ਭੀਸ਼੍ਮ ਸ੍ਤੁਤਿ
भीष्म स्तुति in Punjabi (Gurmukhi) · ਪੰਜਾਬੀ
ਆਪਣੀ ਭਾਸ਼ਾ/ਲਿਪੀ ਵਿੱਚ ਪੜ੍ਹੋ
ਉਤਪਤੀ ਅਤੇ ਕਥਾ
Srimad Bhagavata Purana, First Canto, Chapter 9 · Veda Vyasa (the prayer spoken by Bhishma; narrated by Suta to the sages) · Puranic
After the great war of Kurukshetra, Bhishma Pitamaha — the grand patriarch of the Kuru dynasty, who had the boon of choosing the time of his own death — lay upon a bed of arrows awaiting the auspicious northern course of the sun (Uttarayana). Krishna came to him with the Pandavas, and Bhishma instructed Yudhishthira at length on dharma. Then, as his final hour approached, Bhishma turned away from all else and fixed his mind and eyes wholly upon Lord Krishna. In these verses he expresses his love for the Lord's dark, beautiful form, recalls Krishna's deeds upon the battlefield — including the moment Krishna abandoned His own vow and charged at Bhishma with a chariot wheel to protect Arjuna — and, freed of every trace of duality, surrenders his soul into the Supreme and gives up his body in full consciousness.
✦ ਸ਼ਾਸਤਰਾਂ ਵਿੱਚ ਦੱਸੇ ਅਨੁਸਾਰ
It is said that Bhishma, by the power of his unbroken devotion, beheld the four-armed Lord Krishna standing before him and merged his life-breath into Him while gazing upon that form, attaining liberation at the very moment of death. Devotees hold that to remember the Lord with such love at the hour of passing, as Bhishma did, secures the soul's union with God.
ਅਰਥ ਸਹਿਤ ਪੂਰਾ ਪਾਠ
ਕਿਸੇ ਵੀ ਪੰਗਤੀ ਜਾਂ ▶ ਬਟਨ ਨੂੰ ਛੂਹ ਕੇ ਸੁਣੋ
ਇਤਿ ਮਤਿਰੁਪਕਲ੍ਪਿਤਾ ਵਿਤ੍ਰਿਸ਼੍ਣਾ ਭਗਵਤਿ ਸਾਤ੍ਵਤਪੁਙ੍ਗਵੇ ਵਿਭੂਮ੍ਨਿ । ਸ੍ਵਸੁਖਮੁਪਗਤੇ ਕ੍ਵਚਿਦ੍ਵਿਹਰ੍ਤੁਂ ਪ੍ਰਕ੍ਰਿਤਿਮੁਪੇਯੁਸ਼ਿ ਯਦ੍ਭਵਪ੍ਰਵਾਹਃ ॥
iti matir-upakalpitā vitṛṣṇā bhagavati sātvata-puṅgave vibhūmni | sva-sukham-upagate kvacid-vihartuṃ prakṛtim-upeyuṣi yad-bhava-pravāhaḥ ||
ਅਰਥ:इस प्रकार समस्त तृष्णा से रहित होकर मैं अपने मन को उस सर्वव्यापी सात्वतश्रेष्ठ भगवान् में लगाता हूँ, जो अपने ही आनन्द में मग्न रहते हुए कभी लीला हेतु अवतार लेकर रूप धारण करते हैं, और जिनसे यह समस्त संसार-प्रवाह उत्पन्न होता है।
ਤ੍ਰਿਭੁਵਨਕਮਨਂ ਤਮਾਲਵਰ੍ਣਂ ਰਵਿਕਰਗੌਰਵਰਾਮ੍ਬਰਂ ਦਧਾਨੇ । ਵਪੁਰਲਕਕੁਲਾਵ੍ਰਿਤਾਨਨਾਬ੍ਜਂ ਵਿਜਯਸਖੇ ਰਤਿਰਸ੍ਤੁ ਮੇऽਨਵਦ੍ਯਾ ॥
tri-bhuvana-kamanaṃ tamāla-varṇaṃ ravi-kara-gaura-varāmbaraṃ dadhāne | vapur-alaka-kulāvṛtānanābjaṃ vijaya-sakhe ratir-astu me'navadyā ||
ਅਰਥ:मेरी निर्मल, निर्दोष प्रीति उन पर हो — जो अर्जुन के सखा हैं, तीनों लोकों में सर्वाधिक सुन्दर, तमालवृक्ष-सदृश श्यामवर्ण, सूर्य की किरणों-सी देदीप्यमान पीताम्बर धारण किए, जिनका कमल-मुख घुँघराले केशों से घिरा है।
ਯੁਧਿ ਤੁਰਗਰਜੋਵਿਧੂਮ੍ਰਵਿਸ਼੍ਵਕ੍- ਕਚਲੁਲਿਤਸ਼੍ਰਮਵਾਰ੍ਯਲਙ੍ਕ੍ਰਿਤਾਸ੍ਯੇ । ਮਮ ਨਿਸ਼ਿਤਸ਼ਰੈਰ੍ਵਿਭਿਦ੍ਯਮਾਨ- ਤ੍ਵਚਿ ਵਿਲਸਤ੍ਕਵਚੇऽਸ੍ਤੁ ਕ੍ਰਿਸ਼੍ਣ ਆਤ੍ਮਾ ॥
yudhi turaga-rajo-vidhūmra-viṣvak- kaca-lulita-śrama-vāry-alaṅkṛtāsye | mama niśita-śarair-vibhidyamāna- tvaci vilasat-kavace'stu kṛṣṇa ātmā ||
ਅਰਥ:रणभूमि में, जिनका मुख घोड़ों के खुरों से उठी धूल से धूसर तथा श्रमजनित स्वेदबिन्दुओं से सुशोभित था, जिनकी त्वचा मेरे तीक्ष्ण बाणों से बिंध रही थी, जिनका कवच चमक रहा था — उन कृष्ण में मेरी आत्मा स्थित हो।
ਸਪਦਿ ਸਖਿਵਚੋ ਨਿਸ਼ਮ੍ਯ ਮਧ੍ਯੇ ਨਿਜਪਰਯੋਰ੍ਬਲਯੋ ਰਥਂ ਨਿਵੇਸ਼੍ਯ । ਸ੍ਥਿਤਵਤਿ ਪਰਸੈਨਿਕਾਯੁਰਕ੍ਸ਼੍ਣਾ ਹ੍ਰਿਤਵਤਿ ਪਾਰ੍ਥਸਖੇ ਰਤਿਰ੍ਮਮਾਸ੍ਤੁ ॥
sapadi sakhi-vaco niśamya madhye nija-parayor-balayo rathaṃ niveśya | sthitavati para-sainikāyur-akṣṇā hṛtavati pārtha-sakhe ratir-mamāstu ||
ਅਰਥ:अपने सखा (अर्जुन) के वचन सुनते ही जिन्होंने दोनों सेनाओं के बीच रथ खड़ा कर दिया, और वहीं अपनी दृष्टिमात्र से शत्रुपक्ष के सैनिकों की आयु हर ली — उन पार्थसखा में मेरी प्रीति हो।
ਵ੍ਯਵਹਿਤਪ੍ਰਿਤਨਾਮੁਖਂ ਨਿਰੀਕ੍ਸ਼੍ਯ ਸ੍ਵਜਨਵਧਾਦ੍ਵਿਮੁਖਸ੍ਯ ਦੋਸ਼ਬੁਦ੍ਧ੍ਯਾ । ਕੁਮਤਿਮਹਰਦਾਤ੍ਮਵਿਦ੍ਯਯਾ ਯਸ਼੍- ਚਰਣਰਤਿਃ ਪਰਮਸ੍ਯ ਤਸ੍ਯ ਮੇऽਸ੍ਤੁ ॥
vyavahita-pṛtanā-mukhaṃ nirīkṣya sva-jana-vadhād-vimukhasya doṣa-buddhyā | kumatim-aharad-ātma-vidyayā yaś- caraṇa-ratiḥ paramasya tasya me'stu ||
ਅਰਥ:जब मुझे सेना के अग्रभाग में देखकर अर्जुन स्वजनों के वध से विमुख हो गए, इसे पाप समझकर, तब जिन्होंने आत्मविद्या के उपदेश से उनकी कुमति (मोह) हर ली — उन परमेश्वर के चरणों में मेरी रति हो।
ਸ੍ਵਨਿਗਮਮਪਹਾਯ ਮਤ੍ਪ੍ਰਤਿਜ੍ਞਾ- ਮ੍ਰਿਤਮਧਿਕਰ੍ਤੁਮਵਪ੍ਲੁਤੋ ਰਥਸ੍ਥਃ । ਧ੍ਰਿਤਰਥਚਰਣੋऽਭ੍ਯਯਾਚ੍ਚਲਦ੍ਗੁ- ਰ੍ਹਰਿਰਿਵ ਹਨ੍ਤੁਮਿਭਂ ਗਤੋਤ੍ਤਰੀਯਃ ॥
sva-nigamam-apahāya mat-pratijñām- ṛtam-adhi-kartum-avapluto ratha-sthaḥ | dhṛta-ratha-caraṇo'bhyayāc-calad-gur- harir-iva hantum-ibhaṃ gatottarīyaḥ ||
ਅਰਥ:मेरी प्रतिज्ञा को सत्य करने के लिए जिन्होंने अपनी प्रतिज्ञा (अस्त्र न उठाने की) त्याग दी — रथ से कूदकर, रथचक्र उठाकर, उत्तरीय गिराते हुए, पृथ्वी को कँपाते हुए, सिंह के हाथी पर झपटने के समान मुझ पर दौड़े।
ਸ਼ਿਤਵਿਸ਼ਿਖਹਤੋ ਵਿਸ਼ੀਰ੍ਣਦਂਸ਼ਃ ਕ੍ਸ਼ਤਜਪਰਿਪ੍ਲੁਤ ਆਤਤਾਯਿਨੋ ਮੇ । ਪ੍ਰਸਭਮਭਿਸਸਾਰ ਮਦ੍ਵਧਾਰ੍ਥਂ ਸ ਭਵਤੁ ਮੇ ਭਗਵਾਨ੍ਗਤਿਰ੍ਮੁਕੁਨ੍ਦਃ ॥
śita-viśikha-hato viśīrṇa-daṃśaḥ kṣataja-paripluta ātatāyino me | prasabham-abhisasāra mad-vadhārthaṃ sa bhavatu me bhagavān-gatir-mukundaḥ ||
ਅਰਥ:मेरे तीक्ष्ण बाणों से आहत, कवच छिन्न-भिन्न, शरीर रक्त से सना हुआ — वे आततायी मुझ पर मेरा वध करने हेतु वेग से दौड़े; वे ही भगवान् मुकुन्द मेरी गति हों।
ਵਿਜਯਰਥਕੁਟੁਮ੍ਬ ਆਤ੍ਤਤੋਤ੍ਰੇ ਧ੍ਰਿਤਹਯਰਸ਼੍ਮਿਨਿ ਤਚ੍ਛ੍ਰਿਯੇਕ੍ਸ਼ਣੀਯੇ । ਭਗਵਤਿ ਰਤਿਰਸ੍ਤੁ ਮੇ ਮੁਮੂਰ੍ਸ਼ੋ- ਰ੍ਯਮਿਹ ਨਿਰੀਕ੍ਸ਼੍ਯ ਹਤਾ ਗਤਾਃ ਸ੍ਵਰੂਪਮ੍ ॥
vijaya-ratha-kuṭumba ātta-totre dhṛta-haya-raśmini tac-chriyekṣaṇīye | bhagavati ratir-astu me mumūrṣor- yam-iha nirīkṣya hatā gatāḥ sva-rūpam ||
ਅਰਥ:इस मृत्यु के समय मेरी प्रीति उन भगवान् में हो, जो अर्जुन के रथ के अश्वों की रास और चाबुक धारण किए हैं, जिनकी शोभा अनुपम है — जिन्हें यहाँ रणभूमि में देखकर प्राण त्यागने वाले उन्हीं के स्वरूप को प्राप्त हुए।
ਲਲਿਤਗਤਿਵਿਲਾਸਵਲ੍ਗੁਹਾਸ- ਪ੍ਰਣਯਨਿਰੀਕ੍ਸ਼ਣਕਲ੍ਪਿਤੋਰੁਮਾਨਾਃ । ਕ੍ਰਿਤਮਨੁਕ੍ਰਿਤਵਤ੍ਯ ਉਨ੍ਮਦਾਨ੍ਧਾਃ ਪ੍ਰਕ੍ਰਿਤਿਮਗਨ੍ਕਿਲ ਯਸ੍ਯ ਗੋਪਵਧ੍ਵਃ ॥
lalita-gati-vilāsa-valgu-hāsa- praṇaya-nirīkṣaṇa-kalpitoru-mānāḥ | kṛtam-anu-kṛtavatya unmadāndhāḥ prakṛtim-agan-kila yasya gopa-vadhvaḥ ||
ਅਰਥ:जिनकी मनोहर चाल, सुन्दर मुस्कान और प्रेमभरी चितवन से व्रज की गोपियाँ गर्वित हो उठीं, और प्रेमोन्माद में जिनकी प्रत्येक चेष्टा का अनुकरण करती हुई उनके ही स्वरूप को प्राप्त हुईं — उन प्रभु में मेरा मन रमे।
ਮੁਨਿਗਣਨ੍ਰਿਪਵਰ੍ਯਸਙ੍ਕੁਲੇऽਨ੍ਤਃ ਸਦਸਿ ਯੁਧਿਸ਼੍ਠਿਰਰਾਜਸੂਯ ਏਸ਼ਾਮ੍ । ਅਰ੍ਹਣਮੁਪਪੇਦ ਈਕ੍ਸ਼ਣੀਯੋ ਮਮ ਦ੍ਰਿਸ਼ਿਗੋਚਰ ਏਸ਼ ਆਵਿਰਾਤ੍ਮਾ ॥
muni-gaṇa-nṛpa-varya-saṅkule'ntaḥ sadasi yudhiṣṭhira-rāja-sūya eṣām | arhaṇam-upapeda īkṣaṇīyo mama dṛśi-gocara eṣa āvir-ātmā ||
ਅਰਥ:ऋषियों और श्रेष्ठ नरेशों से भरी राजा युधिष्ठिर के राजसूय यज्ञ की महान् सभा में जिन्हें सर्वप्रथम अग्रपूजा के योग्य चुना गया — वही परमात्मा आज मेरे नेत्रों के समक्ष प्रकट हैं।
ਤਮਿਮਮਹਮਜਂ ਸ਼ਰੀਰਭਾਜਾਂ ਹ੍ਰਿਦਿ ਹ੍ਰਿਦਿ ਧਿਸ਼੍ਠਿਤਮਾਤ੍ਮਕਲ੍ਪਿਤਾਨਾਮ੍ । ਪ੍ਰਤਿਦ੍ਰਿਸ਼ਮਿਵ ਨੈਕਧਾਰ੍ਕਮੇਕਂ ਸਮਧਿਗਤੋऽਸ੍ਮਿ ਵਿਧੂਤਭੇਦਮੋਹਃ ॥
tam-imam-aham-ajaṃ śarīra-bhājāṃ hṛdi hṛdi dhiṣṭhitam-ātma-kalpitānām | prati-dṛśam-iva naikadhārkam-ekaṃ samadhigato'smi vidhūta-bheda-mohaḥ ||
ਅਰਥ:वे अजन्मा प्रभु प्रत्येक देहधारी के हृदय में अन्तरात्मा रूप से स्थित हैं, एक होते हुए भी अनेक से प्रतीत होते हैं — जैसे एक ही सूर्य अनेक नेत्रों में प्रतिबिम्बित होता है। भेद के मोह से रहित होकर अब मैंने उन्हें प्राप्त कर लिया है।
ਸ਼ਬਦ-ਸ਼ਬਦ ਅਰਥ
ਉਚਾਰਨ ਸੁਣਨ ਲਈ ਕਿਸੇ ਵੀ ਸ਼ਬਦ ਉੱਤੇ ਕਲਿੱਕ ਕਰੋ
भीष्म स्तुति ਪਾਠ ਦੇ ਲਾਭ
Regarded as the supreme model of fixing the mind on the Lord at the hour of death
Inspires unwavering, one-pointed devotion (ananya bhakti) to Lord Krishna
Dissolves the delusion of duality and reveals the Lord seated in every heart
Recited for a peaceful, conscious and fearless passing, as Bhishma attained
Frees the heart from worldly craving (vitrishna) and attachment
Held to bestow liberation (moksha) through loving remembrance of the Lord's form
Cultivates the vision that sees God's beauty even amid hardship and conflict
भीष्म स्तुति ਪਾਠ ਵਿਧੀ
Bathe and sit calmly facing east before an image of Lord Krishna. Recite the Bhishma Stuti slowly, picturing Krishna as Bhishma beheld Him on the field of Kurukshetra. Reflect on each verse as a meditation on fixing the mind wholly on the Lord. It is read daily by devotees as a hymn of surrender, and is traditionally recited for the peace and liberation of the dying and the departed, since Bhishma attained the Lord by this very prayer at the moment of death.
ਅਕਸਰ ਪੁੱਛੇ ਜਾਂਦੇ ਸਵਾਲ
ਇਹ ਵੀ ਪੜ੍ਹੋ
ॐ
ਪੂਰਾ भीष्म स्तुति ਸ਼ਲੋਕ-ਦਰ-ਸ਼ਲੋਕ ਅਰਥ ਸਹਿਤ ਪੜ੍ਹੋ, ਜਾਂ ਹੋਰ ਪਵਿੱਤਰ ਪਾਠ ਵੇਖੋ