Mantra.Tips
shivastotradakshinamurthyadi-shankaracharya

ದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಿ ಸ್ತೋತ್ರಮ್

दक्षिणामूर्ति स्तोत्रम् in Kannada · ಕನ್ನಡ

🕉️ hindu·📿 1× ಜಪ·🕐 Early morning during meditation; especially on Guru Purnima and on Thursdays·📜 Composed by Adi Shankaracharya
Share:

ಮೂಲ & ಕಥೆ

Composed by Adi Shankaracharya · Adi Shankaracharya · c. 8th century CE

The Dakshinamurthy Stotram is one of the most celebrated philosophical hymns of Adi Shankaracharya, the great teacher of Advaita Vedanta. It contemplates Lord Shiva in the form of Dakshinamurti — the silent Adi-Guru seated beneath the banyan tree, who instructs the eldest of sages in the knowledge of the Self through silence alone. In ten luminous verses Shankara unfolds the vision that the whole universe is but a reflection within one's own non-dual consciousness, appearing outside through maya as a dream or a city seen in a mirror, and that realizing this one Self is liberation. The hymn is framed by a dhyana (meditation) verse and a closing salutation.

ಅರ್ಥದೊಂದಿಗೆ ಪೂರ್ಣ ಪಾಠ

ಯಾವುದೇ ಸಾಲನ್ನು ಅಥವಾ ▶ ಬಟನ್ ಒತ್ತಿ ಕೇಳಿ

ಶ್ಲೋಕ 1

ಮೌನವ್ಯಾಖ್ಯಾಪ್ರಕಟಿತಪರಬ್ರಹ್ಮತತ್ತ್ವಂ ಯುವಾನಂ ವರ್ಷಿಷ್ಠಾನ್ತೇ ವಸದೃಷಿಗಣೈರಾವೃತಂ ಬ್ರಹ್ಮನಿಷ್ಠೈಃ ಆಚಾರ್ಯೇನ್ದ್ರಂ ಕರಕಲಿತಚಿನ್ಮುದ್ರಮಾನನ್ದರೂಪಂ ಸ್ವಾತ್ಮಾರಾಮಂ ಮುದಿತವದನಂ ದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಿಮೀಡೇ

maunavyākhyāprakaṭitaparabrahmatattvaṃ yuvānaṃ varṣiṣṭhānte vasadṛṣigaṇairāvṛtaṃ brahmaniṣṭhaiḥ | ācāryendraṃ karakalitacinmudramānandarūpaṃ svātmārāmaṃ muditavadanaṃ dakṣiṇāmūrtimīḍe ||

ಅರ್ಥ:मैं उन दक्षिणामूर्ति की वन्दना करता हूँ — जो रूप में नित्य-युवा हैं, फिर भी ब्रह्म में स्थित वृद्ध ऋषियों से घिरे बैठे हैं; जो मौन के द्वारा परब्रह्म तत्त्व का उपदेश देते हैं; जो आचार्यों में श्रेष्ठ हैं, जिनका हाथ चिन्मुद्रा में है, जिनका स्वरूप आनन्द है, जो अपने ही आत्मा में रमण करते हैं, और जिनका मुख प्रसन्नता से युक्त है।

ಶ್ಲೋಕ 2

ವಿಶ್ವಂ ದರ್ಪಣದೃಶ್ಯಮಾನನಗರೀತುಲ್ಯಂ ನಿಜಾನ್ತರ್ಗತಂ ಪಶ್ಯನ್ನಾತ್ಮನಿ ಮಾಯಯಾ ಬಹಿರಿವೋದ್ಭೂತಂ ಯಥಾ ನಿದ್ರಯಾ ಯಃ ಸಾಕ್ಷಾತ್ಕುರುತೇ ಪ್ರಬೋಧಸಮಯೇ ಸ್ವಾತ್ಮಾನಮೇವಾದ್ವಯಂ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೧॥

viśvaṃ darpaṇadṛśyamānanagarītulyaṃ nijāntargataṃ paśyannātmani māyayā bahirivodbhūtaṃ yathā nidrayā | yaḥ sākṣātkurute prabodhasamaye svātmānamevādvayaṃ tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 1||

ಅರ್ಥ:यह विश्व दर्पण में दिखाई देने वाली नगरी के समान है — जो अपने ही आत्मा के भीतर है, फिर भी माया के कारण बाहर उत्पन्न-सा प्रतीत होता है, जैसे स्वप्न में। जो ज्ञान के जागरण के समय इसे अपने ही अद्वय आत्मा के रूप में साक्षात् अनुभव करते हैं — उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 3

ಬೀಜಸ್ಯಾನ್ತರಿವಾಙ್ಕುರೋ ಜಗದಿದಂ ಪ್ರಾಙ್ನಿರ್ವಿಕಲ್ಪಂ ಪುನಃ ಮಾಯಾಕಲ್ಪಿತದೇಶಕಾಲಕಲನಾವೈಚಿತ್ರ್ಯಚಿತ್ರೀಕೃತಮ್ ಮಾಯಾವೀವ ವಿಜೃಮ್ಭಯತ್ಯಪಿ ಮಹಾಯೋಗೀವ ಯಃ ಸ್ವೇಚ್ಛಯಾ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೨॥

bījasyāntarivāṅkuro jagadidaṃ prāṅnirvikalpaṃ punaḥ māyākalpitadeśakālakalanāvaicitryacitrīkṛtam | māyāvīva vijṛmbhayatyapi mahāyogīva yaḥ svecchayā tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 2||

ಅರ್ಥ:यह विश्व प्रकट होने से पूर्व बीज के भीतर छिपे अंकुर के समान निर्विकल्प (अभेद) था; फिर माया द्वारा कल्पित देश और काल के भेद से विचित्र विविधता में रचा जाकर, जिसे वे अपनी इच्छा से प्रकट करते हैं — किसी मायावी अथवा महायोगी के समान। उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 4

ಯಸ್ಯೈವ ಸ್ಫುರಣಂ ಸದಾತ್ಮಕಮಸತ್ಕಲ್ಪಾರ್ಥಕಂ ಭಾಸತೇ ಸಾಕ್ಷಾತ್ತತ್ತ್ವಮಸೀತಿ ವೇದವಚಸಾ ಯೋ ಬೋಧಯತ್ಯಾಶ್ರಿತಾನ್ ಯತ್ಸಾಕ್ಷಾತ್ಕರಣಾದ್ಭವೇನ್ನ ಪುನರಾವೃತ್ತಿರ್ಭವಾಮ್ಭೋನಿಧೌ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೩॥

yasyaiva sphuraṇaṃ sadātmakamasatkalpārthakaṃ bhāsate sākṣāttattvamasīti vedavacasā yo bodhayatyāśritān | yatsākṣātkaraṇādbhavenna punarāvṛttirbhavāmbhonidhau tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 3||

ಅರ್ಥ:जिनका स्वयं-प्रकाश चैतन्य, स्वयं सत्स्वरूप होकर, असत् (मिथ्या) पदार्थों को भी सत्-सा भासित करता है; जो 'तत्त्वमसि' इस महान् वेद-वचन के द्वारा अपने आश्रितों को बोध कराते हैं; और जिनका साक्षात्कार होने पर संसार-सागर में पुनः आवृत्ति (पुनर्जन्म) नहीं होती। उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 5

ನಾನಾಚ್ಛಿದ್ರಘಟೋದರಸ್ಥಿತಮಹಾದೀಪಪ್ರಭಾಭಾಸ್ವರಂ ಜ್ಞಾನಂ ಯಸ್ಯ ತು ಚಕ್ಷುರಾದಿಕರಣದ್ವಾರಾ ಬಹಿಃ ಸ್ಪನ್ದತೇ ಜಾನಾಮೀತಿ ತಮೇವ ಭಾನ್ತಮನುಭಾತ್ಯೇತತ್ಸಮಸ್ತಂ ಜಗತ್ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೪॥

nānācchidraghaṭodarasthitamahādīpaprabhābhāsvaraṃ jñānaṃ yasya tu cakṣurādikaraṇadvārā bahiḥ spandate | jānāmīti tameva bhāntamanubhātyetatsamastaṃ jagat tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 4||

ಅರ್ಥ:जिनका ज्ञान (चैतन्य), अनेक छिद्रों वाले घड़े के भीतर रखे महादीप के प्रकाश के समान, नेत्र आदि इन्द्रियों के द्वारों से बाहर स्पन्दित होता है; जब वे ही 'मैं जानता हूँ' इस रूप में प्रकाशित होते हैं, तब यह समस्त जगत् उन्हीं के पीछे (उन्हीं के प्रकाश से) प्रकाशित होता है। उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 6

ದೇಹಂ ಪ್ರಾಣಮಪೀನ್ದ್ರಿಯಾಣ್ಯಪಿ ಚಲಾಂ ಬುದ್ಧಿಂ ಶೂನ್ಯಂ ವಿದುಃ ಸ್ತ್ರೀಬಾಲಾನ್ಧಜಡೋಪಮಾಸ್ತ್ವಹಮಿತಿ ಭ್ರಾನ್ತಾ ಭೃಶಂ ವಾದಿನಃ ಮಾಯಾಶಕ್ತಿವಿಲಾಸಕಲ್ಪಿತಮಹಾ ವ್ಯಾಮೋಹಸಂಹಾರಿಣೇ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೫॥

dehaṃ prāṇamapīndriyāṇyapi calāṃ buddhiṃ ca śūnyaṃ viduḥ strībālāndhajaḍopamāstvahamiti bhrāntā bhṛśaṃ vādinaḥ | māyāśaktivilāsakalpitamahā vyāmohasaṃhāriṇe tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 5||

ಅರ್ಥ:'शरीर, प्राण, इन्द्रियाँ, चंचल बुद्धि अथवा शून्य — यही आत्मा है' — ऐसा स्त्री, बालक, अंधे और जड़ के समान भ्रमित वादी लोग अत्यन्त आग्रह से कहते हैं। माया-शक्ति के विलास से रचे गए इस महान् व्यामोह का संहार करने वाले — उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 7

ರಾಹುಗ್ರಸ್ತದಿವಾಕರೇನ್ದುಸದೃಶೋ ಮಾಯಾಸಮಾಚ್ಛಾದನಾತ್ ಸನ್ಮಾತ್ರಃ ಕರಣೋಪಸಂಹರಣತೋ ಯೋಽಭೂತ್ಸುಷುಪ್ತಃ ಪುಮಾನ್ ಪ್ರಾಗಸ್ವಾಪ್ಸಮಿತಿ ಪ್ರಬೋಧಸಮಯೇ ಯಃ ಪ್ರತ್ಯಭಿಜ್ಞಾಯತೇ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೬॥

rāhugrastadivākarendusadṛśo māyāsamācchādanāt sanmātraḥ karaṇopasaṃharaṇato yo’bhūtsuṣuptaḥ pumān | prāgasvāpsamiti prabodhasamaye yaḥ pratyabhijñāyate tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 6||

ಅರ್ಥ:राहु से ग्रस्त सूर्य अथवा चन्द्रमा के समान, मनुष्य गहरी निद्रा में इन्द्रियों के उपसंहार से माया से आच्छादित होकर केवल शुद्ध सत्ता-मात्र रह जाता है; और जागने के समय वह 'मैं पहले (सोता हुआ) था' इस प्रकार उस नित्य आत्मा को पहचानता है। उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 8

ಬಾಲ್ಯಾದಿಷ್ವಪಿ ಜಾಗ್ರದಾದಿಷು ತಥಾ ಸರ್ವಾಸ್ವವಸ್ಥಾಸ್ವಪಿ ವ್ಯಾವೃತ್ತಾಸ್ವನುವರ್ತಮಾನಮಹಮಿತ್ಯನ್ತಃ ಸ್ಫುರನ್ತಂ ಸದಾ ಸ್ವಾತ್ಮಾನಂ ಪ್ರಕಟೀಕರೋತಿ ಭಜತಾಂ ಯೋ ಮುದ್ರಯಾ ಭದ್ರಯಾ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೭॥

bālyādiṣvapi jāgradādiṣu tathā sarvāsvavasthāsvapi vyāvṛttāsvanuvartamānamahamityantaḥ sphurantaṃ sadā | svātmānaṃ prakaṭīkaroti bhajatāṃ yo mudrayā bhadrayā tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 7||

ಅರ್ಥ:बाल्य, यौवन, वृद्धावस्था आदि तथा जाग्रत्, स्वप्न, सुषुप्ति — इन सब बदलती हुई अवस्थाओं में भी जो 'मैं' रूप में निरन्तर भीतर स्फुरित रहता है, उस अपने आत्मा को जो अपने भक्तों के लिए कल्याणकारी (भद्र) मुद्रा के द्वारा प्रकट करते हैं। उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 9

ವಿಶ್ವಂ ಪಶ್ಯತಿ ಕಾರ್ಯಕಾರಣತಯಾ ಸ್ವಸ್ವಾಮಿಸಂಬನ್ಧತಃ ಶಿಷ್ಯಾಚಾರ್ಯತಯಾ ತಥೈವ ಪಿತೃಪುತ್ರಾದ್ಯಾತ್ಮನಾ ಭೇದತಃ ಸ್ವಪ್ನೇ ಜಾಗ್ರತಿ ವಾ ಏಷ ಪುರುಷೋ ಮಾಯಾಪರಿಭ್ರಾಮಿತಃ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೮॥

viśvaṃ paśyati kāryakāraṇatayā svasvāmisaṃbandhataḥ śiṣyācāryatayā tathaiva pitṛputrādyātmanā bhedataḥ | svapne jāgrati vā ya eṣa puruṣo māyāparibhrāmitaḥ tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 8||

ಅರ್ಥ:माया से भ्रमित यह पुरुष, स्वप्न में अथवा जाग्रत् में, इस एक ही (आत्मा-रूप) विश्व को कार्य-कारण, स्वामी-सेवक, शिष्य-आचार्य, पिता-पुत्र आदि सम्बन्धों के भेद से अनेक रूपों में विभक्त देखता है। उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 10

ಭೂರಮ್ಭಾಂಸ್ಯನಲೋಽನಿಲೋಽಮ್ಬರಮಹರ್ನಾಥೋ ಹಿಮಾಂಶುಃ ಪುಮಾನ್ ಇತ್ಯಾಭಾತಿ ಚರಾಚರಾತ್ಮಕಮಿದಂ ಯಸ್ಯೈವ ಮೂರ್ತ್ಯಷ್ಟಕಮ್ ನಾನ್ಯತ್ಕಿಞ್ಚನ ವಿದ್ಯತೇ ವಿಮೃಶತಾಂ ಯಸ್ಮಾತ್ಪರಸ್ಮಾದ್ವಿಭೋಃ ತಸ್ಮೈ ಶ್ರೀಗುರುಮೂರ್ತಯೇ ನಮ ಇದಂ ಶ್ರೀದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಯೇ ೯॥

bhūrambhāṃsyanalo’nilo’mbaramaharnātho himāṃśuḥ pumān ityābhāti carācarātmakamidaṃ yasyaiva mūrtyaṣṭakam | nānyatkiñcana vidyate vimṛśatāṃ yasmātparasmādvibhoḥ tasmai śrīgurumūrtaye nama idaṃ śrīdakṣiṇāmūrtaye || 9||

ಅರ್ಥ:पृथ्वी, जल, अग्नि, वायु, आकाश, सूर्य, चन्द्र और जीव (पुरुष) — इन आठ रूपों (अष्टमूर्ति) के रूप में ही यह चराचर जगत् प्रतीत होता है; विचार करने वालों के लिए उन सर्वव्यापक परम तत्त्व से भिन्न और कुछ भी नहीं है। उन गुरुस्वरूप श्रीदक्षिणामूर्ति को यह नमस्कार है।

ಶ್ಲೋಕ 11

ಸರ್ವಾತ್ಮತ್ವಮಿತಿ ಸ್ಫುಟೀಕೃತಮಿದಂ ಯಸ್ಮಾದಮುಷ್ಮಿನ್ ಸ್ತವೇ ತೇನಾಸ್ಯ ಶ್ರವಣಾತ್ತದರ್ಥಮನನಾದ್ಧ್ಯಾನಾಚ್ಚ ಸಙ್ಕೀರ್ತನಾತ್ ಸರ್ವಾತ್ಮತ್ವಮಹಾವಿಭೂತಿಸಹಿತಂ ಸ್ಯಾದೀಶ್ವರತ್ವಂ ಸ್ವತಃ ತತಃ ಸಿದ್ಧ್ಯೇತ್ತತ್ಪುನರಷ್ಟಧಾ ಪರಿಣತಂ ಚೈಶ್ವರ್ಯಮವ್ಯಾಹತಮ್ ೧೦॥

sarvātmatvamiti sphuṭīkṛtamidaṃ yasmādamuṣmin stave tenāsya śravaṇāttadarthamananāddhyānācca saṅkīrtanāt | sarvātmatvamahāvibhūtisahitaṃ syādīśvaratvaṃ svataḥ tataḥ siddhyettatpunaraṣṭadhā pariṇataṃ caiśvaryamavyāhatam || 10||

ಅರ್ಥ:इस स्तोत्र में 'सब कुछ आत्मा ही है' (सर्वात्मत्व) यह तत्त्व स्पष्ट किया गया है; अतः इसके श्रवण, अर्थ-मनन, ध्यान और संकीर्तन से सर्वात्मत्व की महान् विभूति सहित ईश्वरत्व स्वयं ही प्राप्त होता है, और उसके पश्चात् अष्टधा प्रकट होने वाला अबाधित ऐश्वर्य भी सिद्ध हो जाता है।

ಶ್ಲೋಕ 12

ವಟವಿಟಪಿಸಮೀಪೇ ಭೂಮಿಭಾಗೇ ನಿಷಣ್ಣಂ ಸಕಲಮುನಿಜನಾನಾಂ ಜ್ಞಾನದಾತಾರಮಾರಾತ್ ತ್ರಿಭುವನಗುರುಮೀಶಂ ದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಿದೇವಂ ಜನನಮರಣದುಃಖಚ್ಛೇದದಕ್ಷಂ ನಮಾಮಿ

vaṭaviṭapisamīpe bhūmibhāge niṣaṇṇaṃ sakalamunijanānāṃ jñānadātāramārāt | tribhuvanagurumīśaṃ dakṣiṇāmūrtidevaṃ jananamaraṇaduḥkhacchedadakṣaṃ namāmi ||

ಅರ್ಥ:मैं उन दक्षिणामूर्ति देव को नमस्कार करता हूँ — जो वटवृक्ष के समीप भूमि पर विराजमान हैं, जो समस्त एकत्रित मुनिजनों को ज्ञान प्रदान करते हैं, जो तीनों लोकों के ईश और गुरु हैं, तथा जन्म-मरण के दुःख का छेदन करने में दक्ष (निपुण) हैं।

ಪದ-ಪದ ಅರ್ಥ

ಉಚ್ಚಾರಣೆ ಕೇಳಲು ಯಾವುದೇ ಪದವನ್ನು ಕ್ಲಿಕ್ ಮಾಡಿ

ದಕ್ಷಿಣಾಮೂರ್ತಿ🔊DakṣiṇāmūrtiShiva as the supreme silent Guru, the south-facing teacher of knowledge
ಮೌನವ್ಯಾಖ್ಯಾ🔊Mauna-vyākhyāexposition (of the highest truth) through silence
ಚಿನ್ಮುದ್ರ🔊Chin-mudrathe gesture of knowledge (thumb and forefinger joined), held in His hand
ದರ್ಪಣದೃಶ್ಯಮಾನನಗರೀತುಲ್ಯಂ🔊Darpaṇa-dṛśyamāna-nagarī-tulyaṃlike a city seen within a mirror
ಮಾಯಾ🔊Māyāthe cosmic power that makes the one Self appear as the many
ಅದ್ವಯಂ🔊Advayaṃthe non-dual — the One without a second
ತತ್ತ್ವಮಸಿ🔊Tattvamasi'That thou art' — the great Vedic dictum (mahāvākya)
ಪ್ರಬೋಧಸಮಯೇ🔊Prabodha-samayeat the moment of awakening / spiritual realization
ಮೂರ್ತ್ಯಷ್ಟಕಮ್🔊Mūrty-aṣṭakamthe eightfold form — earth, water, fire, air, ether, sun, moon and the soul
ಸರ್ವಾತ್ಮತ್ವಮ್🔊Sarvātmatvaṃthe truth that the one Self is the Self of all
ಸ್ವಾತ್ಮಾನಮ್🔊Svātmānamone's own true Self
ಗುರುಮೂರ್ತಯೇ🔊Guru-mūrtayeto Him who is embodied as the Guru — the refrain of every verse

दक्षिणामूर्ति स्तोत्रम् ಪಾರಾಯಣದ ಪ್ರಯೋಜನಗಳು

One of the supreme philosophical hymns of Advaita Vedanta, composed by Adi Shankaracharya in ten verses (with a dhyana and closing verse)

Worships Shiva as Dakshinamurti — the ever-youthful, silent Guru who teaches the highest truth through silence (mauna)

Reveals the heart of Self-knowledge: that the whole universe shines within one's own non-dual Self, like a city reflected in a mirror

Recited by seekers of jnana (knowledge) and meditators, especially on Guru Purnima, on Thursdays and during contemplation

Its closing verse promises that hearing, reflecting on, meditating upon and chanting it bestows the glory of Self-realization and liberation (moksha)

A beloved text of the Vedanta path, cherished alike by teachers and students

दक्षिणामूर्ति स्तोत्रम् ಪಾರಾಯಣ ವಿಧಿ

ಜಪ ಸಂಖ್ಯೆ1ಬಾರಿ
ಉತ್ತಮ ಸಮಯEarly morning during meditation; especially on Guru Purnima and on Thursdays

Sit quietly after a bath, facing east or before an image of Dakshinamurti. Recite the dhyana verse, the ten verses and the closing verse slowly, pausing to reflect on the meaning of each — for this stotram is itself a contemplation. It is traditionally taken up by seekers of Self-knowledge and is especially honoured on Guru Purnima as a salutation to the Adi-Guru.

ಪದೇ ಪದೇ ಕೇಳುವ ಪ್ರಶ್ನೆಗಳು

ಈ ಪುಟದಲ್ಲಿ ಪೂರ್ಣ दक्षिणामूर्ति स्तोत्रम् ಕನ್ನಡ ಲಿಪಿಯಲ್ಲಿ ಇದೆ — ಅವೇ ಮೂಲ ಶ್ಲೋಕಗಳು, ಅಕ್ಷರ-ಅಕ್ಷರ ಲಿಪ್ಯಂತರಗೊಂಡು, ನೀವು ಸುಲಭವಾಗಿ ಓದಿ ಪಠಿಸಬಹುದು. ಯಾವುದೇ ಸಾಲನ್ನು (ಅಥವಾ ▶ ಬಟನ್) ಒತ್ತಿ ಅದರ ಪಠಣ ಕೇಳಿ.
ಹೌದು — ಲಿಪಿ ಮಾತ್ರ ಬದಲಾಗುತ್ತದೆ; ಪದಗಳು ಮತ್ತು ಅವುಗಳ ಅರ್ಥ ಮೂಲವೇ. ಈ ಪುಟದ ಶ್ಲೋಕ-ಶ್ಲೋಕ ಅರ್ಥ, ಪ್ರಯೋಜನಗಳು, ಪಾರಾಯಣ ವಿಧಿ ಹಾಗೆಯೇ ಅನ್ವಯಿಸುತ್ತವೆ.
It is a profound hymn of Advaita Vedanta composed by Adi Shankaracharya, praising Shiva in the form of Dakshinamurti — the supreme Guru who teaches the highest truth through silence. Its ten verses each end with the refrain 'tasmai sri gurumurtaye nama idam sri dakshinamurtaye' — 'to Him, embodied as the Guru, this salutation'.
Dakshinamurti is a form of Lord Shiva as the Adi-Guru, the first teacher — depicted as an ever-youthful sage seated beneath a banyan tree, surrounded by aged disciples, his right hand raised in the chin-mudra (the gesture of knowledge). He imparts the knowledge of the Self in silence. The name means 'the south-facing one'.
Its central teaching is that the entire universe is a projection within one's own non-dual Self (Atman), appearing outside through maya like a city seen in a mirror or a world seen in a dream. By realizing this one Self — affirmed in the Vedic saying 'tat tvam asi', 'That thou art' — the seeker is freed from the cycle of birth and death.
It is recited by seekers of knowledge during morning meditation, on Thursdays, and above all on Guru Purnima, when Dakshinamurti is honoured as the original Guru. As a contemplative hymn, it is read slowly while reflecting on the meaning of each verse.

ಇವನ್ನೂ ಓದಿ

ಉಪಯುಕ್ತವಾಯಿತೇ? ಆತ್ಮೀಯರೊಂದಿಗೆ ಹಂಚಿಕೊಳ್ಳಿ 🙏

Share:

ಪೂರ್ಣ दक्षिणामूर्ति स्तोत्रम्ವನ್ನು ಶ್ಲೋಕ-ಶ್ಲೋಕ ಅರ್ಥದೊಂದಿಗೆ ಓದಿ, ಅಥವಾ ಇನ್ನಷ್ಟು ಪವಿತ್ರ ಪಾಠಗಳನ್ನು ನೋಡಿ