ਯਮੁਨਾਸ਼੍ਟਕਮ੍
यमुनाष्टकम् in Punjabi (Gurmukhi) · ਪੰਜਾਬੀ
ਆਪਣੀ ਭਾਸ਼ਾ/ਲਿਪੀ ਵਿੱਚ ਪੜ੍ਹੋ
ਉਤਪਤੀ ਅਤੇ ਕਥਾ
Yamunashtakam (Shri Vallabhacharya's stotras, Pushtimarg tradition) · Shri Vallabhacharya (Vallabha Mahaprabhu) · 15th–16th century CE
Shri Vallabhacharya, the founder of the Pushtimarg path of grace, held the river Yamuna in the highest reverence as Shri Yamunaji, the eternal beloved of Lord Krishna and the very embodiment of His grace flowing into the world. Composing the Yamunashtakam, he glorified her as the daughter of the sun, the purifier of all worlds, and the giver of love for Krishna. The hymn remains a central daily prayer in the Pushtimarg, sung especially during seva and bathing in her sacred waters.
✦ ਸ਼ਾਸਤਰਾਂ ਵਿੱਚ ਦੱਸੇ ਅਨੁਸਾਰ
It is told in the tradition that the Yamuna's waters, bearing the dust of Krishna's lotus feet, remove the torments of Yama himself — for being the sister of Yama, those who bathe in her and serve her are spared his punishments. Devotees recount that sincere worship of Shri Yamunaji through this Ashtakam awakens spontaneous love for Krishna and fulfils long-cherished spiritual desires.
ਅਰਥ ਸਹਿਤ ਪੂਰਾ ਪਾਠ
ਕਿਸੇ ਵੀ ਪੰਗਤੀ ਜਾਂ ▶ ਬਟਨ ਨੂੰ ਛੂਹ ਕੇ ਸੁਣੋ
ਨਮਾਮਿ ਯਮੁਨਾਮਹਂ ਸਕਲਸਿਦ੍ਧਿਹੇਤੁਂ ਮੁਦਾ ਮੁਰਾਰਿਪਦਪਙ੍ਕਜਸ੍ਫੁਰਦਮਨ੍ਦਰੇਣੂਤ੍ਕਟਾਮ੍। ਤਟਸ੍ਥਨਵਕਾਨਨਪ੍ਰਕਟਮੋਦਪੁਸ਼੍ਪਾਮ੍ਬੁਨਾ ਸੁਰਾਸੁਰਸੁਪੂਜਿਤਸ੍ਮਰਪਿਤੁਃ ਸ਼੍ਰਿਯਂ ਬਿਭ੍ਰਤੀਮ੍॥
namāmi yamunām ahaṃ sakala-siddhi-hetuṃ mudā murāri-pada-paṅkaja-sphurad-amanda-reṇūtkaṭām | taṭastha-nava-kānana-prakaṭa-moda-puṣpāmbunā surāsura-supūjita-smara-pituḥ śriyaṃ bibhratīm ||
ਅਰਥ:मैं आनन्दपूर्वक यमुना को प्रणाम करता हूँ, जो समस्त सिद्धियों की हेतु हैं, मुरारि के चरण-कमलों की प्रचुर चमकती रज से समृद्ध हैं; जिनका जल उनके तटों के नवीन उपवनों के प्रफुल्ल पुष्पों की सुगन्ध से युक्त है, और जो देवों-असुरों से पूजित कामदेव के पिता (कृष्ण) की शोभा धारण करती हैं।
ਕਲਿਨ੍ਦਗਿਰਿਮਸ੍ਤਕੇ ਪਤਦਮਨ੍ਦਪੂਰੋਜ੍ਜ੍ਵਲਾ ਵਿਲਾਸਗਮਨੋਲ੍ਲਸਤ੍ਪ੍ਰਕਟਗਣ੍ਡਸ਼ੈਲੋਨ੍ਨਤਾ। ਸਘੋਸ਼ਗਤਿਦਨ੍ਤੁਰਾ ਸਮਧਿਰੂਢਦੋਲੋਤ੍ਤਮਾ ਮੁਕੁਨ੍ਦਰਤਿਵਰ੍ਧਿਨੀ ਜਯਤਿ ਪਦ੍ਮਬਨ੍ਧੋਃ ਸੁਤਾ॥
kalinda-giri-mastake patad-amanda-pūrojjvalā vilāsa-gamanollasat-prakaṭa-gaṇḍa-śailonnatā | saghoṣa-gati-danturā samadhirūḍha-dolottamā mukunda-rati-vardhinī jayati padma-bandhoḥ sutā ||
ਅਰਥ:कलिन्द-गिरि के शिखर से प्रबल धारा रूप में गिरती हुई उज्ज्वल, अपनी लीलामयी गति में प्रकट शिलाओं के ऊपर उठती हुई ऊँची, ध्वनि करते जल-प्रपातों से युक्त और श्रेष्ठ झूले के समान झूलती हुई — मुकुन्द के प्रति प्रेम बढ़ाने वाली सूर्यपुत्री यमुना की जय हो!
ਭੁਵਂ ਭੁਵਨਪਾਵਨੀਮਧਿਗਤਾਮਨੇਕਸ੍ਵਨੈਃ ਪ੍ਰਿਯਾਭਿਰਿਵ ਸੇਵਿਤਾਂ ਸ਼ੁਕਮਯੂਰਹਂਸਾਦਿਭਿਃ। ਤਰਙ੍ਗਭੁਜਕਙ੍ਕਣਪ੍ਰਕਟਮੁਕ੍ਤਿਕਾਵਾਲੁਕਾ- ਨਿਤਮ੍ਬਤਟਸੁਨ੍ਦਰੀਂ ਨਮਤ ਕ੍ਰਿਸ਼੍ਣਤੁਰ੍ਯਪ੍ਰਿਯਾਮ੍॥
bhuvaṃ bhuvana-pāvanīm adhigatām aneka-svanaiḥ priyābhir iva sevitāṃ śuka-mayūra-haṃsādibhiḥ | taraṅga-bhuja-kaṅkaṇa-prakaṭa-muktikā-vālukā- nitamba-taṭa-sundarīṃ namata kṛṣṇa-turya-priyām ||
ਅਰਥ:पृथ्वी पर आकर समस्त लोकों को पवित्र करती हुई, तोते-मोर-हंस आदि के अनेक स्वरों से मानो प्रियजनों द्वारा सेवित, जिनकी लहरें भुजाएँ हैं, प्रकट मोती जिनके कंगन हैं, और रेत के तट जिनके सुन्दर नितम्ब हैं — उन कृष्ण-प्रिया को प्रणाम करो।
ਅਨਨ੍ਤਗੁਣਭੂਸ਼ਿਤੇ ਸ਼ਿਵਵਿਰਿਞ੍ਚਿਦੇਵਸ੍ਤੁਤੇ ਘਨਾਘਨਨਿਭੇ ਸਦਾ ਧ੍ਰੁਵਪਰਾਸ਼ਰਾਭੀਸ਼੍ਟਦੇ। ਵਿਸ਼ੁਦ੍ਧਮਥੁਰਾਤਟੇ ਸਕਲਗੋਪਗੋਪੀਵ੍ਰਿਤੇ ਕ੍ਰਿਪਾਜਲਧਿਸਂਸ਼੍ਰਿਤੇ ਮਮ ਮਨਃਸੁਖਂ ਭਾਵਯ॥
ananta-guṇa-bhūṣite śiva-viriñci-deva-stute ghanāghana-nibhe sadā dhruva-parāśarābhīṣṭa-de | viśuddha-mathurā-taṭe sakala-gopa-gopī-vṛte kṛpā-jaladhi-saṃśrite mama manaḥ-sukhaṃ bhāvaya ||
ਅਰਥ:हे अनन्त गुणों से विभूषित, शिव-ब्रह्मा और देवों से स्तुत, सघन मेघ के समान श्याम, ध्रुव और पराशर के अभीष्ट देने वाली; जिनके विशुद्ध तट पर मथुरा है, जो समस्त गोप-गोपियों से घिरी हैं, कृपा-सागर का आश्रय हैं — मेरे मन को सुख प्रदान करें।
ਯਯਾ ਚਰਣਪਦ੍ਮਜਾ ਮੁਰਰਿਪੋਃ ਪ੍ਰਿਯਂ ਭਾਵੁਕਾ ਸਮਾਗਮਨਤੋऽਭਵਤ੍ਸਕਲਸਿਦ੍ਧਿਦਾ ਸੇਵਤਾਮ੍। ਤਯਾ ਸਦ੍ਰਿਸ਼ਤਾਮਿਯਾਤ੍ਕਮਲਜਾ ਸਪਤ੍ਨੀਵ ਯਦ੍ ਹਰਿਪ੍ਰਿਯਕਲਿਨ੍ਦਯਾ ਮਨਸਿ ਮੇ ਸਦਾ ਸ੍ਥੀਯਤਾਮ੍॥
yayā caraṇa-padma-jā mura-ripoḥ priyaṃ bhāvukā samāgamanato 'bhavat sakala-siddhi-dā sevatām | tayā sadṛśatām iyāt kamalajā sapatnīva yad hari-priya-kalindajā manasi me sadā sthīyatām ||
ਅਰਥ:जिनके स्पर्श से मुरारि के चरणों से उत्पन्न कमल भी उन्हें प्रिय हुआ और उनके संग से सेवकों को समस्त सिद्धि देने वाला बना — जिनके समान होने की कमला (लक्ष्मी) भी सपत्नी रूप में इच्छा करें — वे हरि-प्रिया कालिन्दी सदा मेरे मन में विराजें।
ਨਮੋऽਸ੍ਤੁ ਯਮੁਨੇ ਸਦਾ ਤਵ ਚਰਿਤ੍ਰਮਤ੍ਯਦ੍ਭੁਤਂ ਨ ਜਾਤੁ ਯਮਯਾਤਨਾ ਭਵਤਿ ਤੇ ਪਯਃਪਾਨਤਃ। ਯਮੋऽਪਿ ਭਗਿਨੀਸੁਤਾਨ੍ਕਥਮੁ ਹਨ੍ਤਿ ਦੁਸ਼੍ਟਾਨਪਿ ਪ੍ਰਿਯੋ ਭਵਤਿ ਸੇਵਨਾਤ੍ਤਵ ਹਰੇਰ੍ਯਥਾ ਗੋਪਿਕਾਃ॥
namo 'stu yamune sadā tava caritram aty-adbhutaṃ na jātu yama-yātanā bhavati te payaḥ-pānataḥ | yamo 'pi bhaginī-sutān katham u hanti duṣṭān api priyo bhavati sevanāt tava harer yathā gopikāḥ ||
ਅਰਥ:हे यमुने! आपको सदा नमस्कार हो; आपका चरित्र अत्यन्त अद्भुत है — आपका जल पीने से कभी यम-यातना नहीं होती। यम भी अपनी बहन के पुत्रों को, चाहे वे दुष्ट ही क्यों न हों, कैसे दण्ड दें? आपकी सेवा से प्राणी हरि को वैसे ही प्रिय हो जाता है जैसे गोपियाँ।
ਮਮਾਸ੍ਤੁ ਤਵ ਸਨ੍ਨਿਧੌ ਤਨੁਨਵਤ੍ਵਮੇਤਾਵਤਾ ਨ ਦੁਰ੍ਲਭਤਮਾ ਰਤਿਰ੍ਮੁਰਰਿਪੌ ਮੁਕੁਨ੍ਦਪ੍ਰਿਯੇ। ਅਤੋऽਸ੍ਤੁ ਤਵ ਲਾਲਨਾ ਸੁਰਧੁਨੀ ਪਰਂ ਸਙ੍ਗਮਾਤ੍ ਤਵੈਵ ਭੁਵਿ ਕੀਰ੍ਤਿਤਾ ਨ ਤੁ ਕਦਾਪਿ ਪੁਸ਼੍ਟਿਸ੍ਥਿਤੈਃ॥
mamāstu tava sannidhau tanu-navatvam etāvatā na durlabhatamā ratir mura-ripau mukunda-priye | ato 'stu tava lālanā sura-dhunī paraṃ saṅgamāt tavaiva bhuvi kīrtitā na tu kadāpi puṣṭi-sthitaiḥ ||
ਅਰਥ:आपके सान्निध्य में मुझे नवीन देह प्राप्त हो; इससे, हे मुकुन्दप्रिये, मुरारि में प्रीति अत्यन्त दुर्लभ नहीं रहती। अतः मुझ पर आपका लालन हो। देवनदी गंगा भी आपके संगम से ही गौरवान्वित है; इस भूमि पर वस्तुतः आप ही कीर्तित हैं — पुष्टिमार्ग में स्थित जन इसमें कभी सन्देह नहीं करते।
ਸ੍ਤੁਤਿਂ ਤਵ ਕਰੋਤਿ ਕਃ ਕਮਲਜਾਸਪਤ੍ਨਿ ਪ੍ਰਿਯੇ ਹਰੇਰ੍ਯਦਨੁਸੇਵਯਾ ਭਵਤਿ ਸੌਖ੍ਯਮਾਮੋਕ੍ਸ਼ਤਃ। ਇਯਂ ਤਵ ਕਥਾਧਿਕਾ ਸਕਲਗੋਪਿਕਾਸਙ੍ਗਮ- ਸ੍ਮਰਸ਼੍ਰਮਜਲਾਣੁਭਿਃ ਸਕਲਗਾਤ੍ਰਜੈਃ ਸਙ੍ਗਤਾ॥
stutiṃ tava karoti kaḥ kamalajā-sapatni priye harer yad-anusevayā bhavati saukhyam ā-mokṣataḥ | iyaṃ tava kathādhikā sakala-gopikā-saṅgama- smara-śrama-jalāṇubhiḥ sakala-gātra-jaiḥ saṅgatā ||
ਅਰਥ:हे कमला की प्रिय सपत्नी! आपकी स्तुति कौन कर सकता है, जिनकी हरि-सेवा से मोक्ष-पर्यन्त सुख प्राप्त होता है? आपकी महिमा इससे भी अधिक है — आप उन गोपियों के समस्त अंगों से युक्त हैं, जो कृष्ण के संग से उत्पन्न श्रम-जल की बूँदों सहित आपके पास आईं।
ਤਵਾਸ਼੍ਟਕਮਿਦਂ ਮੁਦਾ ਪਠਤਿ ਸੂਰਸੂਨੁਰ੍ਮੁਦਾ ਭਵੇਤ੍ਸਪਦਿ ਤਤ੍ਕ੍ਸ਼ਣਾਤ੍ਤਦਖਿਲਂ ਹਰੇਸ੍ਤਤ੍ਪਰਮ੍। ਸਦਾ ਭਵਤੁ ਸੇਵਨੇ ਵ੍ਰਜਵਨੇ ਨਗਾਧੀਸ਼੍ਵਰੀ ਪ੍ਰਕਾਸ਼ਿਤਨਿਜਾਰ੍ਥਦਾ ਹਰਿਰਯਂ ਦਦਾਤਿ ਸ਼੍ਰਿਯਮ੍॥
tavāṣṭakam idaṃ mudā paṭhati sūra-sūnur mudā bhavet sapadi tat-kṣaṇāt tad akhilaṃ hares tat-param | sadā bhavatu sevane vraja-vane nagādhīśvarī prakāśita-nijārtha-dā harir ayaṃ dadāti śriyam ||
ਅਰਥ:जो भी आनन्दपूर्वक आपके इस अष्टक का पाठ करता है, वह उसी क्षण सर्वथा हरि-परायण हो जाता है। व्रज के वनों में सेवा के समय पर्वतों की अधीश्वरी यमुना सदा उपस्थित रहें; अपना निज धन प्रकट करते हुए ये हरि श्री (दिव्य सम्पदा) प्रदान करते हैं।
ਸ਼ਬਦ-ਸ਼ਬਦ ਅਰਥ
ਉਚਾਰਨ ਸੁਣਨ ਲਈ ਕਿਸੇ ਵੀ ਸ਼ਬਦ ਉੱਤੇ ਕਲਿੱਕ ਕਰੋ
यमुनाष्टकम् ਪਾਠ ਦੇ ਲਾਭ
Increases pure love and devotion (rati/prema) for Lord Krishna
Worship of Yamuna is said to bestow all spiritual perfections (sakala-siddhi)
Believed to free the devotee from the torments of Yama (suffering at death)
Purifies the heart and mind, granting deep inner peace
Draws the grace of Krishna, by which one becomes dear to Him like the gopis
Central to Pushtimarg seva; recitation invites Yamuna's motherly, protective care
Anyone who recites the Ashtakam joyfully is said to become wholly devoted to Hari
यमुनाष्टकम् ਪਾਠ ਵਿਧੀ
Sit or stand facing the Yamuna (or any sacred water, or an image of Krishna) and recite the eight verses with devotion and a joyful heart, dwelling on Yamuna as the beloved of Krishna and the bestower of His love. It is traditionally chanted while offering worship or taking a holy bath. Devotees of the Pushtimarg recite it daily as part of seva, concluding with a prayer for ever-growing love for Krishna.
ਅਕਸਰ ਪੁੱਛੇ ਜਾਂਦੇ ਸਵਾਲ
ਇਹ ਵੀ ਪੜ੍ਹੋ
ॐ
ਪੂਰਾ यमुनाष्टकम् ਸ਼ਲੋਕ-ਦਰ-ਸ਼ਲੋਕ ਅਰਥ ਸਹਿਤ ਪੜ੍ਹੋ, ਜਾਂ ਹੋਰ ਪਵਿੱਤਰ ਪਾਠ ਵੇਖੋ