ਕੂਰ੍ਮ ਸ੍ਤੋਤ੍ਰਮ੍
कूर्म स्तोत्रम् in Punjabi (Gurmukhi) · ਪੰਜਾਬੀ
ਆਪਣੀ ਭਾਸ਼ਾ/ਲਿਪੀ ਵਿੱਚ ਪੜ੍ਹੋ
ਉਤਪਤੀ ਅਤੇ ਕਥਾ
Srimad Bhagavata Purana, Canto 3, Chapter 5 (verses 38–50) · Maharshi Veda Vyasa (traditional) · Puranic
Kurma is the tortoise incarnation of Vishnu, who bore the mountain Mandara on his back during the churning of the ocean of milk. This stotra, preserved in the Srimad Bhagavata Purana, is the prayer of surrender offered by the gods to the Supreme Lord. Bowing at his lotus feet, the devas extol him as the refuge of all sages and the primeval Person who incarnates to create, sustain and dissolve the worlds, and they beseech his grace and guiding vision to fulfil their appointed role in creation.
✦ ਸ਼ਾਸਤਰਾਂ ਵਿੱਚ ਦੱਸੇ ਅਨੁਸਾਰ
It is traditionally held that the lotus feet of the Lord, glorified in this hymn, when merely remembered bestow abhaya — fearlessness — upon the surrendered soul; devotees believe that sincere recitation, like the gods' own prayer, draws the Lord's protective grace and frees the heart from the threefold suffering of worldly life.
ਅਰਥ ਸਹਿਤ ਪੂਰਾ ਪਾਠ
ਕਿਸੇ ਵੀ ਪੰਗਤੀ ਜਾਂ ▶ ਬਟਨ ਨੂੰ ਛੂਹ ਕੇ ਸੁਣੋ
ਨਮਾਮ ਤੇ ਦੇਵ ਪਦਾਰਵਿਨ੍ਦਂ ਪ੍ਰਪਨ੍ਨਤਾਪੋਪਸ਼ਮਾਤਪਤ੍ਰਮ੍ । ਯਨ੍ਮੂਲਕੇਤਾ ਯਤਯੋऽਞ੍ਜਸੋਰੁਸਂਸਾਰਦੁਃਖਂ ਬਹਿਰੁਤ੍ਕ੍ਸ਼ਿਪਨ੍ਤਿ ॥ ੧ ॥
namāma te deva padāravindaṃ prapannatāpopaśamātapatram | yanmūlaketā yatayo'ñjasorusaṃsāraduḥkhaṃ bahirutkṣipanti || 1 ||
ਅਰਥ:हे देव! हम आपके चरणकमलों को प्रणाम करते हैं — जो शरणागतों के तापों को शान्त करने वाले छत्र के समान हैं, जिन चरणों को आश्रय बनाकर यति-जन सहज ही विशाल संसार-दुःख को दूर फेंक देते हैं।
ਧਾਤਰ੍ਯਦਸ੍ਮਿਨ੍ ਭਵ ਈਸ਼ ਜੀਵਾਸ੍ਤਾਪਤ੍ਰਯੇਣੋਪਹਤਾ ਨ ਸ਼ਰ੍ਮ । ਆਤ੍ਮਂਲ੍ਲਭਨ੍ਤੇ ਭਗਵਂਸ੍ਤਵਾਙ੍ਘ੍ਰਿਚ੍ਛਾਯਾਂ ਸਵਿਦ੍ਯਾਮਤ ਆਸ਼੍ਰਯੇਮ ॥ ੨ ॥
dhātaryadasmin bhava īśa jīvāstāpatrayeṇopahatā na śarma | ātmam̐llabhante bhagavaṃstavāṅghricchāyāṃ savidyāmata āśrayema || 2 ||
ਅਰਥ:हे धाता, हे ईश! इस संसार में जीव त्रिविध तापों से पीड़ित होकर सुख नहीं पाते; अतः हम विद्या-सहित आपके चरणों की छाया का आश्रय लेते हैं।
ਮਾਰ੍ਗਨ੍ਤਿ ਯਤ੍ਤੇ ਮੁਖਪਦ੍ਮਨੀਡੈਸ਼੍ਛਨ੍ਦਃਸੁਪਰ੍ਣੈਰ੍ਰਿਸ਼ਯੋ ਵਿਵਿਕ੍ਤੇ । ਯਸ੍ਯਾਘਮਰ੍ਸ਼ੋਦਸਰਿਦ੍ਵਰਾਯਾ ਪਦਂ ਪਦਂ ਤੀਰ੍ਥਪਦਃ ਪ੍ਰਪਨ੍ਨਾਃ ॥ ੩ ॥
mārganti yatte mukhapadmanīḍaiśchandaḥsuparṇairṛṣayo vivikte | yasyāghamarṣodasaridvarāyā padaṃ padaṃ tīrthapadaḥ prapannāḥ || 3 ||
ਅਰਥ:एकान्त में ऋषिगण वेद-मन्त्र रूपी पक्षियों द्वारा आपके मुख-कमल में, मानो नीड़ में, आपको खोजते हैं — और पापनाशिनी श्रेष्ठ नदी (गंगा) के उद्गम, तीर्थपाद प्रभु के चरणों में पद-पद पर शरण लेते हैं।
ਯਚ੍ਛ੍ਰਦ੍ਧਯਾ ਸ਼੍ਰੁਤਵਤ੍ਯਾਂ ਚ ਭਕ੍ਤ੍ਯਾ ਸਂਮ੍ਰਿਜ੍ਯਮਾਨੇ ਹ੍ਰਿਦਯੇऽਵਧਾਯ । ਜ੍ਞਾਨੇਨ ਵੈਰਾਗ੍ਯਬਲੇਨ ਧੀਰਾ ਵ੍ਰਜੇਮ ਤਤ੍ਤੇऽਙ੍ਘ੍ਰਿਸਰੋਜਪੀਠਮ੍ ॥ ੪ ॥
yachchraddhayā śrutavatyāṃ cha bhaktyā saṃmṛjyamāne hṛdaye'vadhāya | jñānena vairāgyabalena dhīrā vrajema tatte'ṅghrisarojapīṭham || 4 ||
ਅਰਥ:श्रद्धा और भक्ति से, श्रवण द्वारा शुद्ध हुए हृदय में (आपको) धारण कर, ज्ञान और वैराग्य-बल से धीर पुरुष आपके चरण-कमल के आसन को प्राप्त होते हैं।
ਵਿਸ਼੍ਵਸ੍ਯ ਜਨ੍ਮਸ੍ਥਿਤਿਸਂਯਮਾਰ੍ਥੇ ਕ੍ਰਿਤਾਵਤਾਰਸ੍ਯ ਪਦਾਮ੍ਬੁਜਂ ਤੇ । ਵ੍ਰਜੇਮ ਸਰ੍ਵੇ ਸ਼ਰਣਂ ਯਦੀਸ਼ ਸ੍ਮ੍ਰਿਤਂ ਪ੍ਰਯਚ੍ਛਤ੍ਯਭਯਂ ਸ੍ਵਪੁਂਸਾਮ੍ ॥ ੫ ॥
viśvasya janmasthitisaṃyamārthe kṛtāvatārasya padāmbujaṃ te | vrajema sarve śaraṇaṃ yadīśa smṛtaṃ prayachchhatyabhayaṃ svapuṃsām || 5 ||
ਅਰਥ:विश्व की सृष्टि, स्थिति और संहार के लिए आपने अवतार धारण किया है; हे ईश! हम सब आपके चरणकमलों की शरण में जाते हैं, जो स्मरण मात्र से ही भक्तों को अभय प्रदान करते हैं।
ਯਤ੍ਸਾਨੁਬਨ੍ਧੇऽਸਤਿ ਦੇਹਗੇਹੇ ਮਮਾਹਮਿਤ੍ਯੂਢਦੁਰਾਗ੍ਰਹਾਣਾਮ੍ । ਪੁਂਸਾਂ ਸੁਦੂਰਂ ਵਸਤੋऽਪਿ ਪੁਰ੍ਯਾਂ ਭਜੇਮ ਤਤ੍ਤੇ ਭਗਵਨ੍ਪਦਾਬ੍ਜਮ੍ ॥ ੬ ॥
yatsānubandhe'sati dehagehe mamāhamityūḍhadurāgrahāṇām | puṃsāṃ sudūraṃ vasato'pi puryāṃ bhajema tatte bhagavanpadābjam || 6 ||
ਅਰਥ:यद्यपि आप उन लोगों से बहुत दूर रहते हैं जो 'मैं' और 'मेरा' के दुराग्रह से देह-गृह आदि में आसक्त हैं — फिर भी, हे भगवन्! हम आपके उन चरणकमलों का भजन करें।
ਤਾਨ੍ਵਾ ਅਸਦ੍ਵ੍ਰਿਤ੍ਤਿਭਿਰਕ੍ਸ਼ਿਭਿਰ੍ਯੇ ਪਰਾਹ੍ਰਿਤਾਨ੍ਤਰ੍ਮਨਸਃ ਪਰੇਸ਼ । ਅਥੋ ਨ ਪਸ਼੍ਯਨ੍ਤ੍ਯੁਰੁਗਾਯ ਨੂਨਂ ਯੇ ਤੇ ਪਦਨ੍ਯਾਸਵਿਲਾਸਲਕ੍ਸ਼੍ਮ੍ਯਾਃ ॥ ੭ ॥
tānvā asadvṛttibhirakṣibhirye parāhṛtāntarmanasaḥ pareśa | atho na paśyantyurugāya nūnaṃ ye te padanyāsavilāsalakṣmyāḥ || 7 ||
ਅਰਥ:जिनके अन्तर्मन नीच वृत्तियों वाली इन्द्रियों से खिंच गए हैं, वे निश्चय ही, हे उरुगाय! आपके चरण-न्यास की विलास-लक्ष्मी (शोभा) को नहीं देख पाते।
ਪਾਨੇਨ ਤੇ ਦੇਵ ਕਥਾਸੁਧਾਯਾਃ ਪ੍ਰਵ੍ਰਿਦ੍ਧਭਕ੍ਤ੍ਯਾ ਵਿਸ਼ਦਾਸ਼ਯਾ ਯੇ । ਵੈਰਾਗ੍ਯਸਾਰਂ ਪ੍ਰਤਿਲਭ੍ਯ ਬੋਧਂ ਯਥਾਞ੍ਜਸਾਨ੍ਵੀਯੁਰਕੁਣ੍ਠਧਿਸ਼੍ਣ੍ਯਮ੍ ॥ ੮ ॥
pānena te deva kathāsudhāyāḥ pravṛddhabhaktyā viśadāśayā ye | vairāgyasāraṃ pratilabhya bodhaṃ yathāñjasānvīyurakuṇṭhadhiṣṇyam || 8 ||
ਅਰਥ:जो विशुद्ध हृदय वाले, बढ़ती भक्ति के साथ आपकी कथा-सुधा का पान करते हैं, वे वैराग्य का सार और बोध पाकर सहज ही आपके अकुण्ठ परमधाम को प्राप्त होते हैं।
ਤਥਾਪਰੇ ਚਾਤ੍ਮਸਮਾਧਿਯੋਗਬਲੇਨ ਜਿਤ੍ਵਾ ਪ੍ਰਕ੍ਰਿਤਿਂ ਬਲਿਸ਼੍ਠਾਮ੍ । ਤ੍ਵਾਮੇਵ ਧੀਰਾਃ ਪੁਰੁਸ਼ਂ ਵਿਸ਼ਨ੍ਤਿ ਤੇਸ਼ਾਂ ਸ਼੍ਰਮਃ ਸ੍ਯਾਨ੍ਨ ਤੁ ਸੇਵਯਾ ਤੇ ॥ ੯ ॥
tathāpare chātmasamādhiyogabalena jitvā prakṛtiṃ baliṣṭhām | tvāmeva dhīrāḥ puruṣaṃ viśanti teṣāṃ śramaḥ syānna tu sevayā te || 9 ||
ਅਰਥ:और अन्य धीर पुरुष आत्म-समाधि-योग के बल से प्रबल प्रकृति को जीतकर आप परम पुरुष में ही प्रवेश करते हैं; उनका श्रम तो समाप्त होता है, किन्तु यह आपकी सेवा (भक्ति) जितना सुगम नहीं।
ਤਤ੍ਤੇ ਵਯਂ ਲੋਕਸਿਸ੍ਰਿਕ੍ਸ਼ਯਾਦ੍ਯ ਤ੍ਵਯਾਨੁਸ੍ਰਿਸ਼੍ਟਾਸ੍ਤ੍ਰਿਭਿਰਾਤ੍ਮਭਿਃ ਸ੍ਮ । ਸਰ੍ਵੇ ਵਿਯੁਕ੍ਤਾਃ ਸ੍ਵਵਿਹਾਰਤਨ੍ਤ੍ਰਂ ਨ ਸ਼ਕ੍ਨੁਮਸ੍ਤਤ੍ਪ੍ਰਤਿਹਰ੍ਤਵੇ ਤੇ ॥ ੧੦ ॥
tatte vayaṃ lokasisṛkṣayādya tvayānusṛṣṭāstribhirātmabhiḥ sma | sarve viyuktāḥ svavihāratantraṃ na śaknumastatpratihartave te || 10 ||
ਅਰਥ:हे अज! अब लोक-सृष्टि के लिए आपने हमें अपने तीन रूपों (गुणों) से उत्पन्न किया है; किन्तु हम सब पृथक्-पृथक् होकर, अपनी-अपनी क्रिया में लगे, आपके लिए वह सृष्टि-कार्य पूरा करने में समर्थ नहीं।
ਯਾਵਦ੍ਬਲਿਂ ਤੇऽਜ ਹਰਾਮ ਕਾਲੇ ਯਥਾ ਵਯਂ ਚਾਨ੍ਨਮਦਾਮ ਯਤ੍ਰ । ਯਥੋਭਯੇਸ਼ਾਂ ਤ ਇਮੇ ਹਿ ਲੋਕਾ ਬਲਿਂ ਹਰਨ੍ਤੋऽਨ੍ਨਮਦਨ੍ਤ੍ਯਨੂਹਾਃ ॥ ੧੧ ॥
yāvadbaliṃ te'ja harāma kāle yathā vayaṃ chānnamadāma yatra | yathobhayeṣāṃ ta ime hi lokā baliṃ haranto'nnamadantyanūhāḥ || 11 ||
ਅਰਥ:हे अज! ऐसा करें कि हम यथासमय आपको बलि (आहुति) अर्पित करें और अपना अन्न ग्रहण करें, जिससे हम और ये प्राणी — दोनों ही बलि अर्पित करते और अन्न खाते हुए — निश्चिन्त होकर समृद्ध हों।
ਤ੍ਵਂ ਨਃ ਸੁਰਾਣਾਮਸਿ ਸਾਨ੍ਵਯਾਨਾਂ ਕੂਟਸ੍ਥ ਆਦ੍ਯਃ ਪੁਰੁਸ਼ਃ ਪੁਰਾਣਃ । ਤ੍ਵਂ ਦੇਵਸ਼ਕ੍ਤ੍ਯਾਂ ਗੁਣਕਰ੍ਮਯੋਨੌ ਰੇਤਸ੍ਤ੍ਵਜਾਯਾਂ ਕਵਿਮਾਦਧੇऽਜਃ ॥ ੧੨ ॥
tvaṃ naḥ surāṇāmasi sānvayānāṃ kūṭastha ādyaḥ puruṣaḥ purāṇaḥ | tvaṃ devaśaktyāṃ guṇakarmayonau retastvajāyāṃ kavimādadhe'jaḥ || 12 ||
ਅਰਥ:आप हम देवों और हमारे वंश के कूटस्थ, आद्य, पुराण-पुरुष हैं; आप ही अज होकर पुरुष रूप में देव-शक्ति (गुण-कर्म की योनि) रूपी प्रकृति में बीज स्थापित कर ब्रह्मा को प्रकट करते हैं।
ਤਤੋ ਵਯਂ ਸਤ੍ਪ੍ਰਮੁਖਾ ਯਦਰ੍ਥੇ ਬਭੂਵਿਮਾਤ੍ਮਨ੍ਕਰਵਾਮ ਕਿਂ ਤੇ । ਤ੍ਵਂ ਨਃ ਸ੍ਵਚਕ੍ਸ਼ੁਃ ਪਰਿਦੇਹਿ ਸ਼ਕ੍ਤ੍ਯਾ ਦੇਵਕ੍ਰਿਯਾਰ੍ਥੇ ਯਦਨੁਗ੍ਰਹਾਣਾਮ੍ ॥ ੧੩ ॥
tato vayaṃ satpramukhā yadarthe babhūvimātmankaravāma kiṃ te | tvaṃ naḥ svachakṣuḥ paridehi śaktyā devakriyārthe yadanugrahāṇām || 13 ||
ਅਰਥ:तो फिर हम और श्रेष्ठ प्राणी किस प्रयोजन से उत्पन्न हुए? हे प्रभु! हम आपके लिए क्या करें? आप कृपा करके हमें अपनी वह दृष्टि और शक्ति प्रदान करें, जिससे आपके अनुग्रह पर निर्भर देव-कार्य सम्पन्न हो सके।
ਸ਼ਬਦ-ਸ਼ਬਦ ਅਰਥ
ਉਚਾਰਨ ਸੁਣਨ ਲਈ ਕਿਸੇ ਵੀ ਸ਼ਬਦ ਉੱਤੇ ਕਲਿੱਕ ਕਰੋ
कूर्म स्तोत्रम् ਪਾਠ ਦੇ ਲਾਭ
A powerful prayer of sharanagati (surrender) at the lotus feet of Lord Vishnu
Remembering the Lord's feet through this hymn is said to bestow fearlessness (abhaya)
Cultivates dispassion (vairagya) and discernment (jnana) as praised in its verses
Drawn directly from the sacred Srimad Bhagavata Purana, carrying its scriptural sanctity
Calms the threefold suffering (tapatraya) of body, mind and circumstance
Deepens devotion through reflection on the refuge of the Lord's incarnations
Suitable for daily recitation as a contemplative Vaishnava prayer
कूर्म स्तोत्रम् ਪਾਠ ਵਿਧੀ
Sit calmly before an image of Lord Vishnu, light a lamp and recite the verses slowly, meditating on the Lord's lotus feet as the sole refuge that dispels all fear and sorrow. Reflect on each prayer of surrender. It is fittingly chanted on Ekadashi, during Vishnu festivals, and as part of regular Bhagavata study and recitation.
ਅਕਸਰ ਪੁੱਛੇ ਜਾਂਦੇ ਸਵਾਲ
ਇਹ ਵੀ ਪੜ੍ਹੋ
ॐ
ਪੂਰਾ कूर्म स्तोत्रम् ਸ਼ਲੋਕ-ਦਰ-ਸ਼ਲੋਕ ਅਰਥ ਸਹਿਤ ਪੜ੍ਹੋ, ਜਾਂ ਹੋਰ ਪਵਿੱਤਰ ਪਾਠ ਵੇਖੋ