उमामहेश्वर स्तोत्रम्
अन्य नाम / खोज: umamaheshwara stotram · uma maheshwara stotram · uma maheswara stotram · namah shivabhyam · umamaheshvara stotra · shiva parvati stotram
अपनी भाषा/लिपि में पढ़ें
✦ अर्थ
उमामहेश्वर स्तोत्रम् आदि शङ्कराचार्य द्वारा रचित एक प्रिय स्तोत्र है, जिसमें भगवान शिव (महेश्वर) और उमा (पार्वती) की युगलरूप — शाश्वत एवं अभिन्न शिव-शक्ति — के रूप में स्तुति की गई है। इसके बारह श्लोकों में से प्रत्येक 'नमः शिवाभ्यां' से आरम्भ होकर 'नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्' से समाप्त होता है, और इस दिव्य युगल को नित्य नवयौवन, परम सुन्दर, संसार-रोग की परम औषधि तथा जगत् के संयुक्त स्रष्टा और रक्षक के रूप में वर्णित करता है। अन्तिम श्लोक कहता है कि तीनों सन्ध्याओं में इसका पाठ समस्त सौभाग्य, पूर्ण आयु और अन्त में शिवलोक प्रदान करता है।
उत्पत्ति और कथा
Umāmaheśvara Stotram, attributed to Adi Shankaracharya · Adi Shankaracharya · 8th century CE
Adi Shankaracharya, though celebrated for his Advaita philosophy, composed numerous devotional hymns to the personal forms of the divine. In the Umamaheshwara Stotram he extols Shiva and Parvati not separately but as one inseparable divine couple — the cosmic parents (Jagat-Pitarau) whose union of consciousness and power upholds creation. The dual grammatical forms throughout ('to the two') express the Acharya's vision that Shiva and Shakti are ultimately one reality, worshipped here in their most gracious, beautiful and approachable form.
✦ शास्त्रों में वर्णित
Devotees traditionally hold that because Shankaracharya sealed the hymn with a phalashruti promising 'all good fortune, a hundred years of life, and finally Shivaloka' to those who recite its twelve verses at the three sandhyas, sincere recitation harmonizes troubled marriages, removes domestic strife and inauspiciousness, and surrounds the household with the protective grace of the divine parents.
सम्पूर्ण पाठ अर्थ सहित
किसी भी पंक्ति या ▶ बटन पर टैप कर सुनें
नमः शिवाभ्यां नवयौवनाभ्यां परस्पराश्लिष्टवपुर्धराभ्याम्। नगेन्द्रकन्यावृषकेतनाभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥१॥
Namaḥ śivābhyāṁ navayauvanābhyāṁ Parasparāśliṣṭavapurdharābhyām। Nagendrakanyāvṛṣaketanābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥1॥
अर्थ:नित्य नवयौवन से युक्त, परस्पर आलिङ्गित शरीर वाले, गिरिराज-पुत्री तथा वृषभ-ध्वज वाले उस मङ्गलमय युगल को नमस्कार है — शङ्कर और पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां सरसोत्सवाभ्यां नमस्कृताभीष्टवरप्रदाभ्याम्। नारायणेनार्चितपादुकाभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥२॥
Namaḥ śivābhyāṁ sarasotsavābhyāṁ Namaskṛtābhīṣṭavarapradābhyām। Nārāyaṇenārchitapādukābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥2॥
अर्थ:जो समस्त आनन्द के उत्सवस्वरूप हैं, नमस्कार करने वालों को अभीष्ट वर देते हैं, जिनकी पादुकाएँ नारायण से भी अर्चित हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां वृषवाहनाभ्यां विरिञ्चिविष्ण्विन्द्रसुपूजिताभ्याम्। विभूतिपाटीरविलेपनाभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥३॥
Namaḥ śivābhyāṁ vṛṣavāhanābhyāṁ Viriñchiviṣṇvindrasupūjitābhyām। Vibhūtipāṭīravilepanābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥3॥
अर्थ:जो वृषभ-वाहन हैं, ब्रह्मा, विष्णु और इन्द्र से सुपूजित हैं, भस्म और चन्दन से विलेपित हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां जगदीश्वराभ्यां जगत्पतिभ्यां जयविग्रहाभ्याम्। जम्भारिमुख्यैरभिवन्दिताभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥४॥
Namaḥ śivābhyāṁ jagadīśvarābhyāṁ Jagatpatibhyāṁ jayavigrahābhyām। Jambhārimukhyairabhivanditābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥4॥
अर्थ:जो जगत् के ईश्वर और स्वामी हैं, जिनका विग्रह ही विजयस्वरूप है, जो इन्द्र आदि प्रमुख देवों से वन्दित हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां परमौषधाभ्यां पञ्चाक्षरीपञ्जररञ्जिताभ्याम्। प्रपञ्चसृष्टिस्थितिसंहृताभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥५॥
Namaḥ śivābhyāṁ paramauṣadhābhyāṁ Pañchākṣarīpañjararañjitābhyām। Prapañchasṛṣṭisthitisaṁhṛtābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥5॥
अर्थ:जो संसाररूपी रोग की परम औषधि हैं, पञ्चाक्षर मन्त्र के पञ्जर में रमण करते हैं, जो सृष्टि-स्थिति-संहार के कर्ता हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यामतिसुन्दराभ्याम् अत्यन्तमासक्तहृदम्बुजाभ्याम्। अशेषलोकैकहितङ्कराभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥६॥
Namaḥ śivābhyāmatisundarābhyām Atyantamāsaktahṛdambujābhyām। Aśeṣalokaikahitaṅkarābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥6॥
अर्थ:जो अत्यन्त सुन्दर हैं, जिनके हृदय-कमल परस्पर अत्यन्त अनुरक्त हैं, जो समस्त लोकों के एकमात्र हितकारी हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां कलिनाशनाभ्यां कङ्कालकल्याणवपुर्धराभ्याम्। कैलासशैलस्थितदेवताभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥७॥
Namaḥ śivābhyāṁ kalināśanābhyāṁ Kaṅkālakalyāṇavapurdharābhyām। Kailāsaśailasthitadevatābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥7॥
अर्थ:जो कलि के पापों का नाश करते हैं, कङ्काल के बीच भी कल्याणमय रूप धारण करते हैं, जो कैलास पर्वत पर विराजमान देवता हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यामशुभापहाभ्याम् अशेषलोकैकविशेषिताभ्याम्। अकुण्ठिताभ्यां स्मृतिसम्भृताभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥८॥
Namaḥ śivābhyāmaśubhāpahābhyām Aśeṣalokaikaviśeṣitābhyām। Akuṇṭhitābhyāṁ smṛtisambhṛtābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥8॥
अर्थ:जो समस्त अशुभ को दूर करने वाले हैं, समस्त लोकों में विशिष्ट हैं, अकुण्ठित हैं और भक्तों की स्मृति में सदा विद्यमान हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां रथवाहनाभ्यां रवीन्दुवैश्वानरलोचनाभ्याम्। राकाशशाङ्काभमुखाम्बुजाभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥९॥
Namaḥ śivābhyāṁ rathavāhanābhyāṁ Ravīnduvaiśvānaralochanābhyām। Rākāśaśāṅkābhamukhāmbujābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥9॥
अर्थ:जिनका वाहन रथ है, जिनके नेत्र सूर्य, चन्द्र और अग्नि हैं, जिनके मुख-कमल पूर्ण चन्द्र के समान शोभायमान हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां जटिलन्धराभ्यां जरामृतिभ्यां च विवर्जिताभ्याम्। जनार्दनाब्जोद्भवपूजिताभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥१०॥
Namaḥ śivābhyāṁ jaṭilandharābhyāṁ Jarāmṛtibhyāṁ cha vivarjitābhyām। Janārdanābjodbhavapūjitābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥10॥
अर्थ:जो जटाधारी हैं, जरा और मृत्यु से रहित हैं, जो विष्णु (जनार्दन) और कमलोद्भव ब्रह्मा से पूजित हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां विषमेक्षणाभ्यां बिल्वच्छदामल्लिकदामभृद्भ्याम्। शोभावतीशान्तवतीश्वराभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥११॥
Namaḥ śivābhyāṁ viṣamekṣaṇābhyāṁ Bilvachchhadāmallikadāmabhṛdbhyām। Śobhāvatīśāntavatīśvarābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥11॥
अर्थ:जो विषम (तीन) नेत्र वाले हैं, बिल्वपत्र और मल्लिका की मालाएँ धारण करते हैं, जो शोभावती और शान्तवती के ईश्वर हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
नमः शिवाभ्यां पशुपालकाभ्यां जगत्रयीरक्षणबद्धहृद्भ्याम्। समस्तदेवासुरपूजिताभ्यां नमो नमः शङ्करपार्वतीभ्याम्॥१२॥
Namaḥ śivābhyāṁ paśupālakābhyāṁ Jagatrayīrakṣaṇabaddhahṛdbhyām। Samastadevāsurapūjitābhyāṁ Namo namaḥ śaṅkarapārvatībhyām॥12॥
अर्थ:जो समस्त प्राणियों के पालक हैं, जिनका हृदय तीनों लोकों की रक्षा में लगा है, जो समस्त देवों और असुरों से पूजित हैं — उन शङ्कर-पार्वती को बार-बार नमस्कार।
स्तोत्रं त्रिसन्ध्यं शिवपार्वतीभ्यां भक्त्या पठेद्द्वादशकं नरो यः। स सर्वसौभाग्यफलानि भुङ्क्ते शतायुरान्ते शिवलोकमेति॥१३॥
Stotraṁ trisandhyaṁ śivapārvatībhyāṁ Bhaktyā paṭheddvādaśakaṁ naro yaḥ। Sa sarvasaubhāgyaphalāni bhuṅkte Śatāyurānte śivalokameti॥13॥
अर्थ:जो मनुष्य भक्तिपूर्वक तीनों सन्ध्याओं में शिव-पार्वती के इन बारह श्लोकों का पाठ करता है, वह समस्त सौभाग्य के फलों का भोग करता है, सौ वर्ष की आयु पाता है और अन्त में शिवलोक को प्राप्त होता है।
शब्द-दर-शब्द अर्थ
उच्चारण सुनने के लिए किसी भी शब्द पर क्लिक करें
उमामहेश्वर स्तोत्रम् पाठ के लाभ
Worships Shiva and Parvati together, invoking the harmony of the divine Shiva-Shakti union
Highly revered for blessing marital harmony, love and a happy family life
The phalashruti promises all auspiciousness (sarva-saubhagya) to the daily reciter
Said to bestow a long, healthy life of a hundred years and finally Shivaloka
Described as 'paramaushadha' — the supreme medicine for the disease of worldly existence
Composed by Adi Shankaracharya, carrying the grace and authority of the great Acharya
Removes inauspiciousness, sins of the Kali age, and grief from the devotee's life
उमामहेश्वर स्तोत्रम् जप विधि
The phalashruti itself prescribes recitation 'trisandhyam' — three times a day at dawn, noon and dusk. Sit facing an image of Uma-Maheshwara (Shiva and Parvati together), with a clean body and mind, light a lamp and incense, and recite all twelve verses with devotion, letting the refrain 'Namo namaḥ Śaṅkara-Pārvatībhyām' settle the heart. Couples often recite it together for marital harmony. A single complete reading per sitting is traditional; once daily is the minimum, thrice daily the ideal.
अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न
ये भी पढ़ें
ॐ
Explore more sacred mantras with complete meaning and chanting guides