विष्णु सहस्रनाम
✦ अर्थ
विष्णु सहस्रनाम — भगवान विष्णु के एक हज़ार नाम — महाभारत से है, जहाँ शरशय्या पर लेटे पितामह भीष्म इसे युधिष्ठिर को सर्वश्रेष्ठ धर्म के रूप में उपदेश देते हैं। प्रत्येक नाम सृष्टि के सर्वव्यापी पालनहार के एक स्वरूप की महिमा गाता है। इसका नित्य पाठ मन की शांति, भय और शोक से मुक्ति, समृद्धि और परम मोक्ष देने वाला माना जाता है।
उत्पत्ति और कथा
Mahabharata, Anushasana Parva (Book 13), Chapter 149 · Sage Vyasa (composed); narrated by Bhishma Pitamaha · Ancient — traditionally c. 3000 BCE; scholarly c. 400 BCE
After the Kurukshetra war, Yudhishthira approached Bhishma, who lay on a bed of arrows awaiting his chosen hour of death. The grieving king asked six profound questions, the first being: 'Kim ekam daivatam loke — who is the one God of the universe, and by chanting whose name does a being cross beyond all sorrow?' In reply, with Lord Krishna seated beside him, Bhishma revealed the thousand names of Vishnu, declaring their recitation the highest of all dharmas and the surest path to liberation.
✦ शास्त्रों में वर्णित
When Adi Shankaracharya composed his celebrated commentary on the Sahasranama, tradition holds that the names themselves carry living power: the devotee Prahlada was protected through every attempt on his life by Hiranyakashipu solely through the names of Vishnu catalogued here. The Phalashruti itself records the promise that 'for the devotees of Vasudeva no evil ever exists' — countless devotees across the centuries have testified to relief from disease, fear and calamity through its daily recitation.
सुनें और साथ में जपें
सम्पूर्ण पाठ अर्थ सहित
किसी भी पंक्ति या ▶ बटन पर टैप कर सुनें
शुक्लाम्बरधरं विष्णुं शशिवर्णं चतुर्भुजम् । प्रसन्नवदनं ध्यायेत् सर्वविघ्नोपशान्तये ॥
Shuklambaradharam vishnum shashivarnam chaturbhujam Prasannavadanam dhyayet sarvavighnopashantaye
अर्थ:मैं भगवान विष्णु का ध्यान करता हूँ — श्वेत वस्त्रधारी, सर्वव्यापक, चन्द्र-से वर्ण वाले, चतुर्भुज और सदा प्रसन्नमुख — समस्त विघ्नों की शान्ति के लिए।
यस्य द्विरदवक्त्राद्याः पारिषद्याः परः शतम् । विघ्नं निघ्नन्ति सततं विष्वक्सेनं तमाश्रये ॥
Yasya dviradavaktradyah parishadyah parah shatam Vighnam nighnanti satatam vishvaksenam tamashraye
अर्थ:मैं विष्वक्सेन की शरण लेता हूँ, जिनके सौ से अधिक पार्षद — गजमुख गणेश आदि — निरन्तर समस्त विघ्नों का नाश करते हैं।
व्यासं वसिष्ठनप्तारं शक्तेः पौत्रमकल्मषम् । पराशरात्मजं वन्दे शुकतातं तपोनिधिम् ॥ व्यासाय विष्णुरूपाय व्यासरूपाय विष्णवे । नमो वै ब्रह्मनिधये वासिष्ठाय नमो नमः ॥
Vyasam vasishthanaptaram shakteh pautramakalmasham Parasharatmajam vande shukatatam taponidhim Vyasaya vishnurupaya vyasarupaya vishnave Namo vai brahmanidhaye vasishthaya namo namah
अर्थ:मैं व्यास को प्रणाम करता हूँ — वसिष्ठ के प्रपौत्र, शक्ति के पौत्र, पराशर के निष्कलंक पुत्र, शुक के पिता और तपोनिधि।
यस्य स्मरणमात्रेण जन्मसंसारबन्धनात् । विमुच्यते नमस्तस्मै विष्णवे प्रभविष्णवे ॥ ॐ नमो विष्णवे प्रभविष्णवे ॥
Yasya smaranamatrena janmasamsarabandhanat Vimuchyate namastasmai vishnave prabhavishnave Om namo vishnave prabhavishnave
अर्थ:उस सर्वशक्तिमान विष्णु को नमस्कार, जिनके स्मरण मात्र से मनुष्य जन्म-संसार के बन्धन से मुक्त हो जाता है। ॐ विष्णु को नमस्कार।
युधिष्ठिर उवाच — किमेकं दैवतं लोके किं वाप्येकं परायणम् । स्तुवन्तः कं कमर्चन्तः प्राप्नुयुर्मानवाः शुभम् ॥ को धर्मः सर्वधर्माणां भवतः परमो मतः । किं जपन्मुच्यते जन्तुर्जन्मसंसारबन्धनात् ॥
Yudhishthira uvacha — Kimekam daivatam loke kim vapyekam parayanam Stuvantah kam kamarchantah prapnuyurmanavah shubham Ko dharmah sarvadharmanam bhavatah paramo matah Kim japanmuchyate janturjanmasamsarabandhanat
अर्थ:युधिष्ठिर ने भीष्म से पूछा: जगत् का एक देव कौन है? एक परम आश्रय क्या है? किसकी स्तुति-पूजा से मनुष्य कल्याण पाते हैं? कौन-सा परम धर्म है, और किसका जप करने से जीव जन्म-मरण के बन्धन से मुक्त होता है?
भीष्म उवाच — जगत्प्रभुं देवदेवमनन्तं पुरुषोत्तमम् । स्तुवन् नामसहस्रेण पुरुषः सततोत्थितः ॥ एष मे सर्वधर्माणां धर्मोऽधिकतमो मतः । यद्भक्त्या पुण्डरीकाक्षं स्तवैरर्चेन्नरः सदा ॥
Bhishma uvacha — Jagatprabhum devadevamanantam purushottamam Stuvan namasahasrena purushah satatotthitah Esha me sarvadharmanam dharmodhikatamo matah Yadbhaktya pundarikaksham stavairarchennarah sada
अर्थ:भीष्म बोले: जो सदा सावधान रहकर सहस्रनाम से जगत्पति — देवदेव, अनन्त पुरुषोत्तम — की स्तुति करता है, वह समस्त दुःखों से पार हो जाता है। मेरे मत में यही सर्वश्रेष्ठ धर्म है कि मनुष्य सदा भक्ति से कमलनयन प्रभु की स्तुति-पूजा करे।
ॐ शान्ताकारं भुजगशयनं पद्मनाभं सुरेशं विश्वाधारं गगनसदृशं मेघवर्णं शुभाङ्गम् । लक्ष्मीकान्तं कमलनयनं योगिभिर्ध्यानगम्यं वन्दे विष्णुं भवभयहरं सर्वलोकैकनाथम् ॥
Om shantakaram bhujagashayanam padmanabham suresham Vishvadharam gaganasadrisham meghavarnam shubhangam Lakshmikantam kamalanayanam yogibhirdhyanagamyam Vande vishnum bhavabhayaharam sarvalokaikanatham
अर्थ:मैं विष्णु को नमस्कार करता हूँ — समस्त लोकों के एकमात्र स्वामी, भव-भय हरने वाले, शान्त रूप, शेषशायी, पद्मनाभ, सुरेश; विश्व के आधार, गगन-से व्यापक, मेघवर्ण, शुभांग; लक्ष्मीकान्त, कमलनयन, योगियों द्वारा ध्यान में प्राप्य।
॥ अथ विष्णोः सहस्रनामस्तोत्रम् ॥ हरिः ॐ ।
Atha vishnoh sahasranamastotram Harih Om
अर्थ:अब भगवान विष्णु के सहस्रनाम का पाठ आरम्भ होता है। हरिः ॐ।
विश्वं विष्णुर्वषट्कारो भूतभव्यभवत्प्रभुः । भूतकृद्भूतभृद्भावो भूतात्मा भूतभावनः ॥ १॥
Vishvam vishnurvashatkaro bhutabhavyabhavatprabhuh Bhutakridbhutabhridbhavo bhutatma bhutabhavanah
अर्थ:वे विश्वरूप हैं; सर्वव्यापक विष्णु; यज्ञ में जिनके लिए वषट्कार होता है; भूत-भविष्य-वर्तमान के स्वामी; भूतों के स्रष्टा, धारक, साक्षात् सत्ता, सब भूतों के आत्मा और पोषक।
पूतात्मा परमात्मा च मुक्तानां परमा गतिः । अव्ययः पुरुषः साक्षी क्षेत्रज्ञोऽक्षर एव च ॥ २॥
Putatma paramatma cha muktanam parama gatih Avyayah purushah sakshi kshetrajnokshara eva cha
अर्थ:पवित्र आत्मा, परमात्मा, मुक्तों की परम गति; अव्यय, पुरुष, सबके साक्षी, क्षेत्रज्ञ और अविनाशी अक्षर।
योगो योगविदां नेता प्रधानपुरुषेश्वरः । नारसिंहवपुः श्रीमान् केशवः पुरुषोत्तमः ॥ ३॥
Yogo yogavidam neta pradhanapurusheshvarah Narasimhavapuh shriman keshavah purushottamah
अर्थ:वे योगस्वरूप और योगियों के नेता हैं; प्रधान (प्रकृति) और पुरुष के ईश्वर; नृसिंहरूप, श्रीमान, केशव और पुरुषोत्तम।
सर्वः शर्वः शिवः स्थाणुर्भूतादिर्निधिरव्ययः । सम्भवो भावनो भर्ता प्रभवः प्रभुरीश्वरः ॥ ४॥
Sarvah sharvah shivah sthanurbhutadirnidhiravyayah Sambhavo bhavano bharta prabhavah prabhurishvarah
अर्थ:सर्व, शर्व, शिव, स्थाणु, भूतों के आदि, अव्यय निधि; उद्भव, भावन, भर्ता, प्रभव, प्रभु और ईश्वर।
स्वयम्भूः शम्भुरादित्यः पुष्कराक्षो महास्वनः । अनादिनिधनो धाता विधाता धातुरुत्तमः ॥ ५॥
Svayambhuh shambhuradityah pushkaraksho mahasvanah Anadinidhano dhata vidhata dhaturuttamah
अर्थ:स्वयम्भू, शम्भु, आदित्य, पुष्कराक्ष, महास्वन; अनादि-अनन्त, धाता, विधाता और सब तत्त्वों के परम आधार।
अप्रमेयो हृषीकेशः पद्मनाभोऽमरप्रभुः । विश्वकर्मा मनुस्त्वष्टा स्थविष्ठः स्थविरो ध्रुवः ॥ ६॥
Aprameyo hrishikeshah padmanabhomaraprabhuh Vishvakarma manustvashta sthavishthah sthaviro dhruvah
अर्थ:अप्रमेय, हृषीकेश, पद्मनाभ, अमरप्रभु; विश्वकर्मा, मनु, त्वष्टा, स्थविष्ठ, स्थविर और ध्रुव।
अग्राह्यः शाश्वतः कृष्णो लोहिताक्षः प्रतर्दनः । प्रभूतस्त्रिककुब्धाम पवित्रं मङ्गलं परम् ॥ ७॥
Agrahyah shashvatah krishno lohitakshah pratardanah Prabhutastrikakubdhama pavitram mangalam param
अर्थ:अग्राह्य, शाश्वत, कृष्ण, लोहिताक्ष, प्रतर्दन; प्रभूत, त्रिककुब्धाम, पवित्र और परम मंगल।
ईशानः प्राणदः प्राणो ज्येष्ठः श्रेष्ठः प्रजापतिः । हिरण्यगर्भो भूगर्भो माधवो मधुसूदनः ॥ ८॥
Ishanah pranadah prano jyeshthah shreshthah prajapatih Hiranyagarbho bhugarbho madhavo madhusudanah
अर्थ:ईशान, प्राणद, प्राण, ज्येष्ठ, श्रेष्ठ, प्रजापति; हिरण्यगर्भ, भूगर्भ, माधव और मधुसूदन।
ईश्वरो विक्रमी धन्वी मेधावी विक्रमः क्रमः । अनुत्तमो दुराधर्षः कृतज्ञः कृतिरात्मवान् ॥ ९॥
Ishvaro vikrami dhanvi medhavi vikramah kramah Anuttamo duradharshah kritajnah kritiratmavan
अर्थ:ईश्वर, विक्रमी, धन्वी, मेधावी, विक्रम, क्रम; अनुत्तम, दुराधर्ष, कृतज्ञ, कृति और आत्मवान।
सुरेशः शरणं शर्म विश्वरेताः प्रजाभवः । अहः संवत्सरो व्यालः प्रत्ययः सर्वदर्शनः ॥ १०॥
Sureshah sharanam sharma vishvaretah prajabhavah Ahah samvatsaro vyalah pratyayah sarvadarshanah
अर्थ:सुरेश, शरण, शर्म (सुख), विश्वरेता, प्रजाभव; अह (दिन), संवत्सर, व्याल, प्रत्यय और सर्वदर्शी।
अजः सर्वेश्वरः सिद्धः सिद्धिः सर्वादिरच्युतः । वृषाकपिरमेयात्मा सर्वयोगविनिःसृतः ॥ ११॥
Ajah sarveshvarah siddhah siddhih sarvadirachyutah Vrishakapirameyatma sarvayogavinihsritah
अर्थ:अज, सर्वेश्वर, सिद्ध, सिद्धि, सर्वादि, अच्युत; वृषाकपि, अमेयात्मा और सब योगों से परे।
वसुर्वसुमनाः सत्यः समात्माऽसम्मितः समः । अमोघः पुण्डरीकाक्षो वृषकर्मा वृषाकृतिः ॥ १२॥
Vasurvasumanah satyah samatmasammitah samah Amoghah pundarikaksho vrishakarma vrishakritih
अर्थ:वसु, वसुमना, सत्य, समात्मा, असम्मित, सम; अमोघ, पुण्डरीकाक्ष, वृषकर्मा और वृषाकृति।
रुद्रो बहुशिरा बभ्रुर्विश्वयोनिः शुचिश्रवाः । अमृतः शाश्वतस्थाणुर्वरारोहो महातपाः ॥ १३॥
Rudro bahushira babhrurvishvayonih shuchishravah Amritah shashvatasthanurvararoho mahatapah
अर्थ:रुद्र, बहुशिरा, बभ्रु, विश्वयोनि, शुचिश्रवा; अमृत, शाश्वत-स्थाणु, वरारोह और महातपा।
सर्वगः सर्वविद्भानुर्विष्वक्सेनो जनार्दनः । वेदो वेदविदव्यङ्गो वेदाङ्गो वेदवित् कविः ॥ १४॥
Sarvagah sarvavidbhanurvishvakseno janardanah Vedo vedavidavyango vedango vedavit kavih
अर्थ:सर्वग, सर्वविद्, भानु, विष्वक्सेन, जनार्दन; वेद, वेदवित्, अव्यंग, वेदांग और वेदविद् कवि।
लोकाध्यक्षः सुराध्यक्षो धर्माध्यक्षः कृताकृतः । चतुरात्मा चतुर्व्यूहश्चतुर्दंष्ट्रश्चतुर्भुजः ॥ १५॥
Lokadhyakshah suradhyaksho dharmadhyakshah kritakritah Chaturatma chaturvyuhashchaturdamshtrashchaturbhujah
अर्थ:लोकाध्यक्ष, सुराध्यक्ष, धर्माध्यक्ष, कृत-अकृत; चतुरात्मा, चतुर्व्यूह, चतुर्दंष्ट्र और चतुर्भुज।
भ्राजिष्णुर्भोजनं भोक्ता सहिष्णुर्जगदादिजः । अनघो विजयो जेता विश्वयोनिः पुनर्वसुः ॥ १६॥
Bhrajishnurbhojanam bhokta sahishnurjagadadijah Anagho vijayo jeta vishvayonih punarvasuh
अर्थ:भ्राजिष्णु, भोजन, भोक्ता, सहिष्णु, जगदादिज; अनघ, विजय, जेता, विश्वयोनि और पुनर्वसु।
उपेन्द्रो वामनः प्रांशुरमोघः शुचिरूर्जितः । अतीन्द्रः सङ्ग्रहः सर्गो धृतात्मा नियमो यमः ॥ १७॥
Upendro vamanah pramshuramoghah shuchirurjitah Atindrah sangrahah sargo dhritatma niyamo yamah
अर्थ:उपेन्द्र, वामन, प्रांशु, अमोघ, शुचि, ऊर्जित; अतीन्द्र, संग्रह, सर्ग, धृतात्मा, नियम और यम।
वेद्यो वैद्यः सदायोगी वीरहा माधवो मधुः । अतीन्द्रियो महामायो महोत्साहो महाबलः ॥ १८॥
Vedyo vaidyah sadayogi viraha madhavo madhuh Atindriyo mahamayo mahotsaho mahabalah
अर्थ:वेद्य, वैद्य, सदायोगी, वीरहा, माधव, मधु; अतीन्द्रिय, महामाय, महोत्साह और महाबल।
महाबुद्धिर्महावीर्यो महाशक्तिर्महाद्युतिः । अनिर्देश्यवपुः श्रीमानमेयात्मा महाद्रिधृक् ॥ १९॥
Mahabuddhirmahaviryo mahashaktirmahadyutih Anirdeshyavapuh shrimanameyatma mahadridhrik
अर्थ:महाबुद्धि, महावीर्य, महाशक्ति, महाद्युति; अनिर्देश्यवपु, श्रीमान, अमेयात्मा और महाद्रिधृक् (मन्दराधारी)।
महेष्वासो महीभर्ता श्रीनिवासः सतां गतिः । अनिरुद्धः सुरानन्दो गोविन्दो गोविदां पतिः ॥ २०॥
Maheshvaso mahibharta shrinivasah satam gatih Aniruddhah suranando govindo govidam patih
अर्थ:महेष्वास (महाधनुर्धर), महीभर्ता, श्रीनिवास, सतां गति; अनिरुद्ध, सुरानन्द, गोविन्द और गोविदां पति।
मरीचिर्दमनो हंसः सुपर्णो भुजगोत्तमः । हिरण्यनाभः सुतपाः पद्मनाभः प्रजापतिः ॥ २१॥
Marichirdamano hamsah suparno bhujagottamah Hiranyanabhah sutapah padmanabhah prajapatih
अर्थ:मरीचि, दमन, हंस, सुपर्ण, भुजगोत्तम; हिरण्यनाभ, सुतपा, पद्मनाभ और प्रजापति।
अमृत्युः सर्वदृक् सिंहः सन्धाता सन्धिमान् स्थिरः । अजो दुर्मर्षणः शास्ता विश्रुतात्मा सुरारिहा ॥ २२॥
Amrityuh sarvadrik simhah sandhata sandhiman sthirah Ajo durmarshanah shasta vishrutatma surariha
अर्थ:अमृत्यु, सर्वदृक्, सिंह, सन्धाता, सन्धिमान, स्थिर; अज, दुर्मर्षण, शास्ता, विश्रुतात्मा और सुरारिहा।
गुरुर्गुरुतमो धाम सत्यः सत्यपराक्रमः । निमिषोऽनिमिषः स्रग्वी वाचस्पतिरुदारधीः ॥ २३॥
Gururgurutamo dhama satyah satyaparakramah Nimishonimishah sragvi vachaspatirudaradhih
अर्थ:गुरु, गुरुतम, धाम, सत्य, सत्यपराक्रम; निमिष, अनिमिष, स्रग्वी, वाचस्पति और उदारधी।
अग्रणीर्ग्रामणीः श्रीमान् न्यायो नेता समीरणः । सहस्रमूर्धा विश्वात्मा सहस्राक्षः सहस्रपात् ॥ २४॥
Agranirgramanih shriman nyayo neta samiranah Sahasramurdha vishvatma sahasrakshah sahasrapat
अर्थ:अग्रणी, ग्रामणी, श्रीमान, न्याय, नेता, समीरण; सहस्रमूर्धा, विश्वात्मा, सहस्राक्ष और सहस्रपात्।
आवर्तनो निवृत्तात्मा संवृतः सम्प्रमर्दनः । अहः संवर्तको वह्निरनिलो धरणीधरः ॥ २५॥
Avartano nivrittatma samvritah sampramardanah Ahah samvartako vahniranilo dharanidharah
अर्थ:आवर्तन, निवृत्तात्मा, संवृत, सम्प्रमर्दन; अह (प्रलयकाल), संवर्तक, वह्नि, अनिल और धरणीधर।
सुप्रसादः प्रसन्नात्मा विश्वधृग्विश्वभुग्विभुः । सत्कर्ता सत्कृतः साधुर्जह्नुर्नारायणो नरः ॥ २६॥
Suprasadah prasannatma vishvadhrigvishvabhugvibhuh Satkarta satkritah sadhurjahnurnarayano narah
अर्थ:सुप्रसाद, प्रसन्नात्मा, विश्वधृक्, विश्वभुक्, विभु; सत्कर्ता, सत्कृत, साधु, जह्नु, नारायण और नर।
असङ्ख्येयोऽप्रमेयात्मा विशिष्टः शिष्टकृच्छुचिः । सिद्धार्थः सिद्धसङ्कल्पः सिद्धिदः सिद्धिसाधनः ॥ २७॥
Asankhyeyoprameyatma vishishtah shishtakrichchhuchih Siddharthah siddhasankalpah siddhidah siddhisadhanah
अर्थ:असंख्येय, अप्रमेयात्मा, विशिष्ट, शिष्टकृत्, शुचि; सिद्धार्थ, सिद्धसंकल्प, सिद्धिद और सिद्धिसाधन।
वृषाही वृषभो विष्णुर्वृषपर्वा वृषोदरः । वर्धनो वर्धमानश्च विविक्तः श्रुतिसागरः ॥ २८॥
Vrishahi vrishabho vishnurvrishaparva vrishodarah Vardhano vardhamanashcha viviktah shrutisagarah
अर्थ:वृषाही, वृषभ, विष्णु, वृषपर्वा, वृषोदर; वर्धन, वर्धमान, विविक्त और श्रुतिसागर।
सुभुजो दुर्धरो वाग्मी महेन्द्रो वसुदो वसुः । नैकरूपो बृहद्रूपः शिपिविष्टः प्रकाशनः ॥ २९॥
Subhujo durdharo vagmi mahendro vasudo vasuh Naikarupo brihadrupah shipivishtah prakashanah
अर्थ:सुभुज, दुर्धर, वाग्मी, महेन्द्र, वसुद, वसु; नैकरूप, बृहद्रूप, शिपिविष्ट और प्रकाशन।
ओजस्तेजोद्युतिधरः प्रकाशात्मा प्रतापनः । ऋद्धः स्पष्टाक्षरो मन्त्रश्चन्द्रांशुर्भास्करद्युतिः ॥ ३०॥
Ojastejodyutidharah prakashatma pratapanah Riddhah spashtaksharo mantrashchandramshurbhaskaradyutih
अर्थ:ओज-तेज-द्युति धारण करने वाले; प्रकाशात्मा, प्रतापन; ऋद्ध, स्पष्टाक्षर, मन्त्र, चन्द्रांशु और भास्करद्युति।
अमृतांशूद्भवो भानुः शशबिन्दुः सुरेश्वरः । औषधं जगतः सेतुः सत्यधर्मपराक्रमः ॥ ३१॥
Amritamshudbhavo bhanuh shashabinduh sureshvarah Aushadham jagatah setuh satyadharmaparakramah
अर्थ:अमृतांशूद्भव, भानु, शशबिन्दु, सुरेश्वर; जगत् की औषधि, सेतु, सत्यधर्म और पराक्रमी।
भूतभव्यभवन्नाथः पवनः पावनोऽनलः । कामहा कामकृत्कान्तः कामः कामप्रदः प्रभुः ॥ ३२॥
Bhutabhavyabhavannathah pavanah pavanonalah Kamaha kamakritkantah kamah kamapradah prabhuh
अर्थ:भूत-भविष्य-वर्तमान के नाथ; पवन, पावन, अनल; कामहा, कामकृत्, कान्त, काम और कामप्रद प्रभु।
युगादिकृद्युगावर्तो नैकमायो महाशनः । अदृश्यो व्यक्तरूपश्च सहस्रजिदनन्तजित् ॥ ३३॥
Yugadikridyugavarto naikamayo mahashanah Adrishyo vyaktarupashcha sahasrajidanantajit
अर्थ:युगों के कर्ता और परिवर्तक; नैकमाय, महाशन; अदृश्य, व्यक्तरूप, सहस्रजित् और अनन्तजित्।
इष्टोऽविशिष्टः शिष्टेष्टः शिखण्डी नहुषो वृषः । क्रोधहा क्रोधकृत्कर्ता विश्वबाहुर्महीधरः ॥ ३४॥
Ishtovishishtah shishteshtah shikhandi nahusho vrishah Krodhaha krodhakritkarta vishvabahurmahidharah
अर्थ:इष्ट, अविशिष्ट, शिष्टेष्ट, शिखण्डी, नहुष, वृष; क्रोधहा, क्रोधकृत्, कर्ता, विश्वबाहु और महीधर।
अच्युतः प्रथितः प्राणः प्राणदो वासवानुजः । अपांनिधिरधिष्ठानमप्रमत्तः प्रतिष्ठितः ॥ ३५॥
Achyutah prathitah pranah pranado vasavanujah Apamnidhiradhishthanamapramattah pratishthitah
अर्थ:अच्युत, प्रथित, प्राण, प्राणद, वासवानुज; अपांनिधि, अधिष्ठान, अप्रमत्त और प्रतिष्ठित।
स्कन्दः स्कन्दधरो धुर्यो वरदो वायुवाहनः । वासुदेवो बृहद्भानुरादिदेवः पुरन्दरः ॥ ३६॥
Skandah skandadharo dhuryo varado vayuvahanah Vasudevo brihadbhanuradidevah purandarah
अर्थ:स्कन्द, स्कन्दधर, धुर्य, वरद, वायुवाहन; वासुदेव, बृहद्भानु, आदिदेव और पुरन्दर।
अशोकस्तारणस्तारः शूरः शौरिर्जनेश्वरः । अनुकूलः शतावर्तः पद्मी पद्मनिभेक्षणः ॥ ३७॥
Ashokastaranastarah shurah shaurirjaneshvarah Anukulah shatavartah padmi padmanibhekshanah
अर्थ:अशोक, तारण, तार, शूर, शौरि, जनेश्वर; अनुकूल, शतावर्त, पद्मी और पद्मनिभेक्षण।
पद्मनाभोऽरविन्दाक्षः पद्मगर्भः शरीरभृत् । महर्द्धिरृद्धो वृद्धात्मा महाक्षो गरुडध्वजः ॥ ३८॥
Padmanabhoravindakshah padmagarbhah sharirabhrit Maharddhirriddho vriddhatma mahaksho garudadhvajah
अर्थ:पद्मनाभ, अरविन्दाक्ष, पद्मगर्भ, शरीरभृत्; महर्द्धि, ऋद्ध, वृद्धात्मा, महाक्ष और गरुडध्वज।
अतुलः शरभो भीमः समयज्ञो हविर्हरिः । सर्वलक्षणलक्षण्यो लक्ष्मीवान् समितिञ्जयः ॥ ३९॥
Atulah sharabho bhimah samayajno havirharih Sarvalakshanalakshanyo lakshmivan samitinjayah
अर्थ:अतुल, शरभ, भीम, समयज्ञ, हविर्हरि; सर्वलक्षणलक्षण्य, लक्ष्मीवान और समितिञ्जय।
विक्षरो रोहितो मार्गो हेतुर्दामोदरः सहः । महीधरो महाभागो वेगवानमिताशनः ॥ ४०॥
Viksharo rohito margo heturdamodarah sahah Mahidharo mahabhago vegavanamitashanah
अर्थ:विक्षर, रोहित, मार्ग, हेतु, दामोदर, सह; महीधर, महाभाग, वेगवान और अमिताशन।
उद्भवः क्षोभणो देवः श्रीगर्भः परमेश्वरः । करणं कारणं कर्ता विकर्ता गहनो गुहः ॥ ४१॥
Udbhavah kshobhano devah shrigarbhah parameshvarah Karanam karanam karta vikarta gahano guhah
अर्थ:उद्भव, क्षोभण, देव, श्रीगर्भ, परमेश्वर; करण, कारण, कर्ता, विकर्ता, गहन और गुह।
व्यवसायो व्यवस्थानः संस्थानः स्थानदो ध्रुवः । परर्द्धिः परमस्पष्टस्तुष्टः पुष्टः शुभेक्षणः ॥ ४२॥
Vyavasayo vyavasthanah samsthanah sthanado dhruvah Pararddhih paramaspashtastushtah pushtah shubhekshanah
अर्थ:व्यवसाय, व्यवस्थान, संस्थान, स्थानद, ध्रुव; परर्द्धि, परमस्पष्ट, तुष्ट, पुष्ट और शुभेक्षण।
रामो विरामो विरजो मार्गो नेयो नयोऽनयः । वीरः शक्तिमतां श्रेष्ठो धर्मो धर्मविदुत्तमः ॥ ४३॥
Ramo viramo virajo margo neyo nayonayah Virah shaktimatam shreshtho dharmo dharmaviduttamah
अर्थ:राम, विराम, विरज, मार्ग, नेय, नय, अनय; वीर, शक्तिमानों में श्रेष्ठ, धर्म और धर्मविदुत्तम।
वैकुण्ठः पुरुषः प्राणः प्राणदः प्रणवः पृथुः । हिरण्यगर्भः शत्रुघ्नो व्याप्तो वायुरधोक्षजः ॥ ४४॥
Vaikunthah purushah pranah pranadah pranavah prithuh Hiranyagarbhah shatrughno vyapto vayuradhokshajah
अर्थ:वैकुण्ठ, पुरुष, प्राण, प्राणद, प्रणव, पृथु; हिरण्यगर्भ, शत्रुघ्न, व्याप्त, वायु और अधोक्षज।
ऋतुः सुदर्शनः कालः परमेष्ठी परिग्रहः । उग्रः संवत्सरो दक्षो विश्रामो विश्वदक्षिणः ॥ ४५॥
Rituh sudarshanah kalah parameshthi parigrahah Ugrah samvatsaro daksho vishramo vishvadakshinah
अर्थ:ऋतु, सुदर्शन, काल, परमेष्ठी, परिग्रह; उग्र, संवत्सर, दक्ष, विश्राम और विश्वदक्षिण।
विस्तारः स्थावरस्थाणुः प्रमाणं बीजमव्ययम् । अर्थोऽनर्थो महाकोशो महाभोगो महाधनः ॥ ४६॥
Vistarah sthavarasthanuh pramanam bijamavyayam Arthonartho mahakosho mahabhogo mahadhanah
अर्थ:विस्तार, स्थावर-स्थाणु, प्रमाण, अव्यय बीज; अर्थ, अनर्थ, महाकोश, महाभोग और महाधन।
अनिर्विण्णः स्थविष्ठोऽभूर्धर्मयूपो महामखः । नक्षत्रनेमिर्नक्षत्री क्षमः क्षामः समीहनः ॥ ४७॥
Anirvinnah sthavishthobhurdharmayupo mahamakhah Nakshatranemirnakshatri kshamah kshamah samihanah
अर्थ:अनिर्विण्ण, स्थविष्ठ, अभू, धर्मयूप, महामख; नक्षत्रनेमि, नक्षत्री, क्षम, क्षाम और समीहन।
यज्ञ इज्यो महेज्यश्च क्रतुः सत्रं सतां गतिः । सर्वदर्शी विमुक्तात्मा सर्वज्ञो ज्ञानमुत्तमम् ॥ ४८॥
Yajna ijyo mahejyashcha kratuh satram satam gatih Sarvadarshi vimuktatma sarvajno jnanamuttamam
अर्थ:यज्ञ, इज्य, महेज्य, क्रतु, सत्र, सतां गति; सर्वदर्शी, विमुक्तात्मा, सर्वज्ञ और उत्तम ज्ञान।
सुव्रतः सुमुखः सूक्ष्मः सुघोषः सुखदः सुहृत् । मनोहरो जितक्रोधो वीरबाहुर्विदारणः ॥ ४९॥
Suvratah sumukhah sukshmah sughoshah sukhadah suhrit Manoharo jitakrodho virabahurvidaranah
अर्थ:सुव्रत, सुमुख, सूक्ष्म, सुघोष, सुखद, सुहृत्; मनोहर, जितक्रोध, वीरबाहु और विदारण।
स्वापनः स्ववशो व्यापी नैकात्मा नैककर्मकृत् । वत्सरो वत्सलो वत्सी रत्नगर्भो धनेश्वरः ॥ ५०॥
Svapanah svavasho vyapi naikatma naikakarmakrit Vatsaro vatsalo vatsi ratnagarbho dhaneshvarah
अर्थ:स्वापन, स्ववश, व्यापी, नैकात्मा, नैककर्मकृत्; वत्सर, वत्सल, वत्सी, रत्नगर्भ और धनेश्वर।
धर्मगुब्धर्मकृद्धर्मी सदसत्क्षरमक्षरम् । अविज्ञाता सहस्रांशुर्विधाता कृतलक्षणः ॥ ५१॥
Dharmagubdharmakriddharmi sadasatksharamaksharam Avijnata sahasramshurvidhata kritalakshanah
अर्थ:धर्मगुप्, धर्मकृत्, धर्मी, सत्-असत्, क्षर-अक्षर; अविज्ञाता, सहस्रांशु, विधाता और कृतलक्षण।
गभस्तिनेमिः सत्त्वस्थः सिंहो भूतमहेश्वरः । आदिदेवो महादेवो देवेशो देवभृद्गुरुः ॥ ५२॥
Gabhastinemih sattvasthah simho bhutamaheshvarah Adidevo mahadevo devesho devabhridguruh
अर्थ:गभस्तिनेमि, सत्त्वस्थ, सिंह, भूतमहेश्वर; आदिदेव, महादेव, देवेश और देवभृद् गुरु।
उत्तरो गोपतिर्गोप्ता ज्ञानगम्यः पुरातनः । शरीरभूतभृद्भोक्ता कपीन्द्रो भूरिदक्षिणः ॥ ५३॥
Uttaro gopatirgopta jnanagamyah puratanah Sharirabhutabhridbhokta kapindro bhuridakshinah
अर्थ:उत्तर, गोपति, गोप्ता, ज्ञानगम्य, पुरातन; शरीर-भूत-भृत्, भोक्ता, कपीन्द्र और भूरिदक्षिण।
सोमपोऽमृतपः सोमः पुरुजित्पुरुसत्तमः । विनयो जयः सत्यसन्धो दाशार्हः सात्वताम्पतिः ॥ ५४॥ विनियोज्यः
Somapomritapah somah purujitpurusattamah Vinayo jayah satyasandho dasharhah satvatampatih viniyojyah
अर्थ:सोमप, अमृतप, सोम, पुरुजित्, पुरुसत्तम; विनय, जय, सत्यसन्ध, दाशार्ह और सात्वतां पति।
जीवो विनयिता साक्षी मुकुन्दोऽमितविक्रमः । अम्भोनिधिरनन्तात्मा महोदधिशयोऽन्तकः ॥ ५५॥
Jivo vinayita sakshi mukundomitavikramah Ambhonidhiranantatma mahodadhishayontakah
अर्थ:जीव, विनयिता, साक्षी, मुकुन्द, अमितविक्रम; अम्भोनिधि, अनन्तात्मा, महोदधिशय और अन्तक।
अजो महार्हः स्वाभाव्यो जितामित्रः प्रमोदनः । आनन्दो नन्दनो नन्दः सत्यधर्मा त्रिविक्रमः ॥ ५६॥
Ajo maharhah svabhavyo jitamitrah pramodanah Anando nandano nandah satyadharma trivikramah
अर्थ:अज, महार्ह, स्वाभाव्य, जितामित्र, प्रमोदन; आनन्द, नन्दन, नन्द, सत्यधर्मा और त्रिविक्रम।
महर्षिः कपिलाचार्यः कृतज्ञो मेदिनीपतिः । त्रिपदस्त्रिदशाध्यक्षो महाशृङ्गः कृतान्तकृत् ॥ ५७॥
Maharshih kapilacharyah kritajno medinipatih Tripadastridashadhyaksho mahashringah kritantakrit
अर्थ:महर्षि, कपिलाचार्य, कृतज्ञ, मेदिनीपति; त्रिपद, त्रिदशाध्यक्ष, महाशृंग और कृतान्तकृत्।
महावराहो गोविन्दः सुषेणः कनकाङ्गदी । गुह्यो गभीरो गहनो गुप्तश्चक्रगदाधरः ॥ ५८॥
Mahavaraho govindah sushenah kanakangadi Guhyo gabhiro gahano guptashchakragadadharah
अर्थ:महावराह, गोविन्द, सुषेण, कनकांगदी; गुह्य, गभीर, गहन, गुप्त और चक्र-गदाधर।
वेधाः स्वाङ्गोऽजितः कृष्णो दृढः सङ्कर्षणोऽच्युतः । वरुणो वारुणो वृक्षः पुष्कराक्षो महामनाः ॥ ५९॥
Vedhah svangojitah krishno dridhah sankarshanochyutah Varuno varuno vrikshah pushkaraksho mahamanah
अर्थ:वेधा, स्वांग, अजित, कृष्ण, दृढ़, सङ्कर्षण, अच्युत; वरुण, वारुण, वृक्ष, पुष्कराक्ष और महामना।
भगवान् भगहाऽऽनन्दी वनमाली हलायुधः । आदित्यो ज्योतिरादित्यः सहिष्णुर्गतिसत्तमः ॥ ६०॥
Bhagavan bhagahanandi vanamali halayudhah Adityo jyotiradityah sahishnurgatisattamah
अर्थ:भगवान, भगहा, आनन्दी, वनमाली, हलायुध; आदित्य, ज्योतिरादित्य, सहिष्णु और गतिसत्तम।
सुधन्वा खण्डपरशुर्दारुणो द्रविणप्रदः । दिवस्पृक् सर्वदृग्व्यासो वाचस्पतिरयोनिजः ॥ ६१॥
Sudhanva khandaparashurdaruno dravinapradah Divasprik sarvadrigvyaso vachaspatirayonijah
अर्थ:सुधन्वा, खण्डपरशु, दारुण, द्रविणप्रद; दिवस्पृक्, सर्वदृक्, व्यास, वाचस्पति और अयोनिज।
त्रिसामा सामगः साम निर्वाणं भेषजं भिषक् । संन्यासकृच्छमः शान्तो निष्ठा शान्तिः परायणम् ॥ ६२॥
Trisama samagah sama nirvanam bheshajam bhishak Samnyasakrichchhamah shanto nishtha shantih parayanam
अर्थ:त्रिसामा, सामग, साम, निर्वाण, भेषज, भिषक्; संन्यासकृत्, शम, शान्त, निष्ठा, शान्ति और परायण।
शुभाङ्गः शान्तिदः स्रष्टा कुमुदः कुवलेशयः । गोहितो गोपतिर्गोप्ता वृषभाक्षो वृषप्रियः ॥ ६३॥
Shubhangah shantidah srashta kumudah kuvaleshayah Gohito gopatirgopta vrishabhaksho vrishapriyah
अर्थ:शुभांग, शान्तिद, स्रष्टा, कुमुद, कुवलेशय; गोहित, गोपति, गोप्ता, वृषभाक्ष और वृषप्रिय।
अनिवर्ती निवृत्तात्मा सङ्क्षेप्ता क्षेमकृच्छिवः । श्रीवत्सवक्षाः श्रीवासः श्रीपतिः श्रीमतांवरः ॥ ६४॥
Anivarti nivrittatma sankshepta kshemakrichchhivah Shrivatsavakshah shrivasah shripatih shrimatamvarah
अर्थ:अनिवर्ती, निवृत्तात्मा, संक्षेप्ता, क्षेमकृत्, शिव; श्रीवत्सवक्ष, श्रीवास, श्रीपति और श्रीमतां वर।
श्रीदः श्रीशः श्रीनिवासः श्रीनिधिः श्रीविभावनः । श्रीधरः श्रीकरः श्रेयः श्रीमाँल्लोकत्रयाश्रयः ॥ ६५॥
Shridah shrishah shrinivasah shrinidhih shrivibhavanah Shridharah shrikarah shreyah shrimanllokatrayashrayah
अर्थ:श्रीद, श्रीश, श्रीनिवास, श्रीनिधि, श्रीविभावन; श्रीधर, श्रीकर, श्रेय, श्रीमान और लोकत्रयाश्रय।
स्वक्षः स्वङ्गः शतानन्दो नन्दिर्ज्योतिर्गणेश्वरः । विजितात्माऽविधेयात्मा सत्कीर्तिश्छिन्नसंशयः ॥ ६६॥
Svakshah svangah shatanando nandirjyotirganeshvarah Vijitatmavidheyatma satkirtishchhinnasamshayah
अर्थ:स्वक्ष, स्वंग, शतानन्द, नन्दि, ज्योतिर्गणेश्वर; विजितात्मा, अविधेयात्मा, सत्कीर्ति और छिन्नसंशय।
उदीर्णः सर्वतश्चक्षुरनीशः शाश्वतस्थिरः । भूशयो भूषणो भूतिर्विशोकः शोकनाशनः ॥ ६७॥
Udirnah sarvatashchakshuranishah shashvatasthirah Bhushayo bhushano bhutirvishokah shokanashanah
अर्थ:उदीर्ण, सर्वतश्चक्षु, अनीश, शाश्वत-स्थिर; भूशय, भूषण, भूति, विशोक और शोकनाशन।
अर्चिष्मानर्चितः कुम्भो विशुद्धात्मा विशोधनः । अनिरुद्धोऽप्रतिरथः प्रद्युम्नोऽमितविक्रमः ॥ ६८॥
Archishmanarchitah kumbho vishuddhatma vishodhanah Aniruddhopratirathah pradyumnomitavikramah
अर्थ:अर्चिष्मान, अर्चित, कुम्भ, विशुद्धात्मा, विशोधन; अनिरुद्ध, अप्रतिरथ, प्रद्युम्न और अमितविक्रम।
कालनेमिनिहा वीरः शौरिः शूरजनेश्वरः । त्रिलोकात्मा त्रिलोकेशः केशवः केशिहा हरिः ॥ ६९॥
Kalaneminiha virah shaurih shurajaneshvarah Trilokatma trilokeshah keshavah keshiha harih
अर्थ:कालनेमिनिहा, वीर, शौरि, शूरजनेश्वर; त्रिलोकात्मा, त्रिलोकेश, केशव, केशिहा और हरि।
कामदेवः कामपालः कामी कान्तः कृतागमः । अनिर्देश्यवपुर्विष्णुर्वीरोऽनन्तो धनञ्जयः ॥ ७०॥
Kamadevah kamapalah kami kantah kritagamah Anirdeshyavapurvishnurvironanto dhananjayah
अर्थ:कामदेव, कामपाल, कामी, कान्त, कृतागम; अनिर्देश्यवपु, विष्णु, वीर, अनन्त और धनञ्जय।
ब्रह्मण्यो ब्रह्मकृद् ब्रह्मा ब्रह्म ब्रह्मविवर्धनः । ब्रह्मविद् ब्राह्मणो ब्रह्मी ब्रह्मज्ञो ब्राह्मणप्रियः ॥ ७१॥
Brahmanyo brahmakrid brahma brahma brahmavivardhanah Brahmavid brahmano brahmi brahmajno brahmanapriyah
अर्थ:ब्रह्मण्य, ब्रह्मकृत्, ब्रह्मा, ब्रह्म, ब्रह्मविवर्धन; ब्रह्मविद्, ब्राह्मण, ब्रह्मी, ब्रह्मज्ञ और ब्राह्मणप्रिय।
महाक्रमो महाकर्मा महातेजा महोरगः । महाक्रतुर्महायज्वा महायज्ञो महाहविः ॥ ७२॥
Mahakramo mahakarma mahateja mahoragah Mahakraturmahayajva mahayajno mahahavih
अर्थ:महाक्रम, महाकर्मा, महातेजा, महोरग; महाक्रतु, महायज्वा, महायज्ञ और महाहवि।
स्तव्यः स्तवप्रियः स्तोत्रं स्तुतिः स्तोता रणप्रियः । पूर्णः पूरयिता पुण्यः पुण्यकीर्तिरनामयः ॥ ७३॥
Stavyah stavapriyah stotram stutih stota ranapriyah Purnah purayita punyah punyakirtiranamayah
अर्थ:स्तव्य, स्तवप्रिय, स्तोत्र, स्तुति, स्तोता, रणप्रिय; पूर्ण, पूरयिता, पुण्य, पुण्यकीर्ति और अनामय।
मनोजवस्तीर्थकरो वसुरेता वसुप्रदः । वसुप्रदो वासुदेवो वसुर्वसुमना हविः ॥ ७४॥
Manojavastirthakaro vasureta vasupradah Vasuprado vasudevo vasurvasumana havih
अर्थ:मनोजव, तीर्थकर, वसुरेता, वसुप्रद; वसुप्रद, वासुदेव, वसु, वसुमना और हवि।
सद्गतिः सत्कृतिः सत्ता सद्भूतिः सत्परायणः । शूरसेनो यदुश्रेष्ठः सन्निवासः सुयामुनः ॥ ७५॥
Sadgatih satkritih satta sadbhutih satparayanah Shuraseno yadushreshthah sannivasah suyamunah
अर्थ:सद्गति, सत्कृति, सत्ता, सद्भूति, सत्परायण; शूरसेन, यदुश्रेष्ठ, सन्निवास और सुयामुन।
भूतावासो वासुदेवः सर्वासुनिलयोऽनलः । दर्पहा दर्पदो दृप्तो दुर्धरोऽथापराजितः ॥ ७६॥
Bhutavaso vasudevah sarvasunilayonalah Darpaha darpado dripto durdharothaparajitah
अर्थ:भूतावास, वासुदेव, सर्वासुनिलय, अनल; दर्पहा, दर्पद, दृप्त, दुर्धर और अपराजित।
विश्वमूर्तिर्महामूर्तिर्दीप्तमूर्तिरमूर्तिमान् । अनेकमूर्तिरव्यक्तः शतमूर्तिः शताननः ॥ ७७॥
Vishvamurtirmahamurtirdiptamurtiramurtiman Anekamurtiravyaktah shatamurtih shatananah
अर्थ:विश्वमूर्ति, महामूर्ति, दीप्तमूर्ति, अमूर्तिमान; अनेकमूर्ति, अव्यक्त, शतमूर्ति और शतानन।
एको नैकः सवः कः किं यत् तत्पदमनुत्तमम् । लोकबन्धुर्लोकनाथो माधवो भक्तवत्सलः ॥ ७८॥
Eko naikah savah kah kim yat tatpadamanuttamam Lokabandhurlokanatho madhavo bhaktavatsalah
अर्थ:एक, नैक, सव, क, किं, यत्, तत्, परम पद; लोकबन्धु, लोकनाथ, माधव और भक्तवत्सल।
सुवर्णवर्णो हेमाङ्गो वराङ्गश्चन्दनाङ्गदी । वीरहा विषमः शून्यो घृताशीरचलश्चलः ॥ ७९॥
Suvarnavarno hemango varangashchandanangadi Viraha vishamah shunyo ghritashirachalashchalah
अर्थ:सुवर्णवर्ण, हेमांग, वरांग, चन्दनांगदी; वीरहा, विषम, शून्य, घृताशी, अचल और चल।
अमानी मानदो मान्यो लोकस्वामी त्रिलोकधृक् । सुमेधा मेधजो धन्यः सत्यमेधा धराधरः ॥ ८०॥
Amani manado manyo lokasvami trilokadhrik Sumedha medhajo dhanyah satyamedha dharadharah
अर्थ:अमानी, मानद, मान्य, लोकस्वामी, त्रिलोकधृक्; सुमेधा, मेधज, धन्य, सत्यमेधा और धराधर।
तेजोवृषो द्युतिधरः सर्वशस्त्रभृतां वरः । प्रग्रहो निग्रहो व्यग्रो नैकशृङ्गो गदाग्रजः ॥ ८१॥
Tejovrisho dyutidharah sarvashastrabhritam varah Pragraho nigraho vyagro naikashringo gadagrajah
अर्थ:तेजोवृष, द्युतिधर, सर्व शस्त्रधारियों में श्रेष्ठ; प्रग्रह, निग्रह, व्यग्र, नैकशृंग और गदाग्रज।
चतुर्मूर्तिश्चतुर्बाहुश्चतुर्व्यूहश्चतुर्गतिः । चतुरात्मा चतुर्भावश्चतुर्वेदविदेकपात् ॥ ८२॥
Chaturmurtishchaturbahushchaturvyuhashchaturgatih Chaturatma chaturbhavashchaturvedavidekapat
अर्थ:चतुर्मूर्ति, चतुर्बाहु, चतुर्व्यूह, चतुर्गति; चतुरात्मा, चतुर्भाव, चतुर्वेदविद् और एकपात्।
समावर्तोऽनिवृत्तात्मा दुर्जयो दुरतिक्रमः । दुर्लभो दुर्गमो दुर्गो दुरावासो दुरारिहा ॥ ८३॥
Samavartonivrittatma durjayo duratikramah Durlabho durgamo durgo duravaso durariha
अर्थ:समावर्त, अनिवृत्तात्मा, दुर्जय, दुरतिक्रम; दुर्लभ, दुर्गम, दुर्ग, दुरावास और दुरारिहा।
शुभाङ्गो लोकसारङ्गः सुतन्तुस्तन्तुवर्धनः । इन्द्रकर्मा महाकर्मा कृतकर्मा कृतागमः ॥ ८४॥
Shubhango lokasarangah sutantustantuvardhanah Indrakarma mahakarma kritakarma kritagamah
अर्थ:शुभांग, लोकसारंग, सुतन्तु, तन्तुवर्धन; इन्द्रकर्मा, महाकर्मा, कृतकर्मा और कृतागम।
उद्भवः सुन्दरः सुन्दो रत्ननाभः सुलोचनः । अर्को वाजसनः शृङ्गी जयन्तः सर्वविज्जयी ॥ ८५॥
Udbhavah sundarah sundo ratnanabhah sulochanah Arko vajasanah shringi jayantah sarvavijjayi
अर्थ:उद्भव, सुन्दर, सुन्द, रत्ननाभ, सुलोचन; अर्क, वाजसन, शृंगी, जयन्त और सर्वविज्जयी।
सुवर्णबिन्दुरक्षोभ्यः सर्ववागीश्वरेश्वरः । महाह्रदो महागर्तो महाभूतो महानिधिः ॥ ८६॥
Suvarnabindurakshobhyah sarvavagishvareshvarah Mahahrado mahagarto mahabhuto mahanidhih
अर्थ:सुवर्णबिन्दु, अक्षोभ्य, समस्त वाणी के ईश्वरों के ईश्वर; महाह्रद, महागर्त, महाभूत और महानिधि।
कुमुदः कुन्दरः कुन्दः पर्जन्यः पावनोऽनिलः । अमृताशोऽमृतवपुः सर्वज्ञः सर्वतोमुखः ॥ ८७॥
Kumudah kundarah kundah parjanyah pavanonilah Amritashomritavapuh sarvajnah sarvatomukhah
अर्थ:कुमुद, कुन्दर, कुन्द, पर्जन्य, पावन, अनिल; अमृताश, अमृतवपु, सर्वज्ञ और सर्वतोमुख।
सुलभः सुव्रतः सिद्धः शत्रुजिच्छत्रुतापनः । न्यग्रोधोऽदुम्बरोऽश्वत्थश्चाणूरान्ध्रनिषूदनः ॥ ८८॥
Sulabhah suvratah siddhah shatrujichchhatrutapanah Nyagrodhodumbaroshvatthashchanurandhranishudanah
अर्थ:सुलभ, सुव्रत, सिद्ध, शत्रुजित्, शत्रुतापन; न्यग्रोध, उदुम्बर, अश्वत्थ और चाणूर-आन्ध्र-निषूदन।
सहस्रार्चिः सप्तजिह्वः सप्तैधाः सप्तवाहनः । अमूर्तिरनघोऽचिन्त्यो भयकृद्भयनाशनः ॥ ८९॥
Sahasrarchih saptajihvah saptaidhah saptavahanah Amurtiranaghochintyo bhayakridbhayanashanah
अर्थ:सहस्रार्चि, सप्तजिह्व, सप्तैधा, सप्तवाहन; अमूर्ति, अनघ, अचिन्त्य, भयकृत् और भयनाशन।
अणुर्बृहत्कृशः स्थूलो गुणभृन्निर्गुणो महान् । अधृतः स्वधृतः स्वास्यः प्राग्वंशो वंशवर्धनः ॥ ९०॥
Anurbrihatkrishah sthulo gunabhrinnirguno mahan Adhritah svadhritah svasyah pragvamsho vamshavardhanah
अर्थ:अणु-बृहत्, कृश-स्थूल; गुणभृत्, निर्गुण, महान; अधृत, स्वधृत, स्वास्य, प्राग्वंश और वंशवर्धन।
भारभृत् कथितो योगी योगीशः सर्वकामदः । आश्रमः श्रमणः क्षामः सुपर्णो वायुवाहनः ॥ ९१॥
Bharabhrit kathito yogi yogishah sarvakamadah Ashramah shramanah kshamah suparno vayuvahanah
अर्थ:भारभृत्, कथित, योगी, योगीश, सर्वकामद; आश्रम, श्रमण, क्षाम, सुपर्ण और वायुवाहन।
धनुर्धरो धनुर्वेदो दण्डो दमयिता दमः । अपराजितः सर्वसहो नियन्ताऽनियमोऽयमः ॥ ९२॥
Dhanurdharo dhanurvedo dando damayita damah Aparajitah sarvasaho niyantaniyamoyamah
अर्थ:धनुर्धर, धनुर्वेद, दण्ड, दमयिता, दम; अपराजित, सर्वसह, नियन्ता, अनियम और अयम।
सत्त्ववान् सात्त्विकः सत्यः सत्यधर्मपरायणः । अभिप्रायः प्रियार्होऽर्हः प्रियकृत् प्रीतिवर्धनः ॥ ९३॥
Sattvavan sattvikah satyah satyadharmaparayanah Abhiprayah priyarhorhah priyakrit pritivardhanah
अर्थ:सत्त्ववान, सात्त्विक, सत्य, सत्यधर्मपरायण; अभिप्राय, प्रियार्ह, अर्ह, प्रियकृत् और प्रीतिवर्धन।
विहायसगतिर्ज्योतिः सुरुचिर्हुतभुग्विभुः । रविर्विरोचनः सूर्यः सविता रविलोचनः ॥ ९४॥
Vihayasagatirjyotih suruchirhutabhugvibhuh Ravirvirochanah suryah savita ravilochanah
अर्थ:विहायसगति, ज्योति, सुरुचि, हुतभुक्, विभु; रवि, विरोचन, सूर्य, सविता और रविलोचन।
अनन्तो हुतभुग्भोक्ता सुखदो नैकजोऽग्रजः । अनिर्विण्णः सदामर्षी लोकाधिष्ठानमद्भुतः ॥ ९५॥
Ananto hutabhugbhokta sukhado naikajograjah Anirvinnah sadamarshi lokadhishthanamadbhutah
अर्थ:अनन्त, हुतभुक्-भोक्ता, सुखद, नैकज, अग्रज; अनिर्विण्ण, सदामर्षी, लोकाधिष्ठान और अद्भुत।
सनात्सनातनतमः कपिलः कपिरव्ययः । स्वस्तिदः स्वस्तिकृत्स्वस्ति स्वस्तिभुक्स्वस्तिदक्षिणः ॥ ९६॥
Sanatsanatanatamah kapilah kapiravyayah Svastidah svastikritsvasti svastibhuksvastidakshinah
अर्थ:सनात्, सनातनतम, कपिल, कपि, अव्यय; स्वस्तिद, स्वस्तिकृत्, स्वस्ति, स्वस्तिभुक् और स्वस्तिदक्षिण।
अरौद्रः कुण्डली चक्री विक्रम्यूर्जितशासनः । शब्दातिगः शब्दसहः शिशिरः शर्वरीकरः ॥ ९७॥
Araudrah kundali chakri vikramyurjitashasanah Shabdatigah shabdasahah shishirah sharvarikarah
अर्थ:अरौद्र, कुण्डली, चक्री, विक्रमी, ऊर्जितशासन; शब्दातिग, शब्दसह, शिशिर और शर्वरीकर।
अक्रूरः पेशलो दक्षो दक्षिणः क्षमिणांवरः । विद्वत्तमो वीतभयः पुण्यश्रवणकीर्तनः ॥ ९८॥
Akrurah peshalo daksho dakshinah kshaminamvarah Vidvattamo vitabhayah punyashravanakirtanah
अर्थ:अक्रूर, पेशल, दक्ष, दक्षिण, क्षमिणां वर; विद्वत्तम, वीतभय और पुण्यश्रवणकीर्तन।
उत्तारणो दुष्कृतिहा पुण्यो दुःस्वप्ननाशनः । वीरहा रक्षणः सन्तो जीवनः पर्यवस्थितः ॥ ९९॥
Uttarano dushkritiha punyo duhsvapnanashanah Viraha rakshanah santo jivanah paryavasthitah
अर्थ:उत्तारण, दुष्कृतिहा, पुण्य, दुःस्वप्ननाशन; वीरहा, रक्षण, सन्त, जीवन और पर्यवस्थित।
अनन्तरूपोऽनन्तश्रीर्जितमन्युर्भयापहः । चतुरश्रो गभीरात्मा विदिशो व्यादिशो दिशः ॥ १००॥
Anantaruponantashrirjitamanyurbhayapahah Chaturashro gabhiratma vidisho vyadisho dishah
अर्थ:अनन्तरूप, अनन्तश्री, जितमन्यु, भयापह; चतुरश्र, गभीरात्मा, विदिश, व्यादिश और दिश।
अनादिर्भूर्भुवो लक्ष्मीः सुवीरो रुचिराङ्गदः । जननो जनजन्मादिर्भीमो भीमपराक्रमः ॥ १०१॥
Anadirbhurbhuvo lakshmih suviro ruchirangadah Janano janajanmadirbhimo bhimaparakramah
अर्थ:अनादि, भू-भुवः, लक्ष्मी, सुवीर, रुचिरांगद; जनन, जनजन्मादि, भीम और भीमपराक्रम।
आधारनिलयोऽधाता पुष्पहासः प्रजागरः । ऊर्ध्वगः सत्पथाचारः प्राणदः प्रणवः पणः ॥ १०२॥
Adharanilayodhata pushpahasah prajagarah Urdhvagah satpathacharah pranadah pranavah panah
अर्थ:आधारनिलय, अधाता, पुष्पहास, प्रजागर; ऊर्ध्वग, सत्पथाचार, प्राणद, प्रणव और पण।
प्रमाणं प्राणनिलयः प्राणभृत्प्राणजीवनः । तत्त्वं तत्त्वविदेकात्मा जन्ममृत्युजरातिगः ॥ १०३॥
Pramanam prananilayah pranabhritpranajivanah Tattvam tattvavidekatma janmamrityujaratigah
अर्थ:प्रमाण, प्राणनिलय, प्राणभृत्, प्राणजीवन; तत्त्व, तत्त्वविद्, एकात्मा और जन्म-मृत्यु-जरा से परे।
भूर्भुवःस्वस्तरुस्तारः सविता प्रपितामहः । यज्ञो यज्ञपतिर्यज्वा यज्ञाङ्गो यज्ञवाहनः ॥ १०४॥
Bhurbhuvahsvastarustarah savita prapitamahah Yajno yajnapatiryajva yajnango yajnavahanah
अर्थ:भूर्भुवःस्व-स्तरु, तार, सविता, प्रपितामह; यज्ञ, यज्ञपति, यज्वा, यज्ञांग और यज्ञवाहन।
यज्ञभृद् यज्ञकृद् यज्ञी यज्ञभुग् यज्ञसाधनः । यज्ञान्तकृद् यज्ञगुह्यमन्नमन्नाद एव च ॥ १०५॥
Yajnabhrid yajnakrid yajni yajnabhug yajnasadhanah Yajnantakrid yajnaguhyamannamannada eva cha
अर्थ:यज्ञभृत्, यज्ञकृत्, यज्ञी, यज्ञभुक्, यज्ञसाधन; यज्ञान्तकृत्, यज्ञगुह्य, अन्न और अन्नाद।
आत्मयोनिः स्वयञ्जातो वैखानः सामगायनः । देवकीनन्दनः स्रष्टा क्षितीशः पापनाशनः ॥ १०६॥
Atmayonih svayanjato vaikhanah samagayanah Devakinandanah srashta kshitishah papanashanah
अर्थ:आत्मयोनि, स्वयञ्जात, वैखान, सामगायन; देवकीनन्दन, स्रष्टा, क्षितीश और पापनाशन।
शङ्खभृन्नन्दकी चक्री शार्ङ्गधन्वा गदाधरः । रथाङ्गपाणिरक्षोभ्यः सर्वप्रहरणायुधः ॥ १०७॥
Shankhabhrinnandaki chakri sharngadhanva gadadharah Rathangapanirakshobhyah sarvapraharanayudhah
अर्थ:शंखभृत्, नन्दकी, चक्री, शार्ङ्गधन्वा, गदाधर; रथांगपाणि, अक्षोभ्य और सर्वप्रहरणायुध।
वनमाली गदी शार्ङ्गी शङ्खी चक्री च नन्दकी । श्रीमान् नारायणो विष्णुर्वासुदेवोऽभिरक्षतु ॥ १०८॥
Vanamali gadi sharngi shankhi chakri cha nandaki Shriman narayano vishnurvasudevobhirakshatu
अर्थ:वनमाला, गदा, शार्ङ्ग, शंख, चक्र और नन्दक धारण करने वाले — श्रीमान नारायण, विष्णु, वासुदेव हमारी पूर्ण रक्षा करें!
॥ फलश्रुतिः ॥
Phalashrutih
अर्थ:फलश्रुति — इन सहस्रनामों के पाठ का फल:
भीष्म उवाच — इतीदं कीर्तनीयस्य केशवस्य महात्मनः । नाम्नां सहस्रं दिव्यानामशेषेण प्रकीर्तितम् ॥
Bhishma uvacha — Itidam kirtaniyasya keshavasya mahatmanah Namnam sahasram divyanamasheshena prakirtitam
अर्थ:भीष्म बोले: इस प्रकार मैंने स्तुति-योग्य महात्मा केशव के एक हजार दिव्य नामों का पूर्ण कीर्तन किया।
य इदं शृणुयान्नित्यं यश्चापि परिकीर्तयेत् । नाशुभं प्राप्नुयात्किञ्चित्सोऽमुत्रेह च मानवः ॥
Ya idam sharinuyannityam yashchapi parikirtayet Nashubham prapnuyatkinchitsomutreha cha manavah
अर्थ:जो मनुष्य प्रतिदिन इसे सुनता और इसका कीर्तन करता है, उसका इस लोक और परलोक में कोई अशुभ नहीं होता।
दुर्गाण्यतितरत्याशु पुरुषः पुरुषोत्तमम् । स्तुवन्नामसहस्रेण नित्यं भक्तिसमन्वितः ॥ वासुदेवाश्रयो मर्त्यो वासुदेवपरायणः । सर्वपापविशुद्धात्मा याति ब्रह्म सनातनम् ॥
Durganyatitaratyashu purushah purushottamam Stuvannamasahasrena nityam bhaktisamanvitah Vasudevashrayo martyo vasudevaparayanah Sarvapapavishuddhatma yati brahma sanatanam
अर्थ:जो भक्तिपूर्वक प्रतिदिन इन सहस्रनामों से पुरुषोत्तम की स्तुति करता है, वह शीघ्र समस्त कठिनाइयों से पार हो जाता है। जो मनुष्य वासुदेव की शरण लेता और उनमें परायण रहता है, उसकी आत्मा सब पापों से शुद्ध होकर सनातन ब्रह्म को प्राप्त होती है।
न वासुदेवभक्तानामशुभं विद्यते क्वचित् । जन्ममृत्युजराव्याधिभयं नैवोपजायते ॥
Na vasudevabhaktanamashubham vidyate kvachit Janmamrityujaravyadhibhayam naivopajayate
अर्थ:वासुदेव के भक्तों का कभी कोई अशुभ नहीं होता; उन्हें जन्म, मृत्यु, जरा और रोग का भय नहीं रहता।
अर्जुन उवाच — पद्मपत्रविशालाक्ष पद्मनाभ सुरोत्तम । भक्तानामनुरक्तानां त्राता भव जनार्दन ॥ श्रीभगवानुवाच — यो मां नामसहस्रेण स्तोतुमिच्छति पाण्डव । सोऽहमेकेन श्लोकेन स्तुत एव न संशयः ॥
Arjuna uvacha — Padmapatravishalaksha padmanabha surottama Bhaktanamanuraktanam trata bhava janardana Shribhagavanuvacha — Yo mam namasahasrena stotumichchhati pandava Sohamekena shlokena stuta eva na samshayah
अर्थ:अर्जुन बोले: हे कमलनयन, पद्मनाभ, देवश्रेष्ठ! अपने प्रेमी भक्तों के रक्षक बनिए, हे जनार्दन। श्रीभगवान बोले: हे पाण्डव! जो सहस्रनाम से मेरी स्तुति करना चाहता है, वह एक श्लोक मात्र से भी मेरी पूर्ण स्तुति कर लेता है — इसमें सन्देह नहीं।
व्यास उवाच — वासनाद्वासुदेवस्य वासितं भुवनत्रयम् । सर्वभूतनिवासोऽसि वासुदेव नमोऽस्तु ते ॥
Vyasa uvacha — Vasanadvasudevasya vasitam bhuvanatrayam Sarvabhutanivasosi vasudeva namostu te
अर्थ:व्यास बोले: वासुदेव के निवास से तीनों लोक व्याप्त हैं। आप समस्त भूतों के निवास हैं — हे वासुदेव, आपको नमस्कार।
पार्वत्युवाच — केनोपायेन लघुना विष्णोर्नामसहस्रकम् । पठ्यते पण्डितैर्नित्यं श्रोतुमिच्छाम्यहं प्रभो ॥ ईश्वर उवाच — श्रीराम राम रामेति रमे रामे मनोरमे । सहस्रनाम तत्तुल्यं रामनाम वरानने ॥
Parvatyuvacha — Kenopayena laghuna vishnornamasahasrakam Pathyate panditairnityam shrotumichchhamyaham prabho Ishvara uvacha — Shrirama rama rameti rame rame manorame Sahasranama tattulyam ramanama varanane
अर्थ:पार्वती ने पूछा: हे प्रभु! विद्वान किस सरल उपाय से विष्णु के सहस्रनाम का नित्य पाठ करते हैं? मैं सुनना चाहती हूँ। शिव बोले: 'श्रीराम, राम, राम' — इस मनोरम राम में मैं रमण करता हूँ; हे सुमुखी! रामनाम सम्पूर्ण सहस्रनाम के तुल्य है।
ब्रह्मोवाच — नमोऽस्त्वनन्ताय सहस्रमूर्तये सहस्रपादाक्षिशिरोरुबाहवे । सहस्रनाम्ने पुरुषाय शाश्वते सहस्रकोटियुगधारिणे नमः ॥
Brahmovacha — Namostvanantaya sahasramurtaye Sahasrapadakshishirorubahave Sahasranamne purushaya shashvate Sahasrakotiyugadharine namah
अर्थ:ब्रह्मा बोले: सहस्र रूपों वाले अनन्त को नमस्कार — सहस्र चरण, नेत्र, शीश और भुजाओं वाले; सहस्र नामों वाले शाश्वत पुरुष, सहस्र-कोटि युगों के धारक को नमस्कार।
सञ्जय उवाच — यत्र योगेश्वरः कृष्णो यत्र पार्थो धनुर्धरः । तत्र श्रीर्विजयो भूतिर्ध्रुवा नीतिर्मतिर्मम ॥
Sanjaya uvacha — Yatra yogeshvarah krishno yatra partho dhanurdharah Tatra shrirvijayo bhutirdhruva nitirmatirmama
अर्थ:सञ्जय बोले: जहाँ योगेश्वर कृष्ण हैं और जहाँ धनुर्धर अर्जुन हैं — वहीं श्री, विजय, विभूति और अचल नीति है: यही मेरा निश्चय है।
कायेन वाचा मनसेन्द्रियैर्वा बुद्ध्यात्मना वा प्रकृतेः स्वभावात् । करोमि यद्यत्सकलं परस्मै नारायणायेति समर्पयामि ॥
Kayena vacha manasendriyairva Buddhyatmana va prakriteh svabhavat Karomi yadyatsakalam parasmai Narayanayeti samarpayami
अर्थ:मैं शरीर, वाणी, मन, इन्द्रियों, बुद्धि या आत्मा से, अथवा स्वभाववश जो कुछ भी करता हूँ, वह सब परम नारायण को समर्पित करता हूँ।
इति श्रीविष्णोर्दिव्यसहस्रनामस्तोत्रं सम्पूर्णम् ॥ ॐ तत् सत् ॥
Iti shrivishnordivyasahasranamastotram sampurnam Om tat sat
अर्थ:इस प्रकार भगवान विष्णु का दिव्य सहस्रनाम स्तोत्र सम्पूर्ण हुआ। ॐ तत् सत्।
शब्द-दर-शब्द अर्थ
उच्चारण सुनने के लिए किसी भी शब्द पर क्लिक करें
विष्णु सहस्रनाम पाठ के लाभ
Recitation of all 1000 names is regarded as the supreme remedy for every sorrow — Bhishma declared it the highest dharma when asked the easiest path to liberation.
The Phalashruti promises that daily recitation or even listening brings no misfortune in this world or the next.
Frees the devotee from fear of birth, death, old age and disease (janma-mrityu-jara-vyadhi).
Purifies the mind of anger, greed and jealousy and bestows peace, patience, memory and good fortune.
Said to cure chronic illness — 'rogarto muchyate rogat' (the sick are freed from disease, the bound from bondage).
Grants wealth, fame, victory and progeny: each seeker attains exactly what they desire.
Universally revered — Adi Shankaracharya wrote his famous commentary on it, and it crosses every sampradaya.
Most commonly recited on Thursdays, Ekadashi, Saturdays and during the Vishnu/ Satyanarayan puja.
विष्णु सहस्रनाम जप विधि
Bathe and sit facing east or north before an image of Vishnu, Krishna or Narayana. Light a lamp and begin with the opening dhyana shlokas (Shuklambaradharam and Shantakaram). Recite the 1000 names slowly, clearly and with devotion — the complete path takes about 25–30 minutes. If a full recitation is not possible, the tradition says even one shloka, or simply the name of Rama, carries the merit of all thousand. Conclude with the Phalashruti. Maintain unbroken attention on the Lord throughout.
अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न
ये भी पढ़ें
ॐ
Explore more sacred mantras with complete meaning and chanting guides