પુરુષ સૂક્તમ્
पुरुष सूक्तम् in Gujarati · ગુજરાતી
ઉત્પત્તિ અને કથા
Rigveda (Mandala 10, Hymn 90) · Rishi Narayana · 1500-1200 BCE
The Purusha Suktam is attributed to Rishi Narayana and appears in the 10th Mandala of the Rigveda. It describes a cosmic sacrifice where the primordial being (Purusha) offers himself to create the universe. The hymn is one of the most philosophically profound texts in the Vedas — it addresses the fundamental question of how the one becomes the many, how unity gives rise to diversity.
✦ શાસ્ત્રોમાં કહ્યા પ્રમાણે
The Purusha Suktam contains one of the most remarkable statements in ancient literature: 'Purusha Evedam Sarvam' — the Cosmic Being IS all this, all that has been AND all that will be. This 3000-year-old text anticipated modern physics' concept that all matter and energy originated from a single source (the Big Bang). The hymn's description of a universe that extends 'ten fingers beyond' the physical — implying dimensions beyond the visible — resonates with modern theories of higher dimensions.
સાંભળતાં સાંભળતાં જપો
અર્થ સહિત સંપૂર્ણ પાઠ
કોઈપણ પંક્તિ અથવા ▶ બટન દબાવી સાંભળો
હરિઃ ૐ સહસ્રશીર્ષા પુરુષઃ સહસ્રાક્ષઃ સહસ્રપાત્ । સ ભૂમિꣳ સર્વત સ્પૃત્વાઽત્યતિષ્ઠદ્દશાઙ્ગુલમ્ ॥
Harih Om sahasrashirsha purushah sahasrakshah sahasrapat Sa bhumiꣳ sarvata spritvatyatishthaddashangulam
અર્થ:उस विराट पुरुष के सहस्र शीश, सहस्र नेत्र और सहस्र चरण हैं; वह पृथ्वी को सब ओर से व्याप्त कर दस अंगुल अधिक आगे तक फैला है।
પુરુષ એવેદꣳ સર્વં યદ્ભૂતં યચ્ચ ભાવ્યમ્ । ઉતામૃતત્વસ્યેશાનો યદન્નેનાતિરોહતિ ॥
Purusha evedaꣳ sarvam yadbhutam yachcha bhavyam Utamritatvasyeshano yadannenatirohati
અર્થ:यह सब कुछ पुरुष ही है — जो हो चुका और जो होने वाला है; वह अमरत्व का स्वामी है, जो अन्न (यज्ञ) से और भी बढ़ता है।
એતાવાનસ્ય મહિમાતો જ્યાયાંશ્ચ પૂરુષઃ । પાદોઽસ્ય વિશ્વા ભૂતાનિ ત્રિપાદસ્યામૃતં દિવિ ॥
Etavanasya mahimato jyayanshcha purushah Padosya vishva bhutani tripadasyamritam divi
અર્થ:इतनी उसकी महिमा है, और पुरुष इससे भी महान है; समस्त भूत उसके एक चरण मात्र हैं, तीन चरण द्युलोक में अमर हैं।
ત્રિપાદૂર્ધ્વ ઉદૈત્પુરુષઃ પાદોઽસ્યેહાભવત્ પુનઃ । તતો વિષ્વઙ્ વ્યક્રામત્સાશનાનશને અભિ ॥
Tripadurdhva udaitpurushah padosyehabhavat punah Tato vishvan vyakramatsashananashane abhi
અર્થ:तीन चरणों से पुरुष ऊपर उठ गया; उसका एक चरण पुनः यहाँ हुआ; फिर वह सब ओर — चेतन और अचेतन में — व्याप्त हो गया।
તતો વિરાડજાયત વિરાજો અધિ પૂરુષઃ । સ જાતો અત્યરિચ્યત પશ્ચાદ્ભૂમિમથો પુરઃ ॥
Tato viradajayata virajo adhi purushah Sa jato atyarichyata pashchadbhumimatho purah
અર્થ:उससे विराट उत्पन्न हुआ, और विराट से पुरुष (अधि-पुरुष); उत्पन्न होकर वह पृथ्वी से आगे, पीछे और सर्वत्र फैल गया।
તસ્માદ્યજ્ઞાત્ સર્વહુતઃ સમ્ભૃતં પૃષદાજ્યમ્ । પશૂંસ્તાંશ્ચક્રે વાયવ્યાનારણ્યા ગ્રામ્યાશ્ચ યે ॥
Tasmadyajnat sarvahutah sambhritam prishadajyam Pashunstanshchakre vayavyanaranya gramyashcha ye
અર્થ:उस सर्वहुत यज्ञ से दही-घी एकत्र हुआ; उसी से उसने वायव्य, वन्य और ग्राम्य पशुओं की रचना की।
તસ્માદ્યજ્ઞાત્ સર્વહુતઃ ઋચઃ સામાનિ જજ્ઞિરે । છન્દાꣳસિ જજ્ઞિરે તસ્માદ્યજુસ્તસ્માદજાયત ॥
Tasmadyajnat sarvahutah richah samani jajnire Chhandaꣳsi jajnire tasmadyajustasmadajayata
અર્થ:उस सर्वहुत यज्ञ से ऋचाएँ और सामगान उत्पन्न हुए; छन्द उससे उत्पन्न हुए, और यजुस् उससे उत्पन्न हुआ।
તસ્માદશ્વા અજાયન્ત યે કે ચોભયાદતઃ । ગાવો હ જજ્ઞિરે તસ્માત્તસ્માજ્જાતા અજાવયઃ ॥
Tasmadashva ajayanta ye ke chobhayadatah Gavo ha jajnire tasmattasmajjata ajavayah
અર્થ:उससे अश्व उत्पन्न हुए, और दोनों ओर दाँत वाले समस्त पशु; गायें उससे उत्पन्न हुईं, और उसी से बकरियाँ-भेड़ें।
તં યજ્ઞં બર્હિષિ પ્રૌક્ષન્ પુરુષં જાતમગ્રતઃ । તેન દેવા અયજન્ત સાધ્યા ઋષયશ્ચ યે ॥
Tam yajnam barhishi praukshan purusham jatamagratah Tena deva ayajanta sadhya rishayashcha ye
અર્થ:उस प्रथम उत्पन्न पुरुष को देवों ने यज्ञ रूप में कुश पर अभिषिक्त किया; उसी से देवों, साध्यों और ऋषियों ने यज्ञ किया।
યત્પુરુષં વ્યદધુઃ કતિધા વ્યકલ્પયન્ । મુખં કિમસ્યાસીત્ કિં બાહૂ કિમૂરૂ પાદા ઉચ્યેતે ॥
Yatpurusham vyadadhuh katidha vyakalpayan Mukham kimasyasit kim bahu kimuru pada uchyete
અર્થ:जब देवों ने पुरुष को विभक्त किया, तो कितने भागों में बाँटा? उसका मुख क्या हुआ, भुजाएँ क्या, ऊरु और चरण क्या हुए?
બ્રાહ્મણોઽસ્ય મુખમાસીદ્બાહૂ રાજન્યઃ કૃતઃ । ઊરૂ તદસ્ય યદ્વૈશ્યઃ પદ્ભ્યાꣳ શૂદ્રો અજાયત ॥
Brahmanosya mukhamasidbahu rajanyah kritah Uru tadasya yadvaishyah padbhyaꣳ shudro ajayata
અર્થ:ब्राह्मण उसका मुख हुआ; क्षत्रिय (राजन्य) उसकी भुजाएँ बने; वैश्य उसके ऊरु हुए; उसके चरणों से शूद्र उत्पन्न हुआ।
ચન્દ્રમા મનસો જાતશ્ચક્ષોઃ સૂર્યો અજાયત । શ્રોત્રાદ્વાયુશ્ચ પ્રાણશ્ચ મુખાદગ્નિરજાયત ॥
Chandrama manaso jatashchakshoh suryo ajayata Shrotradvayushcha pranashcha mukhadagnirajayata
અર્થ:चन्द्रमा उसके मन से उत्पन्न हुआ; सूर्य उसके नेत्र से; मुख से इन्द्र और अग्नि; प्राण से वायु उत्पन्न हुई।
નાભ્યા આસીદન્તરિક્ષꣳ શીર્ષ્ણો દ્યૌઃ સમવર્તત । પદ્ભ્યાં ભૂમિર્દિશઃ શ્રોત્રાત્તથા લોકાંઽકલ્પયન્ ॥
Nabhya asidantarikshaꣳ shirshno dyauh samavartata Padbhyam bhumirdishah shrotrattatha lokankalpayan
અર્થ:उसकी नाभि से अन्तरिक्ष हुआ; शीश से द्युलोक; चरणों से पृथ्वी, और कानों से दिशाएँ — इस प्रकार उन्होंने लोकों की रचना की।
યત્પુરુષેણ હવિષા દેવા યજ્ઞમતન્વત । વસન્તોઽસ્યાસીદાજ્યં ગ્રીષ્મ ઇધ્મઃ શરદ્ધવિઃ ॥
Yatpurushena havisha deva yajnamatanvata Vasantosyasidajyam grishma idhmah sharaddhavih
અર્થ:जब देवों ने पुरुष रूपी हवि से यज्ञ किया — वसन्त उसका घी था, ग्रीष्म ईंधन, और शरद् आहुति।
સપ્તાસ્યાસન્ પરિધયસ્ત્રિઃ સપ્ત સમિધઃ કૃતાઃ । દેવા યદ્યજ્ઞં તન્વાના અબધ્નન્ પુરુષં પશુમ્ ॥
Saptasyasan paridhayastrih sapta samidhah kritah Deva yadyajnam tanvana abadhnan purusham pashum
અર્થ:उस यज्ञ की सात परिधियाँ थीं; इक्कीस समिधाएँ बनाई गईं, जब देवों ने यज्ञ करते हुए पुरुष को पशु रूप में बाँधा।
યજ્ઞેન યજ્ઞમયજન્ત દેવાસ્તાનિ ધર્માણિ પ્રથમાન્યાસન્ । તે હ નાકં મહિમાનઃ સચન્ત યત્ર પૂર્વે સાધ્યાઃ સન્તિ દેવાઃ ॥
Yajnena yajnamayajanta devastani dharmani prathamanyasan Te ha nakam mahimanah sachanta yatra purve sadhyah santi devah
અર્થ:देवों ने यज्ञ से यज्ञ (पुरुष) का यजन किया; ये प्रथम धर्म (विधान) थे; ये महिमाएँ उस स्वर्ग को प्राप्त हुईं जहाँ प्राचीन साध्य और देव निवास करते हैं।
શબ્દ-શબ્દ અર્થ
ઉચ્ચારણ સાંભળવા કોઈપણ શબ્દ પર ક્લિક કરો
पुरुष सूक्तम् પાઠના લાભ
The most important Vedic creation hymn — describes the origin of the universe
Chanted during major Vedic rituals, temple consecrations, and homas
Reveals the cosmic nature of the Supreme Being (Purusha/Vishnu)
One of the foundational texts of Hindu philosophy and cosmology
Chanting connects one to the primordial creative energy
Used in all major temple rituals across South India
पुरुष सूक्तम् જપ વિધિ
The Purusha Suktam is traditionally chanted in Vedic meter with precise pronunciation. Listen to a trained Vedic priest's recitation first. Chant slowly and clearly, focusing on each verse's cosmic imagery. In temples, it is chanted during abhishekam (ritual bathing) of the deity. For personal practice, 11 recitations is standard.
વારંવાર પુછાતા પ્રશ્નો
આ પણ વાંચો
ॐ
સંપૂર્ણ पुरुष सूक्तम् શ્લોક-શ્લોક અર્થ સહિત વાંચો, અથવા વધુ પવિત્ર પાઠ જુઓ