ಭೀಷ್ಮ ಸ್ತುತಿ
भीष्म स्तुति in Kannada · ಕನ್ನಡ
ನಿಮ್ಮ ಭಾಷೆ/ಲಿಪಿಯಲ್ಲಿ ಓದಿ
ಮೂಲ & ಕಥೆ
Srimad Bhagavata Purana, First Canto, Chapter 9 · Veda Vyasa (the prayer spoken by Bhishma; narrated by Suta to the sages) · Puranic
After the great war of Kurukshetra, Bhishma Pitamaha — the grand patriarch of the Kuru dynasty, who had the boon of choosing the time of his own death — lay upon a bed of arrows awaiting the auspicious northern course of the sun (Uttarayana). Krishna came to him with the Pandavas, and Bhishma instructed Yudhishthira at length on dharma. Then, as his final hour approached, Bhishma turned away from all else and fixed his mind and eyes wholly upon Lord Krishna. In these verses he expresses his love for the Lord's dark, beautiful form, recalls Krishna's deeds upon the battlefield — including the moment Krishna abandoned His own vow and charged at Bhishma with a chariot wheel to protect Arjuna — and, freed of every trace of duality, surrenders his soul into the Supreme and gives up his body in full consciousness.
✦ ಶಾಸ್ತ್ರಗಳಲ್ಲಿ ಹೇಳಿದಂತೆ
It is said that Bhishma, by the power of his unbroken devotion, beheld the four-armed Lord Krishna standing before him and merged his life-breath into Him while gazing upon that form, attaining liberation at the very moment of death. Devotees hold that to remember the Lord with such love at the hour of passing, as Bhishma did, secures the soul's union with God.
ಅರ್ಥದೊಂದಿಗೆ ಪೂರ್ಣ ಪಾಠ
ಯಾವುದೇ ಸಾಲನ್ನು ಅಥವಾ ▶ ಬಟನ್ ಒತ್ತಿ ಕೇಳಿ
ಇತಿ ಮತಿರುಪಕಲ್ಪಿತಾ ವಿತೃಷ್ಣಾ ಭಗವತಿ ಸಾತ್ವತಪುಙ್ಗವೇ ವಿಭೂಮ್ನಿ । ಸ್ವಸುಖಮುಪಗತೇ ಕ್ವಚಿದ್ವಿಹರ್ತುಂ ಪ್ರಕೃತಿಮುಪೇಯುಷಿ ಯದ್ಭವಪ್ರವಾಹಃ ॥
iti matir-upakalpitā vitṛṣṇā bhagavati sātvata-puṅgave vibhūmni | sva-sukham-upagate kvacid-vihartuṃ prakṛtim-upeyuṣi yad-bhava-pravāhaḥ ||
ಅರ್ಥ:इस प्रकार समस्त तृष्णा से रहित होकर मैं अपने मन को उस सर्वव्यापी सात्वतश्रेष्ठ भगवान् में लगाता हूँ, जो अपने ही आनन्द में मग्न रहते हुए कभी लीला हेतु अवतार लेकर रूप धारण करते हैं, और जिनसे यह समस्त संसार-प्रवाह उत्पन्न होता है।
ತ್ರಿಭುವನಕಮನಂ ತಮಾಲವರ್ಣಂ ರವಿಕರಗೌರವರಾಮ್ಬರಂ ದಧಾನೇ । ವಪುರಲಕಕುಲಾವೃತಾನನಾಬ್ಜಂ ವಿಜಯಸಖೇ ರತಿರಸ್ತು ಮೇಽನವದ್ಯಾ ॥
tri-bhuvana-kamanaṃ tamāla-varṇaṃ ravi-kara-gaura-varāmbaraṃ dadhāne | vapur-alaka-kulāvṛtānanābjaṃ vijaya-sakhe ratir-astu me'navadyā ||
ಅರ್ಥ:मेरी निर्मल, निर्दोष प्रीति उन पर हो — जो अर्जुन के सखा हैं, तीनों लोकों में सर्वाधिक सुन्दर, तमालवृक्ष-सदृश श्यामवर्ण, सूर्य की किरणों-सी देदीप्यमान पीताम्बर धारण किए, जिनका कमल-मुख घुँघराले केशों से घिरा है।
ಯುಧಿ ತುರಗರಜೋವಿಧೂಮ್ರವಿಷ್ವಕ್- ಕಚಲುಲಿತಶ್ರಮವಾರ್ಯಲಙ್ಕೃತಾಸ್ಯೇ । ಮಮ ನಿಶಿತಶರೈರ್ವಿಭಿದ್ಯಮಾನ- ತ್ವಚಿ ವಿಲಸತ್ಕವಚೇಽಸ್ತು ಕೃಷ್ಣ ಆತ್ಮಾ ॥
yudhi turaga-rajo-vidhūmra-viṣvak- kaca-lulita-śrama-vāry-alaṅkṛtāsye | mama niśita-śarair-vibhidyamāna- tvaci vilasat-kavace'stu kṛṣṇa ātmā ||
ಅರ್ಥ:रणभूमि में, जिनका मुख घोड़ों के खुरों से उठी धूल से धूसर तथा श्रमजनित स्वेदबिन्दुओं से सुशोभित था, जिनकी त्वचा मेरे तीक्ष्ण बाणों से बिंध रही थी, जिनका कवच चमक रहा था — उन कृष्ण में मेरी आत्मा स्थित हो।
ಸಪದಿ ಸಖಿವಚೋ ನಿಶಮ್ಯ ಮಧ್ಯೇ ನಿಜಪರಯೋರ್ಬಲಯೋ ರಥಂ ನಿವೇಶ್ಯ । ಸ್ಥಿತವತಿ ಪರಸೈನಿಕಾಯುರಕ್ಷ್ಣಾ ಹೃತವತಿ ಪಾರ್ಥಸಖೇ ರತಿರ್ಮಮಾಸ್ತು ॥
sapadi sakhi-vaco niśamya madhye nija-parayor-balayo rathaṃ niveśya | sthitavati para-sainikāyur-akṣṇā hṛtavati pārtha-sakhe ratir-mamāstu ||
ಅರ್ಥ:अपने सखा (अर्जुन) के वचन सुनते ही जिन्होंने दोनों सेनाओं के बीच रथ खड़ा कर दिया, और वहीं अपनी दृष्टिमात्र से शत्रुपक्ष के सैनिकों की आयु हर ली — उन पार्थसखा में मेरी प्रीति हो।
ವ್ಯವಹಿತಪೃತನಾಮುಖಂ ನಿರೀಕ್ಷ್ಯ ಸ್ವಜನವಧಾದ್ವಿಮುಖಸ್ಯ ದೋಷಬುದ್ಧ್ಯಾ । ಕುಮತಿಮಹರದಾತ್ಮವಿದ್ಯಯಾ ಯಶ್- ಚರಣರತಿಃ ಪರಮಸ್ಯ ತಸ್ಯ ಮೇಽಸ್ತು ॥
vyavahita-pṛtanā-mukhaṃ nirīkṣya sva-jana-vadhād-vimukhasya doṣa-buddhyā | kumatim-aharad-ātma-vidyayā yaś- caraṇa-ratiḥ paramasya tasya me'stu ||
ಅರ್ಥ:जब मुझे सेना के अग्रभाग में देखकर अर्जुन स्वजनों के वध से विमुख हो गए, इसे पाप समझकर, तब जिन्होंने आत्मविद्या के उपदेश से उनकी कुमति (मोह) हर ली — उन परमेश्वर के चरणों में मेरी रति हो।
ಸ್ವನಿಗಮಮಪಹಾಯ ಮತ್ಪ್ರತಿಜ್ಞಾ- ಮೃತಮಧಿಕರ್ತುಮವಪ್ಲುತೋ ರಥಸ್ಥಃ । ಧೃತರಥಚರಣೋಽಭ್ಯಯಾಚ್ಚಲದ್ಗು- ರ್ಹರಿರಿವ ಹನ್ತುಮಿಭಂ ಗತೋತ್ತರೀಯಃ ॥
sva-nigamam-apahāya mat-pratijñām- ṛtam-adhi-kartum-avapluto ratha-sthaḥ | dhṛta-ratha-caraṇo'bhyayāc-calad-gur- harir-iva hantum-ibhaṃ gatottarīyaḥ ||
ಅರ್ಥ:मेरी प्रतिज्ञा को सत्य करने के लिए जिन्होंने अपनी प्रतिज्ञा (अस्त्र न उठाने की) त्याग दी — रथ से कूदकर, रथचक्र उठाकर, उत्तरीय गिराते हुए, पृथ्वी को कँपाते हुए, सिंह के हाथी पर झपटने के समान मुझ पर दौड़े।
ಶಿತವಿಶಿಖಹತೋ ವಿಶೀರ್ಣದಂಶಃ ಕ್ಷತಜಪರಿಪ್ಲುತ ಆತತಾಯಿನೋ ಮೇ । ಪ್ರಸಭಮಭಿಸಸಾರ ಮದ್ವಧಾರ್ಥಂ ಸ ಭವತು ಮೇ ಭಗವಾನ್ಗತಿರ್ಮುಕುನ್ದಃ ॥
śita-viśikha-hato viśīrṇa-daṃśaḥ kṣataja-paripluta ātatāyino me | prasabham-abhisasāra mad-vadhārthaṃ sa bhavatu me bhagavān-gatir-mukundaḥ ||
ಅರ್ಥ:मेरे तीक्ष्ण बाणों से आहत, कवच छिन्न-भिन्न, शरीर रक्त से सना हुआ — वे आततायी मुझ पर मेरा वध करने हेतु वेग से दौड़े; वे ही भगवान् मुकुन्द मेरी गति हों।
ವಿಜಯರಥಕುಟುಮ್ಬ ಆತ್ತತೋತ್ರೇ ಧೃತಹಯರಶ್ಮಿನಿ ತಚ್ಛ್ರಿಯೇಕ್ಷಣೀಯೇ । ಭಗವತಿ ರತಿರಸ್ತು ಮೇ ಮುಮೂರ್ಷೋ- ರ್ಯಮಿಹ ನಿರೀಕ್ಷ್ಯ ಹತಾ ಗತಾಃ ಸ್ವರೂಪಮ್ ॥
vijaya-ratha-kuṭumba ātta-totre dhṛta-haya-raśmini tac-chriyekṣaṇīye | bhagavati ratir-astu me mumūrṣor- yam-iha nirīkṣya hatā gatāḥ sva-rūpam ||
ಅರ್ಥ:इस मृत्यु के समय मेरी प्रीति उन भगवान् में हो, जो अर्जुन के रथ के अश्वों की रास और चाबुक धारण किए हैं, जिनकी शोभा अनुपम है — जिन्हें यहाँ रणभूमि में देखकर प्राण त्यागने वाले उन्हीं के स्वरूप को प्राप्त हुए।
ಲಲಿತಗತಿವಿಲಾಸವಲ್ಗುಹಾಸ- ಪ್ರಣಯನಿರೀಕ್ಷಣಕಲ್ಪಿತೋರುಮಾನಾಃ । ಕೃತಮನುಕೃತವತ್ಯ ಉನ್ಮದಾನ್ಧಾಃ ಪ್ರಕೃತಿಮಗನ್ಕಿಲ ಯಸ್ಯ ಗೋಪವಧ್ವಃ ॥
lalita-gati-vilāsa-valgu-hāsa- praṇaya-nirīkṣaṇa-kalpitoru-mānāḥ | kṛtam-anu-kṛtavatya unmadāndhāḥ prakṛtim-agan-kila yasya gopa-vadhvaḥ ||
ಅರ್ಥ:जिनकी मनोहर चाल, सुन्दर मुस्कान और प्रेमभरी चितवन से व्रज की गोपियाँ गर्वित हो उठीं, और प्रेमोन्माद में जिनकी प्रत्येक चेष्टा का अनुकरण करती हुई उनके ही स्वरूप को प्राप्त हुईं — उन प्रभु में मेरा मन रमे।
ಮುನಿಗಣನೃಪವರ್ಯಸಙ್ಕುಲೇಽನ್ತಃ ಸದಸಿ ಯುಧಿಷ್ಠಿರರಾಜಸೂಯ ಏಷಾಮ್ । ಅರ್ಹಣಮುಪಪೇದ ಈಕ್ಷಣೀಯೋ ಮಮ ದೃಶಿಗೋಚರ ಏಷ ಆವಿರಾತ್ಮಾ ॥
muni-gaṇa-nṛpa-varya-saṅkule'ntaḥ sadasi yudhiṣṭhira-rāja-sūya eṣām | arhaṇam-upapeda īkṣaṇīyo mama dṛśi-gocara eṣa āvir-ātmā ||
ಅರ್ಥ:ऋषियों और श्रेष्ठ नरेशों से भरी राजा युधिष्ठिर के राजसूय यज्ञ की महान् सभा में जिन्हें सर्वप्रथम अग्रपूजा के योग्य चुना गया — वही परमात्मा आज मेरे नेत्रों के समक्ष प्रकट हैं।
ತಮಿಮಮಹಮಜಂ ಶರೀರಭಾಜಾಂ ಹೃದಿ ಹೃದಿ ಧಿಷ್ಠಿತಮಾತ್ಮಕಲ್ಪಿತಾನಾಮ್ । ಪ್ರತಿದೃಶಮಿವ ನೈಕಧಾರ್ಕಮೇಕಂ ಸಮಧಿಗತೋಽಸ್ಮಿ ವಿಧೂತಭೇದಮೋಹಃ ॥
tam-imam-aham-ajaṃ śarīra-bhājāṃ hṛdi hṛdi dhiṣṭhitam-ātma-kalpitānām | prati-dṛśam-iva naikadhārkam-ekaṃ samadhigato'smi vidhūta-bheda-mohaḥ ||
ಅರ್ಥ:वे अजन्मा प्रभु प्रत्येक देहधारी के हृदय में अन्तरात्मा रूप से स्थित हैं, एक होते हुए भी अनेक से प्रतीत होते हैं — जैसे एक ही सूर्य अनेक नेत्रों में प्रतिबिम्बित होता है। भेद के मोह से रहित होकर अब मैंने उन्हें प्राप्त कर लिया है।
ಪದ-ಪದ ಅರ್ಥ
ಉಚ್ಚಾರಣೆ ಕೇಳಲು ಯಾವುದೇ ಪದವನ್ನು ಕ್ಲಿಕ್ ಮಾಡಿ
भीष्म स्तुति ಪಾರಾಯಣದ ಪ್ರಯೋಜನಗಳು
Regarded as the supreme model of fixing the mind on the Lord at the hour of death
Inspires unwavering, one-pointed devotion (ananya bhakti) to Lord Krishna
Dissolves the delusion of duality and reveals the Lord seated in every heart
Recited for a peaceful, conscious and fearless passing, as Bhishma attained
Frees the heart from worldly craving (vitrishna) and attachment
Held to bestow liberation (moksha) through loving remembrance of the Lord's form
Cultivates the vision that sees God's beauty even amid hardship and conflict
भीष्म स्तुति ಪಾರಾಯಣ ವಿಧಿ
Bathe and sit calmly facing east before an image of Lord Krishna. Recite the Bhishma Stuti slowly, picturing Krishna as Bhishma beheld Him on the field of Kurukshetra. Reflect on each verse as a meditation on fixing the mind wholly on the Lord. It is read daily by devotees as a hymn of surrender, and is traditionally recited for the peace and liberation of the dying and the departed, since Bhishma attained the Lord by this very prayer at the moment of death.
ಪದೇ ಪದೇ ಕೇಳುವ ಪ್ರಶ್ನೆಗಳು
ಇವನ್ನೂ ಓದಿ
ॐ
ಪೂರ್ಣ भीष्म स्तुतिವನ್ನು ಶ್ಲೋಕ-ಶ್ಲೋಕ ಅರ್ಥದೊಂದಿಗೆ ಓದಿ, ಅಥವಾ ಇನ್ನಷ್ಟು ಪವಿತ್ರ ಪಾಠಗಳನ್ನು ನೋಡಿ