopya gandharvanagarapriya | Gunamata gunantastha gururupa gurupriya || 9 || [ guhantastha ] Guruvidya ganatushta gayakapriyakarini | [ girividya ] Gayatri girisharadhya girgirishapriyankari || 10 ||
ಅರ್ಥ:'ऐं वद वद वाग्वादिनी स्वाहा' बीज-मन्त्र से सहस्रनाम आरम्भ होता है, पहले व-कार के नामों से: वे वाक् और वाणी हैं — स्वयं वाणी; वरदा, वन्द्या, वरारोहा, वरप्रदा; वाणी की ईश्वरी वागीश्वरी और वाणी के ईश की वल्लभा; विश्वेश्वरी, विश्ववन्द्या, विश्व की माता, धात्री और शक्ति, विश्व का सार और उसकी विभावरी। वे वेदान्त को जानने वाली और जानने योग्य हैं; तीनों वेदों की आत्मा, वेदज्ञा और वेदों की जननी; सब ओर मुख वाली, व्याप्त और व्यापिका; सर्पों-विष का नाश करने वाली, फिर भी सर्पभूषण धारण करने वाली; विरजा, वेदों की नायिका, वेद की मूर्ति और वेदमयी। फिर गुरु-बीज के साथ ग-नाम आरम्भ होते हैं: गौरी, गुणवती, गोप्या, गन्धर्वनगर-प्रिया; गुणों की माता और गुणों के भीतर स्थित; गुरु-रूपा, गुरु-प्रिया, गुरु-विद्या; गान से सन्तुष्ट, गायकों का प्रिय करने वाली — गायत्री, गिरीश से आराधित और गिरीश का प्रिय करने वाली।
ಗಿರಿಜ್ಞಾ ಜ್ಞಾನವಿದ್ಯಾ ಚ ಗಿರಿರೂಪಾ ಗಿರೀಶ್ವರೀ । ಗೀರ್ಮಾತಾ ಗಣಸಂಸ್ತುತ್ಯಾ ಗಣನೀಯಗುಣಾನ್ವಿತಾ ॥ 11 ॥ ಗೂಢರೂಪಾ ಗುಹಾ ಗೋಪ್ಯಾ ಗೋರೂಪಾ ಗೌರ್ಗುಣಾತ್ಮಿಕಾ । ಗುರ್ವೀ ಗುರ್ವಮ್ಬಿಕಾ ಗುಹ್ಯಾ ಗೇಯಜಾ ಗೃಹನಾಶಿನೀ ॥ 12 ॥ ಗೃಹಿಣೀ ಗೃಹದೋಷಘ್ನೀ ಗವಘ್ನೀ ಗುರುವತ್ಸಲಾ । ಗೃಹಾತ್ಮಿಕಾ ಗೃಹಾರಾಧ್ಯಾ ಗೃಹಬಾಧಾವಿನಾಶಿನೀ ॥ 13 ॥ ಗಙ್ಗಾ ಗಿರಿಸುತಾ ಗಮ್ಯಾ ಗಜಯಾನಾ ಗುಹಸ್ತುತಾ । ಗರುಡಾಸನಸಂಸೇವ್ಯಾ ಗೋಮತೀ ಗುಣಶಾಲಿನೀ ॥ 14 ॥ [ ಓಂ ಐಂ ನಮಃ ಶಾರದೇ ಶ್ರೀಂ ಶುದ್ಧೇ ನಮಃ ಶಾರದೇ ವಂ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಶಾರದಾ ಶಾಶ್ವತೀ ಶೈವೀ ಶಾಙ್ಕರೀ ಶಙ್ಕರಾತ್ಮಿಕಾ । ಶ್ರೀಶ್ಶರ್ವಾಣೀ ಶತಘ್ನೀ ಚ ಶರಚ್ಚನ್ದ್ರನಿಭಾನನಾ ॥ 15 ॥ ಶರ್ಮಿಷ್ಠಾ ಶಮನಘ್ನೀ ಚ ಶತಸಾಹಸ್ರರೂಪಿಣೀ । ಶಿವಾ ಶಮ್ಭುಪ್ರಿಯಾ ಶ್ರದ್ಧಾ ಶ್ರುತಿರೂಪಾ ಶ್ರುತಿಪ್ರಿಯಾ ॥ 16 ॥ ಶುಚಿಷ್ಮತೀ ಶರ್ಮಕರೀ ಶುದ್ಧಿದಾ ಶುದ್ಧಿರೂಪಿಣೀ । ಶಿವಾ ಶಿವಙ್ಕರೀ ಶುದ್ಧಾ ಶಿವಾರಾಧ್ಯಾ ಶಿವಾತ್ಮಿಕಾ ॥ 17 ॥ ಶ್ರೀಮತೀ ಶ್ರೀಮಯೀ ಶ್ರಾವ್ಯಾ ಶ್ರುತಿಃ ಶ್ರವಣಗೋಚರಾ । ಶಾನ್ತಿಶ್ಶಾನ್ತಿಕರೀ ಶಾನ್ತಾ ಶಾನ್ತಾಚಾರಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ ॥ 18 ॥ ಶೀಲಲಭ್ಯಾ ಶೀಲವತೀ ಶ್ರೀಮಾತಾ ಶುಭಕಾರಿಣೀ । ಶುಭವಾಣೀ ಶುದ್ಧವಿದ್ಯಾ ಶುದ್ಧಚಿತ್ತಪ್ರಪೂಜಿತಾ ॥ 19 ॥ ಶ್ರೀಕರೀ ಶ್ರುತಪಾಪಘ್ನೀ ಶುಭಾಕ್ಷೀ ಶುಚಿವಲ್ಲಭಾ । ಶಿವೇತರಘ್ನೀ ಶಬರೀ ಶ್ರವಣೀಯಗುಣಾನ್ವಿತಾ ॥ 20 ॥ [ಶರ್ವರೀ]
Girijna jnanavidya cha girirupa girishvari | Girmata ganasamstutya gananiyagunanvita || 11 || Gudharupa guha gopya gorupa gaurgunatmika | Gurvi gurvambika guhya geyaja grihanashini || 12 || Grihini grihadoshaghni gavaghni guruvatsala | Grihatmika griharadhya grihabadhavinashini || 13 || Ganga girisuta gamya gajayana guhastuta | Garudasanasamsevya gomati gunashalini || 14 || [ Om aim namah sharade shrim shuddhe namah sharade vam aim vada vada vagvadini svaha ] Sharada shashvati shaivi shankari shankaratmika | Shrishsharvani shataghni cha sharachchandranibhanana || 15 || Sharmishtha shamanaghni cha shatasahasrarupini | Shiva shambhupriya shraddha shrutirupa shrutipriya || 16 || Shuchishmati sharmakari shuddhida shuddhirupini | Shiva shivankari shuddha shivaradhya shivatmika || 17 || Shrimati shrimayi shravya shrutih shravanagochara | Shantishshantikari shanta shantacharapriyankari || 18 || Shilalabhya shilavati shrimata shubhakarini | Shubhavani shuddhavidya shuddhachittaprapujita || 19 || Shrikari shrutapapaghni shubhakshi shuchivallabha | Shivetaraghni shabari shravaniyagunanvita || 20 || [sharvari]
ಅರ್ಥ:ग-नाम आगे चलते हैं: वाणी को जानने वाली, ज्ञानविद्या, गिरि-रूपा और गिरीश्वरी; वाणी की माता, गणों से संस्तुत्य; गूढ़रूपा, गुहा, गोप्या; गृह के दोषों और बाधाओं का नाश करने वाली, गृहिणी और गृह में आराध्या; वे गङ्गा हैं, गिरिसुता, गज पर चलने वाली, गुह (कार्तिकेय) से स्तुत, गरुडासन (विष्णु) से संसेव्या — गोमती, गुणशालिनी। फिर शारदा-बीज के साथ श-नाम: शारदा, शाश्वती, शैवी, शाङ्करी, शङ्कर की आत्मा; श्री, शर्वाणी, शरद के चन्द्र-सा मुख; शमन (यम) की शक्ति हरने वाली, शत-सहस्र रूपों वाली; शिवा, शम्भुप्रिया, श्रद्धा, श्रुति-रूपा और श्रुति-प्रिया; शुचिष्मती, कल्याणकारिणी, शुद्धि देने वाली और शुद्धि-रूपिणी; शिव करने वाली, शुद्धा, शिव से आराध्या; श्रीमती, श्रवण करने योग्य, स्वयं श्रुति; शान्ति और शान्ति करने वाली, शान्त आचार का प्रिय करने वाली; शील से प्राप्य, शीलवती, श्री-माता, शुभकारिणी; शुभ वाणी वाली, शुद्ध विद्या, शुद्ध चित्त वालों से पूजित; श्रीकरी, सुने हुए पापों को नष्ट करने वाली, शुभ नेत्रों वाली, अशुभ का नाश करने वाली।
ಶಾರೀ ಶಿರೀಷಪುಷ್ಪಾಭಾ ಶಮನಿಷ್ಠಾ ಶಮಾತ್ಮಿಕಾ । ಶಮಾನ್ವಿತಾ ಶಮಾರಾಧ್ಯಾ ಶಿತಿಕಣ್ಠಪ್ರಪೂಜಿತಾ ॥ 21 ॥ ಶುದ್ಧಿಃ ಶುದ್ಧಿಕರೀ ಶ್ರೇಷ್ಠಾ ಶ್ರುತಾನನ್ತಾ ಶುಭಾವಹಾ । ಸರಸ್ವತೀ ಚ ಸರ್ವಜ್ಞಾ ಸರ್ವಸಿದ್ಧಿಪ್ರದಾಯಿನೀ ॥ 22 ॥ [ ಓಂ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಸರಸ್ವತೀ ಚ ಸಾವಿತ್ರೀ ಸನ್ಧ್ಯಾ ಸರ್ವೇಪ್ಸಿತಪ್ರದಾ । ಸರ್ವಾರ್ತಿಘ್ನೀ ಸರ್ವಮಯೀ ಸರ್ವವಿದ್ಯಾಪ್ರದಾಯಿನೀ ॥ 23 ॥ ಸರ್ವೇಶ್ವರೀ ಸರ್ವಪುಣ್ಯಾ ಸರ್ಗಸ್ಥಿತ್ಯನ್ತಕಾರಿಣೀ । ಸರ್ವಾರಾಧ್ಯಾ ಸರ್ವಮಾತಾ ಸರ್ವದೇವನಿಷೇವಿತಾ ॥ 24 ॥ ಸರ್ವೈಶ್ವರ್ಯಪ್ರದಾ ಸತ್ಯಾ ಸತೀ ಸತ್ವಗುಣಾಶ್ರಯಾ । ಸರ್ವಕ್ರಮಪದಾಕಾರಾ ಸರ್ವದೋಷನಿಷೂದಿನೀ ॥ 25 ॥ [ ಸ್ವರಕ್ರಮಪದಾಕಾರಾ ] ಸಹಸ್ರಾಕ್ಷೀ ಸಹಸ್ರಾಸ್ಯಾ ಸಹಸ್ರಪದಸಂಯುತಾ । ಸಹಸ್ರಹಸ್ತಾ ಸಾಹಸ್ರಗುಣಾಲಙ್ಕೃತವಿಗ್ರಹಾ ॥ 26 ॥ ಸಹಸ್ರಶೀರ್ಷಾ ಸದ್ರೂಪಾ ಸ್ವಧಾ ಸ್ವಾಹಾ ಸುಧಾಮಯೀ । ಷಡ್ಗ್ರನ್ಥಿಭೇದಿನೀ ಸೇವ್ಯಾ ಸರ್ವಲೋಕೈಕಪೂಜಿತಾ ॥ 27 ॥ ಸ್ತುತ್ಯಾ ಸ್ತುತಿಮಯೀ ಸಾಧ್ಯಾ ಸವಿತೃಪ್ರಿಯಕಾರಿಣೀ । ಸಂಶಯಚ್ಛೇದಿನೀ ಸಾಙ್ಖ್ಯವೇದ್ಯಾ ಸಙ್ಖ್ಯಾ ಸದೀಶ್ವರೀ ॥ 28 ॥ ಸಿದ್ಧಿದಾ ಸಿದ್ಧಸಮ್ಪೂಜ್ಯಾ ಸರ್ವಸಿದ್ಧಿಪ್ರದಾಯಿನೀ । ಸರ್ವಜ್ಞಾ ಸರ್ವಶಕ್ತಿಶ್ಚ ಸರ್ವಸಮ್ಪತ್ಪ್ರದಾಯಿನೀ ॥ 29 ॥ ಸರ್ವಾಽಶುಭಘ್ನೀ ಸುಖದಾ ಸುಖಸಂವಿತ್ಸ್ವರೂಪಿಣೀ । ಸರ್ವಸಮ್ಭಾಷಣೀ ಸರ್ವಜಗತ್ಸಮ್ಮೋಹಿನೀ ತಥಾ ॥ 30 ॥ [ ಸರ್ವಸಮ್ಭೀಷಣೀ ]
Shari shirishapushpabha shamanishtha shamatmika | Shamanvita shamaradhya shitikanthaprapujita || 21 || Shuddhih shuddhikari shreshtha shrutananta shubhavaha | Sarasvati cha sarvajna sarvasiddhipradayini || 22 || [ Om aim vada vada vagvadini svaha ] Sarasvati cha savitri sandhya sarvepsitaprada | Sarvartighni sarvamayi sarvavidyapradayini || 23 || Sarveshvari sarvapunya sargasthityantakarini | Sarvaradhya sarvamata sarvadevanishevita || 24 || Sarvaishvaryaprada satya sati satvagunashraya | Sarvakramapadakara sarvadoshanishudini || 25 || [ svarakramapadakara ] Sahasrakshi sahasrasya sahasrapadasamyuta | Sahasrahasta sahasragunalankritavigraha || 26 || Sahasrashirsha sadrupa svadha svaha sudhamayi | Shadgranthibhedini sevya sarvalokaikapujita || 27 || Stutya stutimayi sadhya savitripriyakarini | Samshayachchhedini sankhyavedya sankhya sadishvari || 28 || Siddhida siddhasampujya sarvasiddhipradayini | Sarvajna sarvashaktishcha sarvasampatpradayini || 29 || Sarvashubhaghni sukhada sukhasamvitsvarupini | Sarvasambhashani sarvajagatsammohini tatha || 30 || [ sarvasambhishani ]
ಅರ್ಥ:वे शिरीष-पुष्प-सी कान्ति वाली हैं, शम में निष्ठ और शम से आराध्या, शितिकण्ठ (शिव) से प्रपूजित; स्वयं शुद्धि और शुद्धि करने वाली, श्रेष्ठा, अनन्त रूप से विख्यात, शुभ लाने वाली। फिर अपने ही बीज-मन्त्र के साथ महानाम आता है — सरस्वती: सर्वज्ञा, सर्वसिद्धिप्रदायिनी; वे सावित्री और सन्ध्या हैं, सब इच्छित देने वाली; सर्व पीड़ाओं का नाश करने वाली, सर्वमयी, समस्त विद्याओं की दात्री; सर्वेश्वरी, सर्वपुण्या, सृष्टि-स्थिति-अन्त करने वाली; सबकी आराध्या, सबकी माता, सब देवों से सेवित, सर्व ऐश्वर्य देने वाली — सत्या, सती, सत्त्वगुण का आश्रय। वे सहस्राक्षी हैं, सहस्रमुखी, सहस्रपदा, सहस्रहस्ता, सहस्रशीर्षा — स्त्री-रूप में विराट पुरुष; स्वधा, स्वाहा, सुधामयी; सूक्ष्म शरीर की छह ग्रन्थियों को भेदने वाली; स्तुत्या और स्तुतिमयी, संशय काटने वाली, सांख्य से वेद्या, स्वयं संख्या; सिद्धिदा, सिद्धों से सम्पूज्या; सर्वज्ञा, सर्वशक्ति, सर्व सम्पत्ति देने वाली; समस्त अशुभ हरने वाली, सुखदा, सुख-संवित् स्वरूपा, सबसे सम्भाषण करने वाली, समस्त जगत को सम्मोहित करने वाली।
ಸರ್ವಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ ಸರ್ವಶುಭದಾ ಸರ್ವಮಙ್ಗಲಾ । ಸರ್ವಮನ್ತ್ರಮಯೀ ಸರ್ವತೀರ್ಥಪುಣ್ಯಫಲಪ್ರದಾ ॥ 31 ॥ ಸರ್ವಪುಣ್ಯಮಯೀ ಸರ್ವವ್ಯಾಧಿಘ್ನೀ ಸರ್ವಕಾಮದಾ । ಸರ್ವವಿಘ್ನಹರೀ ಸರ್ವವನ್ದಿತಾ ಸರ್ವಮಙ್ಗಲಾ ॥ 32 ॥ ಸರ್ವಮನ್ತ್ರಕರೀ ಸರ್ವಲಕ್ಷ್ಮೀಃ ಸರ್ವಗುಣಾನ್ವಿತಾ । ಸರ್ವಾನನ್ದಮಯೀ ಸರ್ವಜ್ಞಾನದಾ ಸತ್ಯನಾಯಿಕಾ ॥ 33 ॥ ಸರ್ವಜ್ಞಾನಮಯೀ ಸರ್ವರಾಜ್ಯದಾ ಸರ್ವಮುಕ್ತಿದಾ । ಸುಪ್ರಭಾ ಸರ್ವದಾ ಸರ್ವಾ ಸರ್ವಲೋಕವಶಙ್ಕರೀ ॥ 34 ॥ ಸುಭಗಾ ಸುನ್ದರೀ ಸಿದ್ಧಾ ಸಿದ್ಧಾಮ್ಬಾ ಸಿದ್ಧಮಾತೃಕಾ । ಸಿದ್ಧಮಾತಾ ಸಿದ್ಧವಿದ್ಯಾ ಸಿದ್ಧೇಶೀ ಸಿದ್ಧರೂಪಿಣೀ ॥ 35 ॥ ಸುರೂಪಿಣೀ ಸುಖಮಯೀ ಸೇವಕಪ್ರಿಯಕಾರಿಣೀ । ಸ್ವಾಮಿನೀ ಸರ್ವದಾ ಸೇವ್ಯಾ ಸ್ಥೂಲಸೂಕ್ಷ್ಮಾಪರಾಮ್ಬಿಕಾ ॥ 36 ॥ ಸಾರರೂಪಾ ಸರೋರೂಪಾ ಸತ್ಯಭೂತಾ ಸಮಾಶ್ರಯಾ । ಸಿತಾಽಸಿತಾ ಸರೋಜಾಕ್ಷೀ ಸರೋಜಾಸನವಲ್ಲಭಾ ॥ 37 ॥ ಸರೋರುಹಾಭಾ ಸರ್ವಾಙ್ಗೀ ಸುರೇನ್ದ್ರಾದಿಪ್ರಪೂಜಿತಾ । [ ಓಂ ಹ್ರೀಂ ಐಂ ಮಹಾಸರಸ್ವತಿ ಸಾರಸ್ವತಪ್ರದೇ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಮಹಾದೇವೀ ಮಹೇಶಾನೀ ಮಹಾಸಾರಸ್ವತಪ್ರದಾ ॥ 38 ॥ ಮಹಾಸರಸ್ವತೀ ಮುಕ್ತಾ ಮುಕ್ತಿದಾ ಮೋಹನಾಶಿನೀ । [ ಮಲನಾಶಿನೀ ] ಮಹೇಶ್ವರೀ ಮಹಾನನ್ದಾ ಮಹಾಮನ್ತ್ರಮಯೀ ಮಹೀ ॥ 39 ॥ ಮಹಾಲಕ್ಷ್ಮೀರ್ಮಹಾವಿದ್ಯಾ ಮಾತಾ ಮನ್ದರವಾಸಿನೀ । ಮನ್ತ್ರಗಮ್ಯಾ ಮನ್ತ್ರಮಾತಾ ಮಹಾಮನ್ತ್ರಫಲಪ್ರದಾ ॥ 40 ॥
Sarvapriyankari sarvashubhada sarvamangala | Sarvamantramayi sarvatirthapunyaphalaprada || 31 || Sarvapunyamayi sarvavyadhighni sarvakamada | Sarvavighnahari sarvavandita sarvamangala || 32 || Sarvamantrakari sarvalakshmih sarvagunanvita | Sarvanandamayi sarvajnanada satyanayika || 33 || Sarvajnanamayi sarvarajyada sarvamuktida | Suprabha sarvada sarva sarvalokavashankari || 34 || Subhaga sundari siddha siddhamba siddhamatrika | Siddhamata siddhavidya siddheshi siddharupini || 35 || Surupini sukhamayi sevakapriyakarini | Svamini sarvada sevya sthulasukshmaparambika || 36 || Sararupa sarorupa satyabhuta samashraya | Sitasita sarojakshi sarojasanavallabha || 37 || Saroruhabha sarvangi surendradiprapujita | [ Om hrim aim mahasarasvati sarasvataprade aim vada vada vagvadini svaha ] Mahadevi maheshani mahasarasvataprada || 38 || Mahasarasvati mukta muktida mohanashini | [ malanashini ] Maheshvari mahananda mahamantramayi mahi || 39 || Mahalakshmirmahavidya mata mandaravasini | Mantragamya mantramata mahamantraphalaprada || 40 ||
ಅರ್ಥ:सर्व-नामों की धारा बहती है: सबका प्रिय करने वाली, सर्वशुभदा, सर्वमङ्गला; सर्वमन्त्रमयी, समस्त तीर्थों का पुण्यफल देने वाली; सर्वपुण्यमयी, सब व्याधियाँ हरने वाली, सर्वकामदा; सब विघ्न हरने वाली, सर्ववन्दिता; सर्वमन्त्रकरी, सबकी लक्ष्मी, सर्वगुणान्विता; सर्वानन्दमयी, सर्वज्ञानदा, सत्य की नायिका; सब राज्य और पूर्ण मुक्ति देने वाली, सुप्रभा, सर्वा, समस्त लोकों को वश करने वाली। वे सुभगा हैं, सुन्दरी, सिद्धा — सिद्धों की अम्बा और मातृका, सिद्धविद्या, सिद्धेशी, सिद्धरूपिणी; सुरूपिणी, सुखमयी, सेवकों का प्रिय करने वाली; स्वामिनी, सदा सेव्या, स्थूल-सूक्ष्म से परे परा अम्बिका; सार-रूपा, सरोवर-रूपा, सत्यभूता, सबकी समान आश्रय; सित-असित, सरोजाक्षी, कमलासन (ब्रह्मा) की वल्लभा; कमल-सी आभा वाली, सर्वाङ्गसुन्दरी, इन्द्रादि देवों से प्रपूजित। फिर महासरस्वती-बीज के साथ म-नाम आरम्भ होते हैं: महादेवी, महेशानी, महासारस्वत देने वाली; महासरस्वती, मुक्ता और मुक्तिदा, मोह का नाश करने वाली; महेश्वरी, महानन्दा, महामन्त्रमयी, मही; महालक्ष्मी, महाविद्या, माता, मन्दरवासिनी; मन्त्र से गम्या, मन्त्रों की माता, महामन्त्रों का फल देने वाली।
ಮಹಾಮುಕ್ತಿರ್ಮಹಾನಿತ್ಯಾ ಮಹಾಸಿದ್ಧಿಪ್ರದಾಯಿನೀ । ಮಹಾಸಿದ್ಧಾ ಮಹಾಮಾತಾ ಮಹದಾಕಾರಸಂಯುತಾ ॥ 41 ॥ ಮಹೀ ಮಹೇಶ್ವರೀ ಮೂರ್ತಿರ್ಮೋಕ್ಷದಾ ಮಣಿಭೂಷಣಾ । ಮೇನಕಾ ಮಾನಿನೀ ಮಾನ್ಯಾ ಮೃತ್ಯುಘ್ನೀ ಮೇರುರೂಪಿಣೀ ॥ 42 ॥ ಮದಿರಾಕ್ಷೀ ಮದಾವಾಸಾ ಮಖರೂಪಾ ಮಖೇಶ್ವರೀ । [ ಮಹೇಶ್ವರೀ ] ಮಹಾಮೋಹಾ ಮಹಾಮಾಯಾ ಮಾತೄಣಾಂ ಮೂರ್ಧ್ನಿಸಂಸ್ಥಿತಾ ॥ 43 ॥ ಮಹಾಪುಣ್ಯಾ ಮುದಾವಾಸಾ ಮಹಾಸಮ್ಪತ್ಪ್ರದಾಯಿನೀ । ಮಣಿಪೂರೈಕನಿಲಯಾ ಮಧುರೂಪಾ ಮದೋತ್ಕಟಾ ॥ 44 ॥ [ ಮಹೋತ್ಕಟಾ ] ಮಹಾಸೂಕ್ಷ್ಮಾ ಮಹಾಶಾನ್ತಾ ಮಹಾಶಾನ್ತಿಪ್ರದಾಯಿನೀ । ಮುನಿಸ್ತುತಾ ಮೋಹಹನ್ತ್ರೀ ಮಾಧವೀ ಮಾಧವಪ್ರಿಯಾ ॥ 45 ॥ ಮಾ ಮಹಾದೇವಸಂಸ್ತುತ್ಯಾ ಮಹಿಷೀಗಣಪೂಜಿತಾ । ಮೃಷ್ಟಾನ್ನದಾ ಚ ಮಾಹೇನ್ದ್ರೀ ಮಹೇನ್ದ್ರಪದದಾಯಿನೀ ॥ 46 ॥ ಮತಿರ್ಮತಿಪ್ರದಾ ಮೇಧಾ ಮರ್ತ್ಯಲೋಕನಿವಾಸಿನೀ । ಮುಖ್ಯಾ ಮಹಾನಿವಾಸಾ ಚ ಮಹಾಭಾಗ್ಯಜನಾಶ್ರಿತಾ ॥ 47 ॥ ಮಹಿಲಾ ಮಹಿಮಾ ಮೃತ್ಯುಹಾರೀ ಮೇಧಾಪ್ರದಾಯಿನೀ । ಮೇಧ್ಯಾ ಮಹಾವೇಗವತೀ ಮಹಾಮೋಕ್ಷಫಲಪ್ರದಾ ॥ 48 ॥ ಮಹಾಪ್ರಭಾಭಾ ಮಹತೀ ಮಹಾದೇವಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ । ಮಹಾಪೋಷಾ ಮಹರ್ಥಿಶ್ಚ ಮುಕ್ತಾಹಾರವಿಭೂಷಣಾ ॥ 49 ॥ [ ಮಹರ್ದ್ಧಿಶ್ಚ ] ಮಾಣಿಕ್ಯಭೂಷಣಾ ಮನ್ತ್ರಾ ಮುಖ್ಯಚನ್ದ್ರಾರ್ಧಶೇಖರಾ । ಮನೋರೂಪಾ ಮನಶ್ಶುದ್ಧಿಃ ಮನಶ್ಶುದ್ಧಿಪ್ರದಾಯಿನೀ ॥ 50 ॥
Mahamuktirmahanitya mahasiddhipradayini | Mahasiddha mahamata mahadakarasamyuta || 41 || Mahi maheshvari murtirmokshada manibhushana | Menaka manini manya mrityughni merurupini || 42 || Madirakshi madavasa makharupa makheshvari | [ maheshvari ] Mahamoha mahamaya matrinam murdhnisamsthita || 43 || Mahapunya mudavasa mahasampatpradayini | Manipuraikanilaya madhurupa madotkata || 44 || [ mahotkata ] Mahasukshma mahashanta mahashantipradayini | Munistuta mohahantri madhavi madhavapriya || 45 || Ma mahadevasamstutya mahishiganapujita | Mrishtannada cha mahendri mahendrapadadayini || 46 || Matirmatiprada medha martyalokanivasini | Mukhya mahanivasa cha mahabhagyajanashrita || 47 || Mahila mahima mrityuhari medhapradayini | Medhya mahavegavati mahamokshaphalaprada || 48 || Mahaprabhabha mahati mahadevapriyankari | Mahaposha maharthishcha muktaharavibhushana || 49 || [ maharddhishcha ] Manikyabhushana mantra mukhyachandrardhashekhara | Manorupa manashshuddhih manashshuddhipradayini || 50 ||
ಅರ್ಥ:वे महामुक्ति और महानित्या हैं, महासिद्धियाँ देने वाली, महासिद्धा, महामाता, महत् के आकार से युक्त; मही, महेश्वरी, स्वयं मूर्ति, मोक्षदा, मणियों से भूषित; मेनका, मानिनी, मान्या, मृत्यु को हरने वाली, मेरु-रूपिणी; मद भरे नेत्रों वाली, आनन्द का आवास; मख (यज्ञ) की मूर्ति और मखेश्वरी; महामोहा, महामाया, मातृकाओं के शीर्ष पर विराजित; महापुण्या, प्रसन्नता का वास, महासम्पत्ति देने वाली; मणिपूर चक्र में एकमात्र निवास वाली, मधु-रूपा, मद से उत्कट; महासूक्ष्मा, महाशान्ता, महाशान्ति देने वाली; मुनियों से स्तुत, मोह की हन्त्री, माधवी, माधव-प्रिया। वे मा (लक्ष्मी) हैं, महादेव से संस्तुत्य, रानियों से पूजित; मृष्टान्न देने वाली, माहेन्द्री, इन्द्रपद देने वाली; मति और मति देने वाली, मेधा, मर्त्यलोक में निवास करने वाली; मुख्या, महानिवासा, महाभाग्यशाली जनों की आश्रया; महिला, महिमा, मृत्यु हरने वाली, मेधा देने वाली; मेध्या, महावेगवती, महामोक्ष का फल देने वाली; महाप्रभा वाली, महती, महादेव का प्रिय करने वाली; महापोषा, महाऋद्धि, मुक्ताहारों से विभूषित; माणिक्य-आभूषणों वाली, स्वयं मन्त्र, अर्धचन्द्र-शेखरा; मनोरूपा, मन की शुद्धि और मन की शुद्धि देने वाली।
ಮಹಾಕಾರುಣ್ಯಸಮ್ಪೂರ್ಣಾ ಮನೋನಮನವನ್ದಿತಾ । ಮಹಾಪಾತಕಜಾಲಘ್ನೀ ಮುಕ್ತಿದಾ ಮುಕ್ತಭೂಷಣಾ ॥ 51 ॥ ಮನೋನ್ಮನೀ ಮಹಾಸ್ಥೂಲಾ ಮಹಾಕ್ರತುಫಲಪ್ರದಾ । ಮಹಾಪುಣ್ಯಫಲಪ್ರಾಪ್ಯಾ ಮಾಯಾತ್ರಿಪುರನಾಶಿನೀ ॥ 52 ॥ ಮಹಾನಸಾ ಮಹಾಮೇಧಾ ಮಹಾಮೋದಾ ಮಹೇಶ್ವರೀ । ಮಾಲಾಧರೀ ಮಹೋಪಾಯಾ ಮಹಾತೀರ್ಥಫಲಪ್ರದಾ ॥ 53 ॥ ಮಹಾಮಙ್ಗಲಸಮ್ಪೂರ್ಣಾ ಮಹಾದಾರಿದ್ರ್ಯನಾಶಿನೀ । ಮಹಾಮಖಾ ಮಹಾಮೇಘಾ ಮಹಾಕಾಲೀ ಮಹಾಪ್ರಿಯಾ ॥ 54 ॥ ಮಹಾಭೂಷಾ ಮಹಾದೇಹಾ ಮಹಾರಾಜ್ಞೀ ಮುದಾಲಯಾ । [ ಓಂ ಹ್ರೀಂ ಐಂ ನಮೋ ಭಗವತಿ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಭೂರಿದಾ ಭಾಗ್ಯದಾ ಭೋಗ್ಯಾ ಭೋಗ್ಯದಾ ಭೋಗದಾಯಿನೀ ॥ 55 ॥ ಭವಾನೀ ಭೂತಿದಾ ಭೂತಿಃ ಭೂಮಿರ್ಭೂಮಿಸುನಾಯಿಕಾ । ಭೂತಧಾತ್ರೀ ಭಯಹರೀ ಭಕ್ತಸಾರಸ್ವತಪ್ರದಾ ॥ 56 ॥ ಭುಕ್ತಿರ್ಭುಕ್ತಿಪ್ರದಾ ಭೋಕ್ತ್ರೀ ಭಕ್ತಿರ್ಭಕ್ತಿಪ್ರದಾಯಿನೀ । [ಭೇಕೀ] ಭಕ್ತಸಾಯುಜ್ಯದಾ ಭಕ್ತಸ್ವರ್ಗದಾ ಭಕ್ತರಾಜ್ಯದಾ ॥ 57 ॥ ಭಾಗೀರಥೀ ಭವಾರಾಧ್ಯಾ ಭಾಗ್ಯಾಸಜ್ಜನಪೂಜಿತಾ । ಭವಸ್ತುತ್ಯಾ ಭಾನುಮತೀ ಭವಸಾಗರತಾರಿಣೀ ॥ 58 ॥ ಭೂತಿರ್ಭೂಷಾ ಚ ಭೂತೇಶೀ ಭಾಲಲೋಚನಪೂಜಿತಾ । [ ಫಾಲಲೋಚನಪೂಜಿತಾ ] ಭೂತಾ ಭವ್ಯಾ ಭವಿಷ್ಯಾ ಚ ಭವವಿದ್ಯಾ ಭವಾತ್ಮಿಕಾ ॥ 59 ॥ ಬಾಧಾಪಹಾರಿಣೀ ಬನ್ಧುರೂಪಾ ಭುವನಪೂಜಿತಾ । ಭವಘ್ನೀ ಭಕ್ತಿಲಭ್ಯಾ ಚ ಭಕ್ತರಕ್ಷಣತತ್ಪರಾ ॥ 60 ॥
Mahakarunyasampurna manonamanavandita | Mahapatakajalaghni muktida muktabhushana || 51 || Manonmani mahasthula mahakratuphalaprada | Mahapunyaphalaprapya mayatripuranashini || 52 || Mahanasa mahamedha mahamoda maheshvari | Maladhari mahopaya mahatirthaphalaprada || 53 || Mahamangalasampurna mahadaridryanashini | Mahamakha mahamegha mahakali mahapriya || 54 || Mahabhusha mahadeha maharajni mudalaya | [ Om hrim aim namo bhagavati aim vada vada vagvadini svaha ] Bhurida bhagyada bhogya bhogyada bhogadayini || 55 || Bhavani bhutida bhutih bhumirbhumisunayika | Bhutadhatri bhayahari bhaktasarasvataprada || 56 || Bhuktirbhuktiprada bhoktri bhaktirbhaktipradayini | [bheki] Bhaktasayujyada bhaktasvargada bhaktarajyada || 57 || Bhagirathi bhavaradhya bhagyasajjanapujita | Bhavastutya bhanumati bhavasagaratarini || 58 || Bhutirbhusha cha bhuteshi bhalalochanapujita | [ phalalochanapujita ] Bhuta bhavya bhavishya cha bhavavidya bhavatmika || 59 || Badhapaharini bandhurupa bhuvanapujita | Bhavaghni bhaktilabhya cha bhaktarakshanatatpara || 60 ||
ಅರ್ಥ:वे महाकरुणा से परिपूर्ण हैं, मन के नमन से वन्दित; महापातकों के जाल की हन्त्री, मुक्तिदा, मुक्तों की भूषण; मनोन्मनी, महास्थूला, महाक्रतुओं का फल देने वाली; महापुण्य से प्राप्या, माया के त्रिपुर का नाश करने वाली; महान् अन्न वाली, महामेधा, महामोदा, महेश्वरी; मालाधारिणी, महा-उपाय, महातीर्थों का फल देने वाली; महामङ्गल से सम्पूर्ण, महादारिद्र्य की नाशिनी; महामखा, महामेघा, महाकाली, महाप्रिया; महाभूषा, महादेहा, महाराज्ञी, आनन्द का आलय। फिर भगवती-बीज के साथ भ-नाम: भूरि देने वाली, भाग्यदा, भोग्या और भोग देने वाली; भवानी, भूतिदा, स्वयं भूति, भूमि और भूमि की सुनायिका; भूतों की धात्री, भय हरने वाली, भक्तों को सारस्वत (वाणी-सिद्धि) देने वाली; भुक्ति और भुक्ति देने वाली, भोक्त्री, भक्ति और भक्ति देने वाली; भक्तों को सायुज्य, स्वर्ग और राज्य देने वाली; भागीरथी, भव से आराध्या, भाग्यवान सज्जनों से पूजित; भव से स्तुत्य, भानुमती, भवसागर से तारने वाली; भूति और भूषा, भूतों की ईश्वरी, भाल-लोचन (शिव) से पूजित; भूत, भव्य और भविष्य — भव-विद्या और भव की आत्मा; बाधा हरने वाली, बन्धु-रूपा, भुवनों से पूजित; भव का नाश करने वाली, भक्ति से प्राप्य, भक्तों की रक्षा में तत्पर।
ಭಕ್ತಾರ್ತಿಶಮನೀ ಭಾಗ್ಯಾ ಭೋಗದಾನಕೃತೋದ್ಯಮಾ । ಭುಜಙ್ಗಭೂಷಣಾ ಭೀಮಾ ಭೀಮಾಕ್ಷೀ ಭೀಮರೂಪಿಣೀ ॥ 61 ॥ ಭಾವಿನೀ ಭ್ರಾತೃರೂಪಾ ಚ ಭಾರತೀ ಭವನಾಯಿಕಾ । ಭಾಷಾ ಭಾಷಾವತೀ ಭೀಷ್ಮಾ ಭೈರವೀ ಭೈರವಪ್ರಿಯಾ ॥ 62 ॥ ಭೂತಿರ್ಭಾಸಿತಸರ್ವಾಙ್ಗೀ ಭೂತಿದಾ ಭೂತಿನಾಯಿಕಾ । ಭಾಸ್ವತೀ ಭಗಮಾಲಾ ಚ ಭಿಕ್ಷಾದಾನಕೃತೋದ್ಯಮಾ ॥ 63 ॥ ಭಿಕ್ಷುರೂಪಾ ಭಕ್ತಿಕರೀ ಭಕ್ತಲಕ್ಷ್ಮೀಪ್ರದಾಯಿನೀ । ಭ್ರಾನ್ತಿಘ್ನಾ ಭ್ರಾನ್ತಿರೂಪಾ ಚ ಭೂತಿದಾ ಭೂತಿಕಾರಿಣೀ ॥ 64 ॥ ಭಿಕ್ಷಣೀಯಾ ಭಿಕ್ಷುಮಾತಾ ಭಾಗ್ಯವದ್ದೃಷ್ಟಿಗೋಚರಾ । ಭೋಗವತೀ ಭೋಗರೂಪಾ ಭೋಗಮೋಕ್ಷಫಲಪ್ರದಾ ॥ 65 ॥ ಭೋಗಶ್ರಾನ್ತಾ ಭಾಗ್ಯವತೀ ಭಕ್ತಾಘೌಘವಿನಾಶಿನೀ । [ ಓಂ ಐಂ ಕ್ಲೀಂ ಸೌಃ ಬಾಲೇ ಬ್ರಾಹ್ಮೀ ಬ್ರಹ್ಮಪತ್ನೀ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಬ್ರಾಹ್ಮೀ ಬ್ರಹ್ಮಸ್ವರೂಪಾ ಚ ಬೃಹತೀ ಬ್ರಹ್ಮವಲ್ಲಭಾ ॥ 66 ॥ ಬ್ರಹ್ಮದಾ ಬ್ರಹ್ಮಮಾತಾ ಚ ಬ್ರಹ್ಮಾಣೀ ಬ್ರಹ್ಮದಾಯಿನೀ । ಬ್ರಹ್ಮೇಶೀ ಬ್ರಹ್ಮಸಂಸ್ತುತ್ಯಾ ಬ್ರಹ್ಮವೇದ್ಯಾ ಬುಧಪ್ರಿಯಾ ॥ 67 ॥ ಬಾಲೇನ್ದುಶೇಖರಾ ಬಾಲಾ ಬಲಿಪೂಜಾಕರಪ್ರಿಯಾ । ಬಲದಾ ಬಿನ್ದುರೂಪಾ ಚ ಬಾಲಸೂರ್ಯಸಮಪ್ರಭಾ ॥ 68 ॥ ಬ್ರಹ್ಮರೂಪಾ ಬ್ರಹ್ಮಮಯೀ ಬ್ರಧ್ನಮಣ್ಡಲಮಧ್ಯಗಾ । ಬ್ರಹ್ಮಾಣೀ ಬುದ್ಧಿದಾ ಬುದ್ಧಿರ್ಬುದ್ಧಿರೂಪಾ ಬುಧೇಶ್ವರೀ ॥ 69 ॥ ಬನ್ಧಕ್ಷಯಕರೀ ಬಾಧಾನಾಶಿನೀ ಬನ್ಧುರೂಪಿಣೀ । ಬಿನ್ದ್ವಾಲಯಾ ಬಿನ್ದುಭೂಷಾ ಬಿನ್ದುನಾದಸಮನ್ವಿತಾ ॥ 70 ॥
Bhaktartishamani bhagya bhogadanakritodyama | Bhujangabhushana bhima bhimakshi bhimarupini || 61 || Bhavini bhratrirupa cha bharati bhavanayika | Bhasha bhashavati bhishma bhairavi bhairavapriya || 62 || Bhutirbhasitasarvangi bhutida bhutinayika | Bhasvati bhagamala cha bhikshadanakritodyama || 63 || Bhikshurupa bhaktikari bhaktalakshmipradayini | Bhrantighna bhrantirupa cha bhutida bhutikarini || 64 || Bhikshaniya bhikshumata bhagyavaddrishtigochara | Bhogavati bhogarupa bhogamokshaphalaprada || 65 || Bhogashranta bhagyavati bhaktaghaughavinashini | [ Om aim klim sauh bale brahmi brahmapatni aim vada vada vagvadini svaha ] Brahmi brahmasvarupa cha brihati brahmavallabha || 66 || Brahmada brahmamata cha brahmani brahmadayini | Brahmeshi brahmasamstutya brahmavedya budhapriya || 67 || Balendushekhara bala balipujakarapriya | Balada bindurupa cha balasuryasamaprabha || 68 || Brahmarupa brahmamayi bradhnamandalamadhyaga | Brahmani buddhida buddhirbuddhirupa budheshvari || 69 || Bandhakshayakari badhanashini bandhurupini | Bindvalaya bindubhusha bindunadasamanvita || 70 ||
ಅರ್ಥ:वे भक्तों की पीड़ा शान्त करती हैं, भाग्य-स्वरूपा हैं, भोग देने में उद्यमशील; भुजङ्गों से भूषित, भीमा, भीम नेत्रों और भीम रूप वाली — फिर भी भाविनी, भ्रातृ-रूपा, भारती, भवन की नायिका; स्वयं भाषा और भाषावती; भीष्मा, भैरवी, भैरव-प्रिया; समस्त अङ्गों से भासित, भूति देने वाली, भूति की नायिका; भास्वती, भगमाला, भिक्षादान में उद्यत; भिक्षु-रूपा, भक्ति करने वाली, भक्तों को लक्ष्मी देने वाली; भ्रान्ति की हन्त्री होकर भी भ्रान्ति-रूपा; भिक्षणीया, भिक्षुओं की माता, भाग्यवानों की ही दृष्टि में आने वाली; भोगवती, भोग-रूपा, भोग और मोक्ष दोनों का फल देने वाली; भोग से परे विश्रान्त, भाग्यवती, भक्तों के पाप-समूहों की विनाशिनी। फिर ब्राह्मी-बीज के साथ ब-नाम: ब्राह्मी, ब्रह्मस्वरूपा, बृहती, ब्रह्मवल्लभा; ब्रह्म देने वाली, ब्रह्मा की माता, ब्रह्माणी, ब्रह्मदायिनी; ब्रह्मेशी, ब्रह्मा से संस्तुत्य, ब्रह्म से वेद्या, बुधों की प्रिया; बाल-चन्द्र-शेखरा बाला, बलि-पूजा से प्रसन्न; बल देने वाली, बिन्दु-रूपा, बाल सूर्य के समान प्रभा वाली; ब्रह्म-रूपा, ब्रह्ममयी, सूर्यमण्डल के मध्य विचरने वाली; ब्रह्माणी, बुद्धि देने वाली, स्वयं बुद्धि, बुद्धि-रूपा, बुधेश्वरी; बन्धों का क्षय करने वाली, बाधा-नाशिनी, बन्धु-रूपिणी; बिन्दु में निवास, बिन्दु-भूषा, बिन्दु और नाद से समन्विता।
ಬೀಜರೂಪಾ ಬೀಜಮಾತಾ ಬ್ರಹ್ಮಣ್ಯಾ ಬ್ರಹ್ಮಕಾರಿಣೀ । ಬಹುರೂಪಾ ಬಲವತೀ ಬ್ರಹ್ಮಜ್ಞಾ ಬ್ರಹ್ಮಚಾರಿಣೀ ॥ 71 ॥ [ಬ್ರಹ್ಮಜಾ] ಬ್ರಹ್ಮಸ್ತುತ್ಯಾ ಬ್ರಹ್ಮವಿದ್ಯಾ ಬ್ರಹ್ಮಾಣ್ಡಾಧಿಪವಲ್ಲಭಾ । ಬ್ರಹ್ಮೇಶವಿಷ್ಣುರೂಪಾ ಚ ಬ್ರಹ್ಮವಿಷ್ಣ್ವೀಶಸಂಸ್ಥಿತಾ ॥ 72 ॥ ಬುದ್ಧಿರೂಪಾ ಬುಧೇಶಾನೀ ಬನ್ಧೀ ಬನ್ಧವಿಮೋಚನೀ । [ ಓಂ ಹ್ರೀಂ ಐಂ ಅಂ ಆಂ ಇಂ ಈಂ ಉಂ ಊಂ ಋಂ ೠಂ ~ಲುಂ ~ಲೂಂ ಏಂ ಐಂ ಓಂ ಔಂ ಕಂ ಖಂ ಗಂ ಘಂ ಙಂ ಚಂ ಛಂ ಜಂ ಝಂ ಞಂ ಟಂ ಠಂ ಡಂ ಢಂ ಣಂ ತಂ ಥಂ ದಂ ಧಂ ನಂ ಪಂ ಫಂ ಬಂ ಭಂ ಮಂ ಯಂ ರಂ ಲಂ ವಂ ಶಂ ಷಂ ಸಂ ಹಂ ಲಂ ಕ್ಷಂ ಅಕ್ಷಮಾಲೇ ಅಕ್ಷರಮಾಲಿಕಾ ಸಮಲಙ್ಕೃತೇ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಅಕ್ಷಮಾಲಾಽಕ್ಷರಾಕಾರಾಽಕ್ಷರಾಽಕ್ಷರಫಲಪ್ರದಾ ॥ 73 ॥ ಅನನ್ತಾಽನನ್ದಸುಖದಾಽನನ್ತಚನ್ದ್ರನಿಭಾನನಾ । ಅನನ್ತಮಹಿಮಾಽಘೋರಾನನ್ತಗಮ್ಭೀರಸಮ್ಮಿತಾ ॥ 74 ॥ ಅದೃಷ್ಟಾಽದೃಷ್ಟದಾಽನನ್ತಾದೃಷ್ಟಭಾಗ್ಯಫಲಪ್ರದಾ । [ ದೃಷ್ಟಿದಾ ] ಅರುನ್ಧತ್ಯವ್ಯಯೀನಾಥಾಽನೇಕಸದ್ಗುಣಸಂಯುತಾ ॥ 75 ॥ ಅನೇಕಭೂಷಣಾಽದೃಶ್ಯಾಽನೇಕಲೇಖನಿಷೇವಿತಾ । ಅನನ್ತಾಽನನ್ತಸುಖದಾಽಘೋರಾಽಘೋರಸ್ವರೂಪಿಣೀ ॥ 76 ॥ ಅಶೇಷದೇವತಾರೂಪಾಽಮೃತರೂಪಾಽಮೃತೇಶ್ವರೀ । ಅನವದ್ಯಾಽನೇಕಹಸ್ತಾಽನೇಕಮಾಣಿಕ್ಯಭೂಷಣಾ ॥ 77 ॥ ಅನೇಕವಿಘ್ನಸಂಹರ್ತ್ರೀ ತ್ವನೇಕಾಭರಣಾನ್ವಿತಾ । ಅವಿದ್ಯಾಜ್ಞಾನಸಂಹರ್ತ್ರೀ ಹ್ಯವಿದ್ಯಾಜಾಲನಾಶಿನೀ ॥ 78 ॥ ಅಭಿರೂಪಾನವದ್ಯಾಙ್ಗೀ ಹ್ಯಪ್ರತರ್ಕ್ಯಗತಿಪ್ರದಾ । ಅಕಲಙ್ಕರೂಪಿಣೀ ಚ ಹ್ಯನುಗ್ರಹಪರಾಯಣಾ ॥ 79 ॥ ಅಮ್ಬರಸ್ಥಾಽಮ್ಬರಮಯಾಽಮ್ಬರಮಾಲಾಽಮ್ಬುಜೇಕ್ಷಣಾ । ಅಮ್ಬಿಕಾಽಬ್ಜಕರಾಽಬ್ಜಸ್ಥಾಽಂಶುಮತ್ಯಽಂಶುಶತಾನ್ವಿತಾ ॥ 80 ॥
Bijarupa bijamata brahmanya brahmakarini | Bahurupa balavati brahmajna brahmacharini || 71 || [brahmaja] Brahmastutya brahmavidya brahmandadhipavallabha | Brahmeshavishnurupa cha brahmavishnvishasamsthita || 72 || Buddhirupa budheshani bandhi bandhavimochani | [ Om hrim aim am am im im um um rim rim ~lum ~lum em aim Om aum kam kham gam gham nam cham chham jam jham nam tam tham dam dham nam tam tham dam dham nam pam pham bam bham mam yam ram lam vam sham sham sam ham lam ksham akshamale aksharamalika samalankrite vada vada vagvadini svaha ] Akshamalaksharakaraksharaksharaphalaprada || 73 || Anantanandasukhadanantachandranibhanana | Anantamahimaghoranantagambhirasammita || 74 || Adrishtadrishtadanantadrishtabhagyaphalaprada | [ drishtida ] Arundhatyavyayinathanekasadgunasamyuta || 75 || Anekabhushanadrishyanekalekhanishevita | Anantanantasukhadaghoraghorasvarupini || 76 || Asheshadevatarupamritarupamriteshvari | Anavadyanekahastanekamanikyabhushana || 77 || Anekavighnasamhartri tvanekabharananvita | Avidyajnanasamhartri hyavidyajalanashini || 78 || Abhirupanavadyangi hyapratarkyagatiprada | Akalankarupini cha hyanugrahaparayana || 79 || Ambarasthambaramayambaramalambujekshana | Ambikabjakarabjasthamshumatyamshushatanvita || 80 ||
ಅರ್ಥ:वे बीज-रूपा और बीजों की माता हैं, ब्रह्मण्या और ब्रह्म की कारिणी; बहुरूपा, बलवती, ब्रह्मज्ञा, ब्रह्मचारिणी; ब्रह्मा से स्तुत्य, स्वयं ब्रह्मविद्या, ब्रह्माण्ड के अधिपति की वल्लभा; ब्रह्मा-विष्णु-शिव की रूपा और तीनों में स्थित; बुद्धि-रूपा, बुधों की ईशानी, बाँधने वाली और बन्धन से छुड़ाने वाली। फिर महान मातृका-बीज आता है, जिसमें 'अं' से 'क्षं' तक संस्कृत वर्णमाला का प्रत्येक अक्षर जपा जाता है — वे अक्षरमालिका हैं, स्वयं वर्णों की माला से अलंकृत। अ-नाम चलते हैं: अक्षमाला, अक्षरों की आकृति, स्वयं अक्षर (अविनाशी) और अक्षर का फल देने वाली; अनन्ता, अनन्त सुखदा, अनन्त चन्द्रों-सा मुख, अनन्त महिमा, अनन्त गम्भीरता वाली; अदृष्ट और अदृष्ट (प्रारब्ध) का फल देने वाली; अरुन्धती; अनेक सद्गुणों और अनेक भूषणों से युक्त, अदृश्या, अनेक शास्त्र-लेखों से सेवित; अघोरा होकर भी अघोर-स्वरूपा (सौम्या); समस्त देवताओं की रूपा, अमृत-रूपा, अमृतेश्वरी; अनवद्या, अनेक हाथों वाली, अनेक माणिक्यों से भूषित; अनेक विघ्नों की संहर्त्री, अनेक आभरणों से अन्विता; अविद्या-अज्ञान की संहर्त्री, अविद्या के जाल की नाशिनी; अभिरूपा, अनवद्य अङ्गों वाली, अतर्क्य गति देने वाली; अकलङ्क-रूपिणी, अनुग्रह में तत्पर; अम्बर में स्थित, अम्बरमयी, अम्बर-माला, अम्बुज-नेत्रा; अम्बिका, कमल-हस्ता, कमल में स्थित, सौ किरणों से युक्त अंशुमती।
ಅಮ್ಬುಜಾಽನವರಾಽಖಣ್ಡಾಽಮ್ಬುಜಾಸನಮಹಾಪ್ರಿಯಾ । ಅಜರಾಽಮರಸಂಸೇವ್ಯಾಽಜರಸೇವಿತಪದ್ಯುಗಾ ॥ 81 ॥ ಅತುಲಾರ್ಥಪ್ರದಾಽರ್ಥೈಕ್ಯಾಽತ್ಯುದಾರಾತ್ವಭಯಾನ್ವಿತಾ । ಅನಾಥವತ್ಸಲಾಽನನ್ತಪ್ರಿಯಾಽನನ್ತೇಪ್ಸಿತಪ್ರದಾ ॥ 82 ॥ ಅಮ್ಬುಜಾಕ್ಷ್ಯಮ್ಬುರೂಪಾಽಮ್ಬುಜಾತೋದ್ಭವಮಹಾಪ್ರಿಯಾ । ಅಖಣ್ಡಾ ತ್ವಮರಸ್ತುತ್ಯಾಽಮರನಾಯಕಪೂಜಿತಾ ॥ 83 ॥ ಅಜೇಯಾ ತ್ವಜಸಙ್ಕಾಶಾಽಜ್ಞಾನನಾಶಿನ್ಯಭೀಷ್ಟದಾ । ಅಕ್ತಾಘನೇನ ಚಾಽಸ್ತ್ರೇಶೀ ಹ್ಯಲಕ್ಷ್ಮೀನಾಶಿನೀ ತಥಾ ॥ 84 ॥ ಅನನ್ತಸಾರಾಽನನ್ತಶ್ರೀರನನ್ತವಿಧಿಪೂಜಿತಾ । ಅಭೀಷ್ಟಾಮರ್ತ್ಯಸಮ್ಪೂಜ್ಯಾ ಹ್ಯಸ್ತೋದಯವಿವರ್ಜಿತಾ ॥ 85 ॥ ಆಸ್ತಿಕಸ್ವಾನ್ತನಿಲಯಾಽಸ್ತ್ರರೂಪಾಽಸ್ತ್ರವತೀ ತಥಾ । ಅಸ್ಖಲತ್ಯಸ್ಖಲದ್ರೂಪಾಽಸ್ಖಲದ್ವಿದ್ಯಾಪ್ರದಾಯಿನೀ ॥ 86 ॥ ಅಸ್ಖಲತ್ಸಿದ್ಧಿದಾಽಽನನ್ದಾಽಮ್ಬುಜಾತಾಽಽಮರನಾಯಿಕಾ । ಅಮೇಯಾಽಶೇಷಪಾಪಘ್ನ್ಯಕ್ಷಯಸಾರಸ್ವತಪ್ರದಾ ॥ 87 ॥ [ ಓಂ ಜ್ಯಾಂ ಹ್ರೀಂ ಜಯ ಜಯ ಜಗನ್ಮಾತಃ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಜಯಾ ಜಯನ್ತೀ ಜಯದಾ ಜನ್ಮಕರ್ಮವಿವರ್ಜಿತಾ । ಜಗತ್ಪ್ರಿಯಾ ಜಗನ್ಮಾತಾ ಜಗದೀಶ್ವರವಲ್ಲಭಾ ॥ 88 ॥ ಜಾತಿರ್ಜಯಾ ಜಿತಾಮಿತ್ರಾ ಜಪ್ಯಾ ಜಪನಕಾರಿಣೀ । ಜೀವನೀ ಜೀವನಿಲಯಾ ಜೀವಾಖ್ಯಾ ಜೀವಧಾರಿಣೀ ॥ 89 ॥ ಜಾಹ್ನವೀ ಜ್ಯಾ ಜಪವತೀ ಜಾತಿರೂಪಾ ಜಯಪ್ರದಾ । ಜನಾರ್ದನಪ್ರಿಯಕರೀ ಜೋಷನೀಯಾ ಜಗತ್ಸ್ಥಿತಾ ॥ 90 ॥
Ambujanavarakhandambujasanamahapriya | Ajaramarasamsevyajarasevitapadyuga || 81 || Atularthapradarthaikyatyudaratvabhayanvita | Anathavatsalanantapriyanantepsitaprada || 82 || Ambujakshyamburupambujatodbhavamahapriya | Akhanda tvamarastutyamaranayakapujita || 83 || Ajeya tvajasankashajnananashinyabhishtada | Aktaghanena chastreshi hyalakshminashini tatha || 84 || Anantasaranantashriranantavidhipujita | Abhishtamartyasampujya hyastodayavivarjita || 85 || Astikasvantanilayastrarupastravati tatha | Askhalatyaskhaladrupaskhaladvidyapradayini || 86 || Askhalatsiddhidanandambujatamaranayika | Ameyasheshapapaghnyakshayasarasvataprada || 87 || [ Om jyam hrim jaya jaya jaganmatah aim vada vada vagvadini svaha ] Jaya jayanti jayada janmakarmavivarjita | Jagatpriya jaganmata jagadishvaravallabha || 88 || Jatirjaya jitamitra japya japanakarini | Jivani jivanilaya jivakhya jivadharini || 89 || Jahnavi jya japavati jatirupa jayaprada | Janardanapriyakari joshaniya jagatsthita || 90 ||
ಅರ್ಥ:वे अम्बुजा हैं — कमल से जन्मी, अनवरा, अखण्डा, कमलासन की महाप्रिया; अजरा, अमरों से संसेव्या, जिनके चरण-युगल अजरों से सेवित हैं; अतुल अर्थ देने वाली, अर्थों की एकता, अति उदारा, अभय से युक्ता; अनाथों पर वत्सला, अनन्त-प्रिया, अनन्त इच्छित देने वाली; अम्बुज-नेत्रा, जल-रूपा, कमल-जन्मे (ब्रह्मा) की महाप्रिया; अखण्डा, अमरों से स्तुत्य, अमर-नायक से पूजित; अजेया, अज (ब्रह्म) के सदृश, अज्ञान-नाशिनी, अभीष्ट देने वाली; अस्त्रों की ईशी, अलक्ष्मी की नाशिनी; अनन्त-सारा, अनन्त-श्री, अनन्त विधियों से पूजित; अभीष्ट, अमर्त्यों से सम्पूज्या, उदय-अस्त से रहित; आस्तिकों के हृदय में निवास, अस्त्र-रूपा, अस्त्रवती; अस्खलित — कभी न चूकने वाली — अस्खलित रूप, अस्खलित विद्या और सिद्धि देने वाली; आनन्द-स्वरूपा, कमल से जाता, अमरों की नायिका; अमेया, अशेष पापों की हन्त्री, अक्षय सारस्वत देने वाली। फिर जय-बीज के साथ — 'जय जय जगन्मातः' — ज-नाम आरम्भ होते हैं: जया, जयन्ती, जय देने वाली, जन्म-कर्म से रहित; जगत-प्रिया, जगन्माता, जगदीश्वर की वल्लभा; जाति, जया, जिनके शत्रु जीते जा चुके हैं; जप्या और जप कराने वाली; जीवनी, जीवों का आश्रय, जीव नाम वाली, जीवों को धारण करने वाली; जाह्नवी, ज्या (प्रत्यञ्चा), जपवती, जाति-रूपा, जय देने वाली; जनार्दन का प्रिय करने वाली, सेवनीया, जगत में स्थित।
ಜಗಜ್ಜ್ಯೇಷ್ಠಾ ಜಗನ್ಮಾಯಾ ಜೀವನತ್ರಾಣಕಾರಿಣೀ । ಜೀವಾತುಲತಿಕಾ ಜೀವಜನ್ಮೀ ಜನ್ಮನಿಬರ್ಹಣೀ ॥ 91 ॥ ಜಾಡ್ಯವಿಧ್ವಂಸನಕರೀ ಜಗದ್ಯೋನಿರ್ಜಯಾತ್ಮಿಕಾ । ಜಗದಾನನ್ದಜನನೀ ಜಮ್ಬೂಶ್ಚ ಜಲಜೇಕ್ಷಣಾ ॥ 92 ॥ ಜಯನ್ತೀ ಜಙ್ಗಪೂಗಘ್ನೀ ಜನಿತಜ್ಞಾನವಿಗ್ರಹಾ । ಜಟಾ ಜಟಾವತೀ ಜಪ್ಯಾ ಜಪಕರ್ತೃಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ ॥ 93 ॥ ಜಪಕೃತ್ಪಾಪಸಂಹರ್ತ್ರೀ ಜಪಕೃತ್ಫಲದಾಯಿನೀ । ಜಪಾಪುಷ್ಪಸಮಪ್ರಖ್ಯಾ ಜಪಾಕುಸುಮಧಾರಿಣೀ ॥ 94 ॥ ಜನನೀ ಜನ್ಮರಹಿತಾ ಜ್ಯೋತಿರ್ವೃತ್ಯಭಿದಾಯಿನೀ । ಜಟಾಜೂಟನಚನ್ದ್ರಾರ್ಧಾ ಜಗತ್ಸೃಷ್ಟಿಕರೀ ತಥಾ ॥ 95 ॥ ಜಗತ್ತ್ರಾಣಕರೀ ಜಾಡ್ಯಧ್ವಂಸಕರ್ತ್ರೀ ಜಯೇಶ್ವರೀ । ಜಗದ್ಬೀಜಾ ಜಯಾವಾಸಾ ಜನ್ಮಭೂರ್ಜನ್ಮನಾಶಿನೀ ॥ 96 ॥ ಜನ್ಮಾನ್ತ್ಯರಹಿತಾ ಜೈತ್ರೀ ಜಗದ್ಯೋನಿರ್ಜಪಾತ್ಮಿಕಾ । ಜಯಲಕ್ಷಣಸಮ್ಪೂರ್ಣಾ ಜಯದಾನಕೃತೋದ್ಯಮಾ ॥ 97 ॥ ಜಮ್ಭರಾದ್ಯಾದಿಸಂಸ್ತುತ್ಯಾ ಜಮ್ಭಾರಿಫಲದಾಯಿನೀ । ಜಗತ್ತ್ರಯಹಿತಾ ಜ್ಯೇಷ್ಠಾ ಜಗತ್ತ್ರಯವಶಙ್ಕರೀ ॥ 98 ॥ ಜಗತ್ತ್ರಯಾಮ್ಬಾ ಜಗತೀ ಜ್ವಾಲಾ ಜ್ವಾಲಿತಲೋಚನಾ । ಜ್ವಾಲಿನೀ ಜ್ವಲನಾಭಾಸಾ ಜ್ವಲನ್ತೀ ಜ್ವಲನಾತ್ಮಿಕಾ ॥ 99 ॥ ಜಿತಾರಾತಿಸುರಸ್ತುತ್ಯಾ ಜಿತಕ್ರೋಧಾ ಜಿತೇನ್ದ್ರಿಯಾ । ಜರಾಮರಣಶೂನ್ಯಾ ಚ ಜನಿತ್ರೀ ಜನ್ಮನಾಶಿನೀ ॥ 100 ॥
Jagajjyeshtha jaganmaya jivanatranakarini | Jivatulatika jivajanmi janmanibarhani || 91 || Jadyavidhvamsanakari jagadyonirjayatmika | Jagadanandajanani jambushcha jalajekshana || 92 || Jayanti jangapugaghni janitajnanavigraha | Jata jatavati japya japakartripriyankari || 93 || Japakritpapasamhartri japakritphaladayini | Japapushpasamaprakhya japakusumadharini || 94 || Janani janmarahita jyotirvrityabhidayini | Jatajutanachandrardha jagatsrishtikari tatha || 95 || Jagattranakari jadyadhvamsakartri jayeshvari | Jagadbija jayavasa janmabhurjanmanashini || 96 || Janmantyarahita jaitri jagadyonirjapatmika | Jayalakshanasampurna jayadanakritodyama || 97 || Jambharadyadisamstutya jambhariphaladayini | Jagattrayahita jyeshtha jagattrayavashankari || 98 || Jagattrayamba jagati jvala jvalitalochana | Jvalini jvalanabhasa jvalanti jvalanatmika || 99 || Jitaratisurastutya jitakrodha jitendriya | Jaramaranashunya cha janitri janmanashini || 100 ||
ಅರ್ಥ:वे जगत की ज्येष्ठा और जगन्माया हैं, जीवन की रक्षा करने वाली; जीवन की लता (जीवातु), जीवों की जननी, जन्म का नाश करने वाली; जड़ता का विध्वंस करने वाली, जगत की योनि, जय की आत्मा; जगत के आनन्द की जननी, जम्बू, जलज-नेत्रा; जयन्ती, शत्रु-समूहों की हन्त्री, प्रकट ज्ञान की मूर्ति; जटा और जटावती, जप्या, जप करने वालों का प्रिय करने वाली; जप करने वालों के पाप हरने वाली और उनके जप का फल देने वाली; जपा (अड़हुल) पुष्प-सी आभा वाली और जपा-कुसुम धारण करने वाली; स्वयं जननी होकर भी जन्म-रहिता, ज्योतिर्मय वृत्तियाँ देने वाली; जटाजूट में अर्धचन्द्र धारण करने वाली, जगत की सृष्टि करने वाली; जगत की त्राणकर्त्री, जड़ता का ध्वंस करने वाली, जय की ईश्वरी; जगत का बीज, जय का आवास, जन्मभूमि और जन्म की नाशिनी; जन्म और अन्त से रहित, जैत्री, जगद्योनि, जप की आत्मा; जय-लक्षणों से सम्पूर्ण, जय देने में उद्यत; जम्भ के शत्रु (इन्द्र) आदि देवों से संस्तुत्य, इन्द्र को फल देने वाली; तीनों जगत की हितकारिणी, ज्येष्ठा, त्रिलोकों को वश करने वाली; तीनों जगत की अम्बा, स्वयं जगती; ज्वाला, ज्वलित नेत्रों वाली, ज्वालिनी, अग्नि-सी आभा वाली, ज्वलन्ती, ज्वलन की आत्मा; शत्रुओं को जीतने वाले देवों से स्तुत्य, क्रोध और इन्द्रियों को जीत चुकी; जरा-मरण से शून्या, जनित्री, जन्म का नाश करने वाली।
ಜಲಜಾಭಾ ಜಲಮಯೀ ಜಲಜಾಸನವಲ್ಲಭಾ । ಜಲಜಸ್ಥಾ ಜಪಾರಾಧ್ಯಾ ಜನಮಙ್ಗಲಕಾರಿಣೀ ॥ 101 ॥ [ ಐಂ ಕ್ಲೀಂ ಸೌಃ ಕಲ್ಯಾಣೀ ಕಾಮಧಾರಿಣೀ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಕಾಮಿನೀ ಕಾಮರೂಪಾ ಚ ಕಾಮ್ಯಾ ಕಾಮ್ಯಪ್ರದಾಯಿನೀ । [ ಕಾಮಪ್ರದಾಯಿನೀ ] ಕಮೌಲೀ ಕಾಮದಾ ಕರ್ತ್ರೀ ಕ್ರತುಕರ್ಮಫಲಪ್ರದಾ ॥ 102 ॥ ಕೃತಘ್ನಘ್ನೀ ಕ್ರಿಯಾರೂಪಾ ಕಾರ್ಯಕಾರಣರೂಪಿಣೀ । ಕಞ್ಜಾಕ್ಷೀ ಕರುಣಾರೂಪಾ ಕೇವಲಾಮರಸೇವಿತಾ ॥ 103 ॥ ಕಲ್ಯಾಣಕಾರಿಣೀ ಕಾನ್ತಾ ಕಾನ್ತಿದಾ ಕಾನ್ತಿರೂಪಿಣೀ । ಕಮಲಾ ಕಮಲಾವಾಸಾ ಕಮಲೋತ್ಪಲಮಾಲಿನೀ ॥ 104 ॥ ಕುಮುದ್ವತೀ ಚ ಕಲ್ಯಾಣೀ ಕಾನ್ತಿಃ ಕಾಮೇಶವಲ್ಲಭಾ । [ ಕಾನ್ತಾ ] ಕಾಮೇಶ್ವರೀ ಕಮಲಿನೀ ಕಾಮದಾ ಕಾಮಬನ್ಧಿನೀ ॥ 105 ॥ ಕಾಮಧೇನುಃ ಕಾಞ್ಚನಾಕ್ಷೀ ಕಾಞ್ಚನಾಭಾ ಕಲಾನಿಧಿಃ । ಕ್ರಿಯಾ ಕೀರ್ತಿಕರೀ ಕೀರ್ತಿಃ ಕ್ರತುಶ್ರೇಷ್ಠಾ ಕೃತೇಶ್ವರೀ ॥ 106 ॥ ಕ್ರತುಸರ್ವಕ್ರಿಯಾಸ್ತುತ್ಯಾ ಕ್ರತುಕೃತ್ಪ್ರಿಯಕಾರಿಣೀ । ಕ್ಲೇಶನಾಶಕರೀ ಕರ್ತ್ರೀ ಕರ್ಮದಾ ಕರ್ಮಬನ್ಧಿನೀ ॥ 107 ॥ ಕರ್ಮಬನ್ಧಹರೀ ಕೃಷ್ಟಾ ಕ್ಲಮಘ್ನೀ ಕಞ್ಜಲೋಚನಾ । ಕನ್ದರ್ಪಜನನೀ ಕಾನ್ತಾ ಕರುಣಾ ಕರುಣಾವತೀ ॥ 108 ॥ ಕ್ಲೀಙ್ಕಾರಿಣೀ ಕೃಪಾಕಾರಾ ಕೃಪಾಸಿನ್ಧುಃ ಕೃಪಾವತೀ । ಕರುಣಾರ್ದ್ರಾ ಕೀರ್ತಿಕರೀ ಕಲ್ಮಷಘ್ನೀ ಕ್ರಿಯಾಕರೀ ॥ 109 ॥ ಕ್ರಿಯಾಶಕ್ತಿಃ ಕಾಮರೂಪಾ ಕಮಲೋತ್ಪಲಗನ್ಧಿನೀ । ಕಲಾ ಕಲಾವತೀ ಕೂರ್ಮೀ ಕೂಟಸ್ಥಾ ಕಞ್ಜಸಂಸ್ಥಿತಾ ॥ 110 ॥
Jalajabha jalamayi jalajasanavallabha | Jalajastha japaradhya janamangalakarini || 101 || [ Aim klim sauh kalyani kamadharini vada vada vagvadini svaha ] Kamini kamarupa cha kamya kamyapradayini | [ kamapradayini ] Kamauli kamada kartri kratukarmaphalaprada || 102 || Kritaghnaghni kriyarupa karyakaranarupini | Kanjakshi karunarupa kevalamarasevita || 103 || Kalyanakarini kanta kantida kantirupini | Kamala kamalavasa kamalotpalamalini || 104 || Kumudvati cha kalyani kantih kameshavallabha | [ kanta ] Kameshvari kamalini kamada kamabandhini || 105 || Kamadhenuh kanchanakshi kanchanabha kalanidhih | Kriya kirtikari kirtih kratushreshtha kriteshvari || 106 || Kratusarvakriyastutya kratukritpriyakarini | Kleshanashakari kartri karmada karmabandhini || 107 || Karmabandhahari krishta klamaghni kanjalochana | Kandarpajanani kanta karuna karunavati || 108 || Klinkarini kripakara kripasindhuh kripavati | Karunardra kirtikari kalmashaghni kriyakari || 109 || Kriyashaktih kamarupa kamalotpalagandhini | Kala kalavati kurmi kutastha kanjasamsthita || 110 ||
ಅರ್ಥ:वे कमल-सी आभा वाली, जलमयी, कमलासन की वल्लभा, कमल पर स्थित, जप से आराध्या, जन-जन का मङ्गल करने वाली हैं। फिर कल्याणी-बीज के साथ क-नाम आरम्भ होते हैं: कामिनी, कामरूपा, काम्या, काम्य वस्तुएँ देने वाली; कामदा, कर्त्री, क्रतु-कर्मों का फल देने वाली; कृतघ्नों की हन्त्री, क्रिया-रूपा, कार्य-कारण-रूपिणी; कञ्ज-नेत्रा, करुणा-रूपा, केवल अमरों से सेविता; कल्याणकारिणी, कान्ता, कान्ति देने वाली, कान्ति-रूपिणी; कमला, कमला का आवास, कमल-उत्पल की मालिनी; कुमुद्वती, कल्याणी, कान्ति, कामेश की वल्लभा; कामेश्वरी, कमलिनी, कामदा, काम को बाँधने वाली; कामधेनु, स्वर्ण-नेत्रा, स्वर्ण-आभा, कलाओं की निधि; क्रिया, कीर्ति करने वाली, स्वयं कीर्ति, क्रतुओं में श्रेष्ठा, कृत की ईश्वरी; यज्ञ की समस्त क्रियाओं में स्तुत्य, यज्ञकर्ताओं का प्रिय करने वाली; क्लेशों का नाश करने वाली, कर्त्री, कर्म देने वाली और कर्म बाँधने वाली — और कर्म-बन्धन हरने वाली; कृष्टा, थकान की हन्त्री, कमल-लोचना; कन्दर्प (कामदेव) की जननी, कान्ता, करुणा और करुणावती; क्लीं-कार करने वाली, कृपा की आकृति, कृपा-सिन्धु, कृपावती; करुणा से आर्द्र, कीर्तिकरी, कल्मषों की हन्त्री, क्रिया करने वाली; क्रिया-शक्ति, कामरूपा, कमल-उत्पल की गन्ध वाली; कला, कलावती, कूर्मी, कूटस्था, कमल पर विराजित।
ಕಾಲಿಕಾ ಕಲ್ಮಷಘ್ನೀ ಚ ಕಮನೀಯಜಟಾನ್ವಿತಾ । ಕರಪದ್ಮಾ ಕರಾಭೀಷ್ಟಪ್ರದಾ ಕ್ರತುಫಲಪ್ರದಾ ॥ 111 ॥ ಕೌಶಿಕೀ ಕೋಶದಾ ಕಾವ್ಯಾ ಕರ್ತ್ರೀ ಕೋಶೇಶ್ವರೀ ಕೃಶಾ । [ ಕನ್ಯಾ ] ಕೂರ್ಮಯಾನಾ ಕಲ್ಪಲತಾ ಕಾಲಕೂಟವಿನಾಶಿನೀ ॥ 112 ॥ ಕಲ್ಪೋದ್ಯಾನವತೀ ಕಲ್ಪವನಸ್ಥಾ ಕಲ್ಪಕಾರಿಣೀ । ಕದಮ್ಬಕುಸುಮಾಭಾಸಾ ಕದಮ್ಬಕುಸುಮಪ್ರಿಯಾ ॥ 113 ॥ ಕದಮ್ಬೋದ್ಯಾನಮಧ್ಯಸ್ಥಾ ಕೀರ್ತಿದಾ ಕೀರ್ತಿಭೂಷಣಾ । ಕುಲಮಾತಾ ಕುಲಾವಾಸಾ ಕುಲಾಚಾರಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ ॥ 114 ॥ ಕುಲನಾಥಾ ಕಾಮಕಲಾ ಕಲಾನಾಥಾ ಕಲೇಶ್ವರೀ । ಕುನ್ದಮನ್ದಾರಪುಷ್ಪಾಭಾ ಕಪರ್ದಸ್ಥಿತಚನ್ದ್ರಿಕಾ ॥ 115 ॥ ಕವಿತ್ವದಾ ಕಾಮ್ಯಮಾತಾ ಕವಿಮಾತಾ ಕಲಾಪ್ರದಾ । [ಕಾವ್ಯಮಾತಾ] [ ಓಂ ಸೌಃ ಕ್ಲೀಂ ಐಂ ತತೋ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ತರುಣೀ ತರುಣೀತಾತಾ ತಾರಾಧಿಪಸಮಾನನಾ ॥ 116 ॥ ತೃಪ್ತಿಸ್ತೃಪ್ತಿಪ್ರದಾ ತರ್ಕ್ಯಾ ತಪನೀ ತಾಪಿನೀ ತಥಾ । ತರ್ಪಣೀ ತೀರ್ಥರೂಪಾ ಚ ತ್ರಿಪದಾ ತ್ರಿದಶೇಶ್ವರೀ ॥ 117 ॥ [ ತ್ರಿದಶಾ ] ತ್ರಿದಿವೇಶೀ ತ್ರಿಜನನೀ ತ್ರಿಮಾತಾ ತ್ರ್ಯಮ್ಬಕೇಶ್ವರೀ । ತ್ರಿಪುರಾ ತ್ರಿಪುರೇಶಾನೀ ತ್ರ್ಯಮ್ಬಕಾ ತ್ರಿಪುರಾಮ್ಬಿಕಾ ॥ 118 ॥ ತ್ರಿಪುರಶ್ರೀಸ್ತ್ರಯೀರೂಪಾ ತ್ರಯೀವೇದ್ಯಾ ತ್ರಯೀಶ್ವರೀ । ತ್ರಯ್ಯನ್ತವೇದಿನೀ ತಾಮ್ರಾ ತಾಪತ್ರಿತಯಹಾರಿಣೀ ॥ 119 ॥ ತಮಾಲಸದೃಶೀ ತ್ರಾತಾ ತರುಣಾದಿತ್ಯಸನ್ನಿಭಾ । ತ್ರೈಲೋಕ್ಯವ್ಯಾಪಿನೀ ತೃಪ್ತಾ ತೃಪ್ತಿಕೃತ್ತತ್ತ್ವರೂಪಿಣೀ ॥ 120 ॥
Kalika kalmashaghni cha kamaniyajatanvita | Karapadma karabhishtaprada kratuphalaprada || 111 || Kaushiki koshada kavya kartri kosheshvari krisha | [ kanya ] Kurmayana kalpalata kalakutavinashini || 112 || Kalpodyanavati kalpavanastha kalpakarini | Kadambakusumabhasa kadambakusumapriya || 113 || Kadambodyanamadhyastha kirtida kirtibhushana | Kulamata kulavasa kulacharapriyankari || 114 || Kulanatha kamakala kalanatha kaleshvari | Kundamandarapushpabha kapardasthitachandrika || 115 || Kavitvada kamyamata kavimata kalaprada | [kavyamata] [ Om sauh klim aim tato vada vada vagvadini svaha ] Taruni tarunitata taradhipasamanana || 116 || Triptistriptiprada tarkya tapani tapini tatha | Tarpani tirtharupa cha tripada tridasheshvari || 117 || [ tridasha ] Tridiveshi trijanani trimata tryambakeshvari | Tripura tripureshani tryambaka tripurambika || 118 || Tripurashristrayirupa trayivedya trayishvari | Trayyantavedini tamra tapatritayaharini || 119 || Tamalasadrishi trata tarunadityasannibha | Trailokyavyapini tripta triptikrittattvarupini || 120 ||
ಅರ್ಥ:वे कालिका हैं, कल्मष हरने वाली, कमनीय जटाओं वाली; कर-कमल वाली, हाथों से अभीष्ट देने वाली, क्रतु का फल देने वाली; कौशिकी, कोश देने वाली, काव्या, कर्त्री, कोशों की ईश्वरी, कृशा; कूर्म पर चलने वाली, कल्पलता, कालकूट विष की नाशिनी; कल्प-उद्यानों वाली, कल्पवन में स्थित, कल्पों की कारिणी; कदम्ब-कुसुमों-सी आभा वाली और उनसे प्रीति रखने वाली, कदम्ब-उद्यान के मध्य विराजित; कीर्ति देने वाली, कीर्ति से भूषित; कुल की माता, कुल का आवास, कुलाचार का प्रिय करने वाली; कुल की नाथा, कामकला, कलाओं की नाथा और ईश्वरी; कुन्द-मन्दार पुष्पों-सी आभा, शिव के कपर्द (जटाजूट) में स्थित चाँदनी; कवित्व देने वाली, काम्य की माता, कवियों की माता, कलाएँ देने वाली। फिर बीज-मन्त्र के साथ त-नाम आरम्भ होते हैं: तरुणी, तरुणों की रक्षिका, ताराधिप (चन्द्र) के समान मुख वाली; तृप्ति और तृप्ति देने वाली, तर्क से गम्या; तपनी और तापिनी; तर्पणी, तीर्थ-रूपा; त्रिपदा, तैंतीस देवों की ईश्वरी; स्वर्ग की ईशी, तीन की जननी, त्रिमाता, त्र्यम्बकेश्वरी; त्रिपुरा, त्रिपुरेशानी, त्र्यम्बका, त्रिपुर की अम्बिका; त्रिपुर की श्री, त्रयी (वेदत्रयी) की रूपा, त्रयी से वेद्या, त्रयी की ईश्वरी; वेदान्त (त्रय्यन्त) को जानने वाली, ताम्रा, तीनों तापों की हारिणी; तमाल के सदृश श्यामा, त्राता, तरुण आदित्य-सी आभा वाली; त्रैलोक्य में व्यापिनी, तृप्ता, तृप्ति करने वाली, तत्त्व-रूपिणी।
ತುರ್ಯಾ ತ್ರೈಲೋಕ್ಯಸಂಸ್ತುತ್ಯಾ ತ್ರಿಗುಣಾ ತ್ರಿಗುಣೇಶ್ವರೀ । ತ್ರಿಪುರಘ್ನೀ ತ್ರಿಮಾತಾ ಚ ತ್ರ್ಯಮ್ಬಕಾ ತ್ರಿಗುಣಾನ್ವಿತಾ ॥ 121 ॥ ತೃಷ್ಣಾಚ್ಛೇದಕರೀ ತೃಪ್ತಾ ತೀಕ್ಷ್ಣಾ ತೀಕ್ಷ್ಣಸ್ವರೂಪಿಣೀ । ತುಲಾ ತುಲಾದಿರಹಿತಾ ತತ್ತದ್ಬ್ರಹ್ಮಸ್ವರೂಪಿಣೀ ॥ 122 ॥ ತ್ರಾಣಕರ್ತ್ರೀ ತ್ರಿಪಾಪಘ್ನೀ ತ್ರಿದಶಾ ತ್ರಿದಶಾನ್ವಿತಾ । ತಥ್ಯಾ ತ್ರಿಶಕ್ತಿಸ್ತ್ರಿಪದಾ ತುರ್ಯಾ ತ್ರೈಲೋಕ್ಯಸುನ್ದರೀ ॥ 123 ॥ ತೇಜಸ್ಕರೀ ತ್ರಿಮೂರ್ತ್ಯಾದ್ಯಾ ತೇಜೋರೂಪಾ ತ್ರಿಧಾಮತಾ । ತ್ರಿಚಕ್ರಕರ್ತ್ರೀ ತ್ರಿಭಗಾ ತುರ್ಯಾತೀತಫಲಪ್ರದಾ ॥ 124 ॥ ತೇಜಸ್ವಿನೀ ತಾಪಹಾರೀ ತಾಪೋಪಪ್ಲವನಾಶಿನೀ । ತೇಜೋಗರ್ಭಾ ತಪಸ್ಸಾರಾ ತ್ರಿಪುರಾರಿಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ ॥ 125 ॥ ತನ್ವೀ ತಾಪಸಸನ್ತುಷ್ಟಾ ತಪನಾಙ್ಗಜಭೀತಿನುತ್ । ತ್ರಿಲೋಚನಾ ತ್ರಿಮಾರ್ಗಾ ಚ ತೃತೀಯಾ ತ್ರಿದಶಸ್ತುತಾ ॥ 126 ॥ ತ್ರಿಸುನ್ದರೀ ತ್ರಿಪಥಗಾ ತುರೀಯಪದದಾಯಿನೀ । [ ಓಂ ಹ್ರೀಂ ಶ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಐಂ ನಮಶ್ಶುದ್ಧಫಲದೇ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಶುಭಾ ಶುಭಾವತೀ ಶಾನ್ತಾ ಶಾನ್ತಿದಾ ಶುಭದಾಯಿನೀ ॥ 127 ॥ ಶೀತಲಾ ಶೂಲಿನೀ ಶೀತಾ ಶ್ರೀಮತೀ ಚ ಶುಭಾನ್ವಿತಾ । [ ಓಂ ಐಂ ಯಾಂ ಯೀಂ ಯೂಂ ಯೈಂ ಯೌಂ ಯಃ ಐಂ ವದ ವದ ವಾಗ್ವಾದಿನೀ ಸ್ವಾಹಾ ] ಯೋಗಸಿದ್ಧಿಪ್ರದಾ ಯೋಗ್ಯಾ ಯಜ್ಞೇನಪರಿಪೂರಿತಾ ॥ 128 ॥ ಯಜ್ಞಾ ಯಜ್ಞಮಯೀ ಯಕ್ಷೀ ಯಕ್ಷಿಣೀ ಯಕ್ಷಿವಲ್ಲಭಾ । ಯಜ್ಞಪ್ರಿಯಾ ಯಜ್ಞಪೂಜ್ಯಾ ಯಜ್ಞತುಷ್ಟಾ ಯಮಸ್ತುತಾ ॥ 129 ॥ ಯಾಮಿನೀಯಪ್ರಭಾ ಯಾಮ್ಯಾ ಯಜನೀಯಾ ಯಶಸ್ಕರೀ । ಯಜ್ಞಕರ್ತ್ರೀ ಯಜ್ಞರೂಪಾ ಯಶೋದಾ ಯಜ್ಞಸಂಸ್ತುತಾ ॥ 130 ॥
Turya trailokyasamstutya triguna triguneshvari | Tripuraghni trimata cha tryambaka trigunanvita || 121 || Trishnachchhedakari tripta tikshna tikshnasvarupini | Tula tuladirahita tattadbrahmasvarupini || 122 || Tranakartri tripapaghni tridasha tridashanvita | Tathya trishaktistripada turya trailokyasundari || 123 || Tejaskari trimurtyadya tejorupa tridhamata | Trichakrakartri tribhaga turyatitaphalaprada || 124 || Tejasvini tapahari tapopaplavanashini | Tejogarbha tapassara tripuraripriyankari || 125 || Tanvi tapasasantushta tapanangajabhitinut | Trilochana trimarga cha tritiya tridashastuta || 126 || Trisundari tripathaga turiyapadadayini | [ Om hrim shrim klim aim namashshuddhaphalade aim vada vada vagvadini svaha ] Shubha shubhavati shanta shantida shubhadayini || 127 || Shitala shulini shita shrimati cha shubhanvita | [ Om aim yam yim yum yaim yaum yah aim vada vada vagvadini svaha ] Yogasiddhiprada yogya yajnenaparipurita || 128 || Yajna yajnamayi yakshi yakshini yakshivallabha | Yajnapriya yajnapujya yajnatushta yamastuta || 129 || Yaminiyaprabha yamya yajaniya yashaskari | Yajnakartri yajnarupa yashoda yajnasamstuta || 130 ||
ಅರ್ಥ:वे तुर्या हैं — जाग्रत, स्वप्न और सुषुप्ति से परे चौथी अवस्था — त्रैलोक्य से संस्तुत्य; त्रिगुणा और त्रिगुणेश्वरी; त्रिपुर की हन्त्री, त्रिमाता, त्र्यम्बका, त्रिगुणों से युक्ता; तृष्णा को काटने वाली, तृप्ता, तीक्ष्णा, तीक्ष्ण-स्वरूपिणी; तुला होकर भी तुला आदि से रहित, तत्-तत् ब्रह्म-स्वरूपिणी; त्राण करने वाली, तीन पापों की हन्त्री, त्रिदशा और त्रिदशों से युक्ता; तथ्या, त्रिशक्ति, त्रिपदा, तुर्या, त्रैलोक्य-सुन्दरी; तेज करने वाली, त्रिमूर्ति की आद्या, तेजोरूपा, तीन धामों वाली; तीन चक्रों की कर्त्री, त्रिभगा, तुर्यातीत फल देने वाली; तेजस्विनी, ताप हरने वाली, ताप और उपप्लव की नाशिनी; तेज को गर्भ में धारण करने वाली, तप का सार, त्रिपुरारि (शिव) का प्रिय करने वाली; तन्वी, तापसों से सन्तुष्ट, यम के भय को हरने वाली; त्रिलोचना, त्रिमार्गा, तृतीया, त्रिदशों से स्तुत; त्रिसुन्दरी, त्रिपथगा (गङ्गा), तुरीय पद देने वाली। फिर शुद्ध-बीज के साथ शुभ-नाम: शुभा, शुभावती, शान्ता, शान्ति देने वाली, शुभदायिनी; शीतला, शूलिनी, शीता, श्रीमती, शुभ से युक्ता। और यं-बीज के साथ य-नाम आरम्भ होते हैं: योगसिद्धि देने वाली, योग्या, यज्ञ से परिपूरिता; यज्ञा, यज्ञमयी, यक्षी, यक्षिणी, यक्षों की वल्लभा; यज्ञ-प्रिया, यज्ञ में पूज्या और यज्ञ से तुष्टा, यम से स्तुता; यामिनी की प्रभा, याम्या, यजनीया, यश करने वाली; यज्ञ की कर्त्री और रूपा, यशोदा, यज्ञ में संस्तुता।
ಯಜ್ಞೇಶೀ ಯಜ್ಞಫಲದಾ ಯೋಗಯೋನಿರ್ಯಜುಸ್ಸ್ತುತಾ । ಯಮಿಸೇವ್ಯಾ ಯಮಾರಾಧ್ಯಾ ಯಮಿಪೂಜ್ಯಾ ಯಮೀಶ್ವರೀ ॥ 131 ॥ ಯೋಗಿನೀ ಯೋಗರೂಪಾ ಚ ಯೋಗಕರ್ತೃಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ । ಯೋಗಯುಕ್ತಾ ಯೋಗಮಯೀ ಯೋಗಯೋಗೀಶ್ವರಾಮ್ಬಿಕಾ ॥ 132 ॥ ಯೋಗಜ್ಞಾನಮಯೀ ಯೋನಿರ್ಯಮಾದ್ಯಷ್ಟಾಙ್ಗಯೋಗತಾ । ಯನ್ತ್ರಿತಾಘೌಘಸಂಹಾರಾ ಯಮಲೋಕನಿವಾರಿಣೀ ॥ 133 ॥ ಯಷ್ಟಿವ್ಯಷ್ಟೀಶಸಂಸ್ತುತ್ಯಾ ಯಮಾದ್ಯಷ್ಟಾಙ್ಗಯೋಗಯುಕ್ । ಯೋಗೀಶ್ವರೀ ಯೋಗಮಾತಾ ಯೋಗಸಿದ್ಧಾ ಚ ಯೋಗದಾ ॥ 134 ॥ ಯೋಗಾರೂಢಾ ಯೋಗಮಯೀ ಯೋಗರೂಪಾ ಯವೀಯಸೀ । ಯನ್ತ್ರರೂಪಾ ಚ ಯನ್ತ್ರಸ್ಥಾ ಯನ್ತ್ರಪೂಜ್ಯಾ ಚ ಯನ್ತ್ರಿಕಾ ॥ 135 ॥ [ ಯನ್ತ್ರಿತಾ ] ಯುಗಕರ್ತ್ರೀ ಯುಗಮಯೀ ಯುಗಧರ್ಮವಿವರ್ಜಿತಾ । ಯಮುನಾ ಯಾಮಿನೀ ಯಾಮ್ಯಾ ಯಮುನಾಜಲಮಧ್ಯಗಾ ॥ 136 ॥ [ ಯಮಿನೀ ] ಯಾತಾಯಾತಪ್ರಶಮನೀ ಯಾತನಾನಾನ್ನಿಕೃನ್ತನೀ । ಯೋಗಾವಾಸಾ ಯೋಗಿವನ್ದ್ಯಾ ಯತ್ತಚ್ಛಬ್ದಸ್ವರೂಪಿಣೀ ॥ 137 ॥ ಯೋಗಕ್ಷೇಮಮಯೀ ಯನ್ತ್ರಾ ಯಾವದಕ್ಷರಮಾತೃಕಾ । ಯಾವತ್ಪದಮಯೀ ಯಾವಚ್ಛಬ್ದರೂಪಾ ಯಥೇಶ್ವರೀ ॥ 138 ॥ ಯತ್ತದೀಯಾ ಯಕ್ಷವನ್ದ್ಯಾ ಯದ್ವಿದ್ಯಾ ಯತಿಸಂಸ್ತುತಾ । ಯಾವದ್ವಿದ್ಯಾಮಯೀ ಯಾವದ್ವಿದ್ಯಾಬೃನ್ದಸುವನ್ದಿತಾ ॥ 139 ॥ ಯೋಗಿಹೃತ್ಪದ್ಮನಿಲಯಾ ಯೋಗಿವರ್ಯಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ । ಯೋಗಿವನ್ದ್ಯಾ ಯೋಗಿಮಾತಾ ಯೋಗೀಶಫಲದಾಯಿನೀ ॥ 140 ॥
Yajneshi yajnaphalada yogayoniryajusstuta | Yamisevya yamaradhya yamipujya yamishvari || 131 || Yogini yogarupa cha yogakartripriyankari | Yogayukta yogamayi yogayogishvarambika || 132 || Yogajnanamayi yoniryamadyashtangayogata | Yantritaghaughasamhara yamalokanivarini || 133 || Yashtivyashtishasamstutya yamadyashtangayogayuk | Yogishvari yogamata yogasiddha cha yogada || 134 || Yogarudha yogamayi yogarupa yaviyasi | Yantrarupa cha yantrastha yantrapujya cha yantrika || 135 || [ yantrita ] Yugakartri yugamayi yugadharmavivarjita | Yamuna yamini yamya yamunajalamadhyaga || 136 || [ yamini ] Yatayataprashamani yatananannikrintani | Yogavasa yogivandya yattachchhabdasvarupini || 137 || Yogakshemamayi yantra yavadaksharamatrika | Yavatpadamayi yavachchhabdarupa yatheshvari || 138 || Yattadiya yakshavandya yadvidya yatisamstuta | Yavadvidyamayi yavadvidyabrindasuvandita || 139 || Yogihritpadmanilaya yogivaryapriyankari | Yogivandya yogimata yogishaphaladayini || 140 ||
ಅರ್ಥ:वे यज्ञ की ईशी और यज्ञ का फल देने वाली हैं, योग की योनि, यजुर्वेद से स्तुता; यमियों (संयमियों) से सेव्या, यम से आराध्या, यमियों से पूज्या, यमियों की ईश्वरी; योगिनी, योग-रूपा, योग करने वालों का प्रिय करने वाली; योग से युक्ता, योगमयी, योग और योगेश्वरों की अम्बिका; योग-ज्ञानमयी, योनि, यम आदि आठ अङ्गों वाला योग स्वयं; नियन्त्रित पाप-समूहों की संहर्त्री, यमलोक से बचाने वाली; व्यष्टि-समष्टि के ईशों से संस्तुत्य, अष्टाङ्ग योग से युक्ता; योगीश्वरी, योगमाता, योगसिद्धा और योग देने वाली; योगारूढा, योगमयी, योगरूपा, यवीयसी (नित्य तरुण); यन्त्र-रूपा, यन्त्र में स्थित, यन्त्र में पूज्या, यन्त्रिका; युगों की कर्त्री, युगमयी, फिर भी युग-धर्मों से अछूती; यमुना, यामिनी, याम्या, यमुना-जल के मध्य विराजित; आवागमन (पुनर्जन्म) का शमन करने वाली, यातनाओं को काटने वाली; योग का आवास, योगियों से वन्द्या, 'यत्' और 'तत्' शब्दों की स्वरूपिणी; योगक्षेममयी, यन्त्रा, जितने अक्षर हैं उन सबकी मातृका; जितने पद हैं उन सबमयी, जितने शब्द हैं उन सबकी रूपा, यथेश्वरी; जो कुछ 'उसका' है वह सब उनका है; यक्षों से वन्द्या, जो भी विद्या है वही, यतियों से संस्तुता; जितनी विद्याएँ हैं उन सबमयी, समस्त विद्या-वृन्दों से सुवन्दिता; योगियों के हृदय-कमल में निवास, योगिवरों का प्रिय करने वाली; योगियों से वन्द्या, योगियों की माता, योगीशों को फल देने वाली।
ಯಕ್ಷವನ್ದ್ಯಾ ಯಕ್ಷಪೂಜ್ಯಾ ಯಕ್ಷರಾಜಸುಪೂಜಿತಾ । ಯಜ್ಞರೂಪಾ ಯಜ್ಞತುಷ್ಟಾ ಯಾಯಜೂಕಸ್ವರೂಪಿಣೀ ॥ 141 ॥ ಯನ್ತ್ರಾರಾಧ್ಯಾ ಯನ್ತ್ರಮಧ್ಯಾ ಯನ್ತ್ರಕರ್ತೃಪ್ರಿಯಙ್ಕರೀ । ಯನ್ತ್ರಾರೂಢಾ ಯನ್ತ್ರಪೂಜ್ಯಾ ಯೋಗಿಧ್ಯಾನಪರಾಯಣಾ ॥ 142 ॥ ಯಜನೀಯಾ ಯಮಸ್ತುತ್ಯಾ ಯೋಗಯುಕ್ತಾ ಯಶಸ್ಕರೀ । ಯೋಗಬದ್ಧಾ ಯತಿಸ್ತುತ್ಯಾ ಯೋಗಜ್ಞಾ ಯೋಗನಾಯಕೀ ॥ 143 ॥ ಯೋಗಿಜ್ಞಾನಪ್ರದಾ ಯಕ್ಷೀ ಯಮಬಾಧಾವಿನಾಶಿನೀ । ಯೋಗಿಕಾಮ್ಯಪ್ರದಾತ್ರೀ ಚ ಯೋಗಿಮೋಕ್ಷಪ್ರದಾಯಿನೀ ॥ 144 ॥
Yakshavandya yakshapujya yaksharajasupujita | Yajnarupa yajnatushta yayajukasvarupini || 141 || Yantraradhya yantramadhya yantrakartripriyankari | Yantrarudha yantrapujya yogidhyanaparayana || 142 || Yajaniya yamastutya yogayukta yashaskari | Yogabaddha yatistutya yogajna yoganayaki || 143 || Yogijnanaprada yakshi yamabadhavinashini | Yogikamyapradatri cha yogimokshapradayini || 144 ||
ಅರ್ಥ:अन्तिम नाम माला पूर्ण करते हैं: यक्षों से वन्द्या और पूज्या, यक्षराज (कुबेर) से सुपूजित; यज्ञ-रूपा, यज्ञ से तुष्टा, नित्य यज्ञशील (यायजूक) की स्वरूपिणी; यन्त्र से आराध्या, यन्त्र के मध्य विराजित, यन्त्र बनाने वालों का प्रिय करने वाली; यन्त्र पर आरूढा, यन्त्र में पूज्या, योगियों के ध्यान में लीन; यजनीया, यम से स्तुत्या, योगयुक्ता, यश करने वाली; योग में बद्धा, यतियों से स्तुत्या, योग को जानने वाली, योग की नायिका; योगियों को ज्ञान देने वाली, यक्षी, यम की बाधाओं की विनाशिनी; योगियों की कामनाएँ पूर्ण करने वाली — और अन्त में योगियों को मोक्ष प्रदान करने वाली।
ಫಲಶ್ರುತಿಃ ಇತಿ ನಾಮ್ನಾಂ ಸರಸ್ವತ್ಯಾಃ ಸಹಸ್ರಂ ಸಮುದೀರಿತಮ್ । ಮನ್ತ್ರಾತ್ಮಕಂ ಮಹಾಗೋಪ್ಯಂ ಮಹಾಸಾರಸ್ವತಪ್ರದಮ್ ॥ 1 ॥ ಯಃ ಪಠೇಚ್ಛೃಣುಯಾದ್ಭಕ್ತ್ಯಾತ್ತ್ರಿಕಾಲಂ ಸಾಧಕಃ ಪುಮಾನ್ । ಸರ್ವವಿದ್ಯಾನಿಧಿಃ ಸಾಕ್ಷಾತ್ ಸ ಏವ ಭವತಿ ಧ್ರುವಮ್ ॥ 2 ॥ ಲಭತೇ ಸಮ್ಪದಃ ಸರ್ವಾಃ ಪುತ್ರಪೌತ್ರಾದಿಸಂಯುತಾಃ । ಮೂಕೋಽಪಿ ಸರ್ವವಿದ್ಯಾಸು ಚತುರ್ಮುಖ ಇವಾಪರಃ ॥ 3 ॥ ಭೂತ್ವಾ ಪ್ರಾಪ್ನೋತಿ ಸಾನ್ನಿಧ್ಯಂ ಅನ್ತೇ ಧಾತುರ್ಮುನೀಶ್ವರ । ಸರ್ವಮನ್ತ್ರಮಯಂ ಸರ್ವವಿದ್ಯಾಮಾನಫಲಪ್ರದಮ್ ॥ 4 ॥ ಮಹಾಕವಿತ್ವದಂ ಪುಂಸಾಂ ಮಹಾಸಿದ್ಧಿಪ್ರದಾಯಕಮ್ । ಕಸ್ಮೈ ಚಿನ್ನ ಪ್ರದಾತವ್ಯಂ ಪ್ರಾಣೈಃ ಕಣ್ಠಗತೈರಪಿ ॥ 5 ॥ ಮಹಾರಹಸ್ಯಂ ಸತತಂ ವಾಣೀನಾಮಸಹಸ್ರಕಮ್ । ಸುಸಿದ್ಧಮಸ್ಮದಾದೀನಾಂ ಸ್ತೋತ್ರಂ ತೇ ಸಮುದೀರಿತಮ್ ॥ 6 ॥ ಇತಿ ಶ್ರೀಸ್ಕಾನ್ದಪುರಾಣಾನ್ತರ್ಗತ ಶ್ರೀಸನತ್ಕುಮಾರ ಸಂಹಿತಾಯಾಂ ನಾರದ ಸನತ್ಕುಮಾರ ಸಂವಾದೇ ಶ್ರೀ ಸರಸ್ವತೀ ಸಹಸ್ರನಾಮ ಸ್ತೋತ್ರಂ ಸಮ್ಪೂರ್ಣಮ್ ॥
Phalashrutih Iti namnam sarasvatyah sahasram samudiritam | Mantratmakam mahagopyam mahasarasvatapradam || 1 || Yah pathechchhrinuyadbhaktyattrikalam sadhakah puman | Sarvavidyanidhih sakshat sa eva bhavati dhruvam || 2 || Labhate sampadah sarvah putrapautradisamyutah | Mukopi sarvavidyasu chaturmukha ivaparah || 3 || Bhutva prapnoti sannidhyam ante dhaturmunishvara | Sarvamantramayam sarvavidyamanaphalapradam || 4 || Mahakavitvadam pumsam mahasiddhipradayakam | Kasmai chinna pradatavyam pranaih kanthagatairapi || 5 || Maharahasyam satatam vaninamasahasrakam | Susiddhamasmadadinam stotram te samudiritam || 6 || Iti shriskandapuranantargata shrisanatkumara samhitayam narada sanatkumara samvade shri sarasvati sahasranama stotram sampurnam ||
ಅರ್ಥ:फलश्रुति फल की घोषणा करती है: 'इस प्रकार सरस्वती के सहस्र नाम कहे गए — मन्त्रात्मक, महागोपनीय, महासारस्वत (वाणी की महासिद्धि) देने वाले। जो साधक भक्तिपूर्वक त्रिकाल इन्हें पढ़ता या सुनता है, वह निश्चय ही साक्षात् सर्वविद्याओं का निधि बन जाता है। वह पुत्र-पौत्रादि सहित समस्त सम्पदाएँ पाता है; मूक (गूँगा) भी समस्त विद्याओं में दूसरे चतुर्मुख (ब्रह्मा) के समान होकर अन्त में विधाता का सान्निध्य प्राप्त करता है, हे मुनीश्वर। यह सर्वमन्त्रमय है, समस्त विद्याओं का पूर्ण फल देने वाला, पुरुषों को महाकवित्व और महासिद्धि देने वाला। प्राण कण्ठ में आ जाएँ तो भी यह किसी अपात्र को नहीं देना चाहिए। यह महारहस्य — वाणी का नाम-सहस्र — हम सबके लिए सुसिद्ध स्तोत्र तुम्हें कह दिया गया।' इस प्रकार श्रीस्कन्दपुराण के अन्तर्गत श्रीसनत्कुमार संहिता में नारद-सनत्कुमार संवाद में श्री सरस्वती सहस्रनाम स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ।
ಪದ-ಪದ ಅರ್ಥ
ಉಚ್ಚಾರಣೆ ಕೇಳಲು ಯಾವುದೇ ಪದವನ್ನು ಕ್ಲಿಕ್ ಮಾಡಿ
सरस्वती सहस्रनाम स्तोत्रम् ಪಾರಾಯಣದ ಪ್ರಯೋಜನಗಳು
The phalashruti promises that the devoted reciter becomes a veritable treasury of all knowledge
Traditionally chanted by students, scholars, poets, musicians and speakers for mastery of learning and eloquence
The text declares that even one born mute becomes eloquent like a second Brahma through this hymn
Removes floods of sins and bestows maha-sarasvata — the great gift of inspired speech
Grants great poetic genius (mahakavitva) and success in every branch of vidya
Recitation on Vasant Panchami and before study or examinations is considered especially fruitful
Bestows wealth, family happiness and, at the end, the presence of the Creator himself
सरस्वती सहस्रनाम स्तोत्रम् ಪಾರಾಯಣ ವಿಧಿ
Sit facing east or north after bathing, with an image or yantra of Saraswati and, if possible, a book and pen placed before her as symbols of vidya. Begin with the dhyana verse meditating on the white-clad goddess holding the book of all knowledge, then recite the thousand names slowly and clearly, honouring the interspersed seed-mantras ('Aim vada vada Vagvadini svaha') as given in the text. The phalashruti recommends recitation at the three junctions of the day (morning, noon, evening) for the fullest fruit. Students may recite it before beginning study; a single daily recitation with devotion is sufficient.
ಪದೇ ಪದೇ ಕೇಳುವ ಪ್ರಶ್ನೆಗಳು
ಇವನ್ನೂ ಓದಿ
ॐ
ಪೂರ್ಣ सरस्वती सहस्रनाम स्तोत्रम्ವನ್ನು ಶ್ಲೋಕ-ಶ್ಲೋಕ ಅರ್ಥದೊಂದಿಗೆ ಓದಿ, ಅಥವಾ ಇನ್ನಷ್ಟು ಪವಿತ್ರ ಪಾಠಗಳನ್ನು ನೋಡಿ