Mantra.Tips
vishnukrishnadhruvabhagavata-purana

ध्रुव स्तुति

🕉️ hindu·📿 1× जप·🕐 Brahma-muhurta or evening; during Srimad Bhagavata study, Ekadashi and Janmashtami·📜 Srimad Bhagavata Purana, Canto 4, Chapter 9, verses 6–17 (Dhruva-krita Bhagavat-stuti)

अन्य नाम / खोज: dhruva stuti · yontah pravishya · dhruva krita bhagavat stuti · dhruva maharaja prayers · prayers of dhruva · dhruva stotram bhagavatam

Share:

अर्थ

ध्रुव स्तुति बालक-भक्त ध्रुव महाराज द्वारा भगवान् विष्णु को अर्पित तेजस्वी प्रार्थना है, जो श्रीमद्भागवत महापुराण के चतुर्थ स्कन्ध (अध्याय 9) में वर्णित है। जब भगवान् ने अवाक् एवं विस्मित बालक को अपने शंख से स्पर्श किया, तब ध्रुव की वाणी जाग उठी और ये बारह श्लोक प्रकट हुए। वे भगवान् को सर्वशक्तिमान अन्तर्यामी रूप में स्तुति करते हैं, स्वर्गिक फलों को अस्वीकार करते हैं, और केवल शुद्ध भक्तों का संग तथा अखण्ड प्रेमभक्ति माँगते हैं। राज्य की कामना से चले किन्तु भगवान् को पा लेने वाले इस भक्त की निष्काम भक्ति का यह आदर्श उदाहरण है।

उत्पत्ति और कथा

Srimad Bhagavata Purana, Canto 4, Chapter 9, verses 6–17 (Dhruva-krita Bhagavat-stuti) · Sage Veda-Vyasa (as spoken by Dhruva Maharaja) · Classical Puranic era

Dhruva, the five-year-old son of King Uttanapada, was insulted by his stepmother and resolved to attain a position higher than anyone had ever known. Guided by the sage Narada, he performed severe austerities in the forest at Madhuvana, meditating on Lord Vishnu. Pleased by his determination, the Lord appeared before him. The boy, overwhelmed and unable to speak, was touched on the cheek by the Lord's conch, and at once these twelve verses of glorification poured from his awakened heart. Having seen God, Dhruva no longer cared for the kingdom he had sought, and was ultimately granted the eternal, never-falling abode of the pole star, Dhruva-loka.

शास्त्रों में वर्णित

Tradition holds that the Lord's conch touching Dhruva's cheek instantly bestowed perfect Vedic knowledge and eloquence upon the illiterate child — the very awakening he describes in the first verse. So pleased was the Lord with this prayer that He granted Dhruva the imperishable polar abode, where he shines as the fixed pole star around which all the luminaries revolve, untouched even by the dissolution of the cosmos.

सम्पूर्ण पाठ अर्थ सहित

किसी भी पंक्ति या ▶ बटन पर टैप कर सुनें

श्लोक 1

योऽन्तः प्रविश्य मम वाचमिमां प्रसुप्तां सञ्जीवयत्यखिलशक्तिधरः स्वधाम्ना अन्यांश्च हस्तचरणश्रवणत्वगादीन् प्राणान्नमो भगवते पुरूषाय तुभ्यम्

yo 'ntaḥ praviśya mama vācam imāṃ prasuptāṃ sañjīvayaty akhila-śakti-dharaḥ sva-dhāmnā | anyāṃś ca hasta-caraṇa-śravaṇa-tvag-ādīn prāṇān namo bhagavate puruṣāya tubhyam || 1 ||

अर्थ:हे प्रभो! आप समस्त शक्तियों के धारक सर्वशक्तिमान हैं। मेरे भीतर प्रविष्ट होकर आपने अपने तेज से मेरी सोई हुई वाणी को पुनः जीवित कर दिया, तथा मेरे हाथ, पैर, कान, त्वचा आदि इन्द्रियों और प्राणों को भी सजीव किया। आप उस परमपुरुष को मेरा नमस्कार है।

श्लोक 2

एकस्त्वमेव भगवन्निदमात्मशक्त्या मायाख्ययोरुगुणया महदाद्यशेषम् सृष्ट्वानुविश्य पुरुषस्तदसद्गुणेषु नानेव दारुषु विभावसुवद्विभासि

ekas tvam eva bhagavann idam ātma-śaktyā māyākhyayoru-guṇayā mahad-ādy-aśeṣam | sṛṣṭvānuviśya puruṣas tad-asad-guṇeṣu nāneva dāruṣu vibhāvasu-vad vibhāsi || 2 ||

अर्थ:हे भगवन्! केवल आप ही एक हैं, जो अपनी 'माया' नामक उग्र गुणों वाली शक्ति से महत्तत्त्व आदि समस्त सृष्टि की रचना करके उसमें पुरुषरूप से प्रवेश करते हैं और उसके गुणों में अनेक के समान प्रतीत होते हैं — जैसे एक ही अग्नि विभिन्न काष्ठों में नाना रूपों में प्रकाशित होती है।

श्लोक 3

त्वद्दत्तया वयुनयेदमचष्ट विश्वं सुप्तप्रबुद्ध इव नाथ भवत्प्रपन्नः तस्यापवर्ग्यशरणं तव पादमूलं विस्मर्यते कृतविदा कथमार्तबन्धो

tvad-dattayā vayunayedam acaṣṭa viśvaṃ supta-prabuddha iva nātha bhavat-prapannaḥ | tasyāpavargya-śaraṇaṃ tava pāda-mūlaṃ vismaryate kṛta-vidā katham ārta-bandho || 3 ||

अर्थ:हे नाथ! आपके द्वारा दी गई बुद्धि से ही यह शरणागत जीव इस विश्व को वैसे देख पाता है जैसे कोई निद्रा से जागा हुआ। हे आर्तबन्धो! फिर कोई विवेकी पुरुष आपके उन चरणकमलों को कैसे भूल सकता है, जो मुक्ति के एकमात्र आश्रय हैं?

श्लोक 4

नूनं विमुष्टमतयस्तव मायया ते ये त्वां भवाप्ययविमोक्षणमन्यहेतोः अर्चन्ति कल्पकतरुं कुणपोपभोग्य- मिच्छन्ति यत्स्पर्शजं निरयेऽपि नॄणाम्

nūnaṃ vimuṣṭa-matayas tava māyayā te ye tvāṃ bhavāpyaya-vimokṣaṇam anya-hetoḥ | arcanti kalpaka-taruṃ kuṇapopabhogyam icchanti yat sparśajaṃ niraye 'pi nṝṇām || 4 ||

अर्थ:निश्चय ही उनकी बुद्धि आपकी माया से हर ली गई है, जो आपको — कल्पवृक्ष को — जन्म-मृत्यु से छुटकारे आदि किसी अन्य कामना के लिए पूजते हैं; क्योंकि वे जिन स्पर्शजन्य भोगों की इच्छा करते हैं, वे तो शव के समान भोग हैं, जो नरक में भी सुलभ हैं।

श्लोक 5

या निर्वृतिस्तनुभृतां तव पादपद्म- ध्यानाद्भवज्जनकथाश्रवणेन वा स्यात् सा ब्रह्मणि स्वमहिमन्यपि नाथ मा भूत् किं‍त्वन्तकासिलुलितात्पततां विमानात्

yā nirvṛtis tanu-bhṛtāṃ tava pāda-padma- dhyānād bhavaj-jana-kathā-śravaṇena vā syāt | sā brahmaṇi sva-mahimany api nātha mā bhūt kiṃ tv antakāsi-lulitāt patatāṃ vimānāt || 5 ||

अर्थ:हे नाथ! आपके चरणकमलों के ध्यान से अथवा आपके भक्तों की कथा सुनने से प्राणियों को जो आनन्द प्राप्त होता है, वह आपके स्वमहिमारूप ब्रह्म (निर्विशेष मोक्ष) में लीन होने पर भी न मिले — फिर मृत्यु की तलवार से जिनके विमान नष्ट हो जाते हैं उन स्वर्गभोगों की तो बात ही क्या!

श्लोक 6

भक्तिं मुहुः प्रवहतां त्वयि मे प्रसङ्गो भूयादनन्त महताममलाशयानाम् येनाञ्जसोल्बणमुरुव्यसनं भवाब्धिं नेष्ये भवद्गुणकथामृतपानमत्तः

bhaktiṃ muhuḥ pravahatāṃ tvayi me prasaṅgo bhūyād ananta mahatām amalāśayānām | yenāñjasolbaṇam uru-vyasanaṃ bhavābdhiṃ neṣye bhavad-guṇa-kathāmṛta-pāna-mattaḥ || 6 ||

अर्थ:हे अनन्त! मुझे सदा उन महान्, निर्मल हृदय वाले भक्तों का संग प्राप्त हो, जिनकी भक्ति निरन्तर आप में प्रवाहित होती है; जिससे आपके गुणों की कथामृत के पान से मतवाला होकर मैं इस घोर विपत्तियों वाले भवसागर को सहज ही पार कर जाऊँ।

श्लोक 7

ते स्मरन्त्यतितरां प्रियमीश मर्त्यं ये चान्वदः सुतसुहृद्गृहवित्तदाराः ये त्वब्जनाभ भवदीयपदारविन्द- सौगन्ध्यलुब्धहृदयेषु कृतप्रसङ्गाः

te na smaranty atitarāṃ priyam īśa martyaṃ ye cānv adaḥ suta-suhṛd-gṛha-vitta-dārāḥ | ye tv abja-nābha bhavadīya-padāravinda- saugandhya-lubdha-hṛdayeṣu kṛta-prasaṅgāḥ || 7 ||

अर्थ:हे कमलनाभ! जिन्होंने आपके चरणकमलों की सुगन्ध के लोभी भक्तों के हृदय में प्रेम कर लिया है, वे, हे ईश! पुत्र, मित्र, घर, धन और स्त्री आदि इस मर्त्यलोक की प्रियतम वस्तुओं का भी स्मरण नहीं करते।

श्लोक 8

तिर्यङ्नगद्विजसरीसृपदेवदैत्य- मर्त्यादिभिः परिचितं सदसद्विशेषम् रूपं स्थविष्ठमज ते महदाद्यनेकं नातः परं परम वेद्मि यत्र वादः

tiryaṅ-naga-dvija-sarīsṛpa-deva-daitya- martyādibhiḥ paricitaṃ sad-asad-viśeṣam | rūpaṃ sthaviṣṭham aja te mahad-ādy-anekaṃ nātaḥ paraṃ parama vedmi na yatra vādaḥ || 8 ||

अर्थ:हे अज! पशु, वृक्ष, पक्षी, सरीसृप, देव, दैत्य, मनुष्य आदि से व्याप्त, सत् और असत् के भेद वाले आपके इस महत्तत्त्व आदि अनेक रूपों से युक्त स्थूल विश्वरूप को मैं जानता हूँ; इससे परे जो परम तत्त्व है उसे भी जानता हूँ, जिसमें कोई विवाद नहीं।

श्लोक 9

कल्पान्त एतदखिलं जठरेण गृह्णन् शेते पुमान् स्वदृगनन्तसखस्तदङ्के यन्नाभिसिन्धुरुहकाञ्चनलोकपद्म- गर्भे द्युमान् भगवते प्रणतोऽस्मि तस्मै

kalpānta etad akhilaṃ jaṭhareṇa gṛhṇan śete pumān sva-dṛg ananta-sakhas tad-aṅke | yan-nābhi-sindhu-ruha-kāñcana-loka-padma- garbhe dyumān bhagavate praṇato 'smi tasmai || 9 ||

अर्थ:जो परमपुरुष कल्पान्त में इस समस्त सृष्टि को अपने उदर में धारण कर, स्वयंप्रकाश रूप से अनन्त शेष को सखा बनाकर उन्हीं की गोद में शयन करते हैं, और जिनकी नाभि-सागर से उत्पन्न स्वर्णिम लोकपद्म के गर्भ में तेजस्वी ब्रह्मा प्रकट होते हैं — उन भगवान् को मैं प्रणाम करता हूँ।

श्लोक 10

त्वं नित्यमुक्तपरिशुद्धविबुद्ध आत्मा कूटस्थ आदिपुरुषो भगवांस्त्र्यधीशः यद्बुद्ध्यवस्थितिमखण्डितया स्वदृष्ट्या द्रष्टा स्थितावधिमखो व्यतिरिक्त आस्से १०

tvaṃ nitya-mukta-pariśuddha-vibuddha ātmā kūṭa-stha ādi-puruṣo bhagavāṃs try-adhīśaḥ | yad-buddhy-avasthitim akhaṇḍitayā sva-dṛṣṭyā draṣṭā sthitāv adhimakho vyatirikta āsse || 10 ||

अर्थ:आप नित्यमुक्त, परिशुद्ध, विबुद्ध आत्मा हैं, कूटस्थ आदिपुरुष, त्रिगुण/त्रिलोक के अधीश्वर भगवान् हैं। अपनी अखण्ड दृष्टि से बुद्धि की प्रत्येक अवस्था के द्रष्टा होते हुए भी आप सृष्टि-स्थिति के अध्यक्ष रूप में सबसे पृथक् और निर्लिप्त रहते हैं।

श्लोक 11

यस्मिन् विरुद्धगतयो ह्यनिशं पतन्ति विद्यादयो विविधशक्तय आनुपूर्व्यात् तद्ब्रह्म विश्वभवमेकमनन्तमाद्य- मानन्दमात्रमविकारमहं प्रपद्ये ११

yasmin viruddha-gatayo hy aniśaṃ patanti vidyādayo vividha-śaktaya ānupūrvyāt | tad brahma viśva-bhavam ekam anantam ādyam ānanda-mātram avikāram ahaṃ prapadye || 11 ||

अर्थ:जिसमें विद्या-अविद्या आदि परस्पर विरुद्ध गति वाली विविध शक्तियाँ क्रमशः निरन्तर उदित होती रहती हैं — उस एक, अनन्त, आदि, आनन्दस्वरूप, निर्विकार, विश्व के उद्गम ब्रह्म की मैं शरण ग्रहण करता हूँ।

श्लोक 12

सत्याशिषो हि भगवंस्तव पादपद्म- माशीस्तथानुभजतः पुरुषार्थमूर्तेः अप्येवमार्य भगवान् परिपाति दीनान् वाश्रेव वत्सकमनुग्रहकातरोऽस्मान् १२

satyāśiṣo hi bhagavaṃs tava pāda-padmam āśīs tathānubhajataḥ puruṣārtha-mūrteḥ | apy evam ārya bhagavān paripāti dīnān vāśreva vatsakam anugraha-kātaro 'smān || 12 ||

अर्थ:हे भगवन्! पुरुषार्थ-स्वरूप आपके चरणकमलों की सेवा करने वाले को जो आशीर्वाद मिलते हैं वे सत्य ही हैं। तथापि, हे आर्य! भगवान् अपने दीन भक्तों की प्रार्थना से भी बढ़कर रक्षा करते हैं — जैसे स्नेह से व्याकुल गाय अपने असहाय बछड़े का पालन करती है।

शब्द-दर-शब्द अर्थ

उच्चारण सुनने के लिए किसी भी शब्द पर क्लिक करें

योऽन्तः प्रविश्य🔊yo 'ntaḥ praviśyaHe who, having entered within
मम वाचमिमां प्रसुप्ताम्🔊mama vācam imāṃ prasuptāmthis my dormant (sleeping) power of speech
सञ्जीवयति🔊sañjīvayatienlivens, brings to life
अखिलशक्तिधरः🔊akhila-śakti-dharaḥthe holder of all potencies, all-powerful
स्वधाम्ना🔊sva-dhāmnāby His own splendour / personal energy
हस्तचरणश्रवणत्वगादीन्🔊hasta-caraṇa-śravaṇa-tvag-ādīnthe hands, legs, ears, skin and other (senses)
प्राणान्🔊prāṇānthe life-airs / vital energies
नमो भगवते पुरुषाय तुभ्यम्🔊namo bhagavate puruṣāya tubhyamobeisances unto You, the Supreme Personality of Godhead
एकस्त्वमेव भगवन्🔊ekas tvam eva bhagavanYou alone are the one Lord, O Bhagavan
आत्मशक्त्या मायाख्यया🔊ātma-śaktyā māyākhyayāby Your own potency known as Maya
नानेव दारुषु विभावसुवत्🔊nāneva dāruṣu vibhāvasu-vatappearing as many, like fire (hidden) within pieces of wood
सुप्तप्रबुद्ध इव🔊supta-prabuddha ivalike one awakened from sleep
अपवर्ग्यशरणम्🔊apavargya-śaraṇamthe shelter that grants liberation
तव पादमूलम्🔊tava pāda-mūlamthe soles of Your feet
आर्तबन्धो🔊ārta-bandhoO friend of the distressed
कल्पकतरुम्🔊kalpaka-tarumthe desire-fulfilling tree (kalpa-vriksha)
भक्तिं मुहुः प्रवहताम्🔊bhaktiṃ muhuḥ pravahatāmthose whose devotion flows perpetually
अनन्त🔊anantaO unlimited one
भवद्गुणकथामृतपानमत्तः🔊bhavad-guṇa-kathāmṛta-pāna-mattaḥintoxicated by drinking the nectar of narrations of Your qualities
अब्जनाभ🔊abja-nābhaO lotus-naveled Lord
पदारविन्दसौगन्ध्य🔊padāravinda-saugandhyathe fragrance of Your lotus feet
नित्यमुक्तपरिशुद्धविबुद्धः🔊nitya-mukta-pariśuddha-vibuddhaḥeternally liberated, perfectly pure and fully awakened
आदिपुरुषः🔊ādi-puruṣaḥthe original Person
आनन्दमात्रमविकारम्🔊ānanda-mātram avikārampure bliss alone, without any change
वाश्रेव वत्सकम्🔊vāśreva vatsakamas a cow lovingly tends her newborn calf

ध्रुव स्तुति पाठ के लाभ

Embodies pure, motiveless devotion (ahaituki bhakti) and the rejection of all material and even liberation-seeking motives.

The famous prayer for the 'association of great pure-hearted devotees' (verse 6) inspires the seeker to value satsanga above all rewards.

Teaches that the bliss of meditating on the Lord's feet surpasses even impersonal liberation, deepening loving attachment to God.

Recited from the Bhagavata, it is held to purify the heart, steady the mind, and awaken dormant spiritual faculties as it did for Dhruva.

A powerful prayer for one facing hardship, modelled by a child who turned worldly ambition into divine realization.

Cultivates surrender, humility and the assurance of the Lord's protection, likened to a mother cow tending her calf.

ध्रुव स्तुति जप विधि

जप संख्या1बार
उत्तम समयBrahma-muhurta or evening; during Srimad Bhagavata study, Ekadashi and Janmashtami

Sit calmly before an image of Lord Vishnu or Krishna and recite the twelve verses slowly, contemplating their meaning — that the Lord is the all-powerful indweller who awakens the soul. Reflect especially on Dhruva's prayer for the company of pure devotees and unbroken devotion. The stuti is read as part of daily Bhagavata recitation; chant it with humility and a mood of selfless surrender, seeking the Lord alone rather than any reward.

अक्सर पूछे जाने वाले प्रश्न

The Dhruva Stuti is the prayer offered by the child-devotee Dhruva Maharaja to Lord Vishnu after the Lord appeared before him. It is found in the Srimad Bhagavata Purana (Canto 4, Chapter 9, verses 6 to 17) and consists of twelve verses of profound surrender and devotion.
Dhruva originally undertook austerity to gain a kingdom greater than his father's, but upon meeting the Lord his desire was transformed. In this stuti he asks for nothing material — only the association of pure devotees and ceaseless devotion — making it a classic example of pure, motiveless bhakti.
The Bhagavata relates that the boy was struck speechless on beholding the Lord. Lord Vishnu then touched Dhruva's cheek with His conchshell, whereupon his power of speech and inspiration awakened — and these twelve verses spontaneously flowed from his heart, as the opening verse itself describes.
It is recited during study of the Srimad Bhagavata, on Ekadashi and Janmashtami, and as a personal prayer of surrender. Devotees facing difficulty or worldly ambition draw inspiration from Dhruva, who turned his striving toward the Lord and attained the eternal pole-star abode (Dhruva-loka).

ये भी पढ़ें

उपयोगी लगा? अपनों के साथ साझा करें 🙏

Share:

Explore more sacred mantras with complete meaning and chanting guides